Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri exekúciách sa viac zohľadní výška mzdy a rast životných nákladov

Pri výkone exekúcií sa bude viac zohľadňovať výška mzdy a rast životných nákladov. Vyplýva to z nariadenia vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré v stredu schválila vláda. Cieľom je aj uspokojenie pohľadávok, ktoré by inak boli nevymožiteľné z dôvodu, že povinný nemá majetok a nemá motiváciu sa zamestnať.

V prípade neprednostných pohľadávok sa zvyšuje základná nepostihnuteľná suma z mesačnej mzdy zo 100 na 140 percent životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Zvyšuje sa aj limit na zrážky zo mzdy vo vzťahu k vyživovaným osobám.

Rezort spravodlivosti, ktorý je predkladateľom schváleného návrhu, ešte skôr upozornil, že doterajšia právna úprava nezohľadňuje výšku mzdy povinného tak, aby základná suma proporcionálne rástla s ohľadom na výšku jeho mzdy.

Posúva sa preto hranica, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia. V súčasnosti je hranica stanovená približne na 327 eur na plnoletú osobu. Po novom sa bude táto zrážka bez obmedzenia realizovať až nad sumu, ktorá je v súčasnosti na úrovni takmer 916 eur.

Zmena má motivovať povinných zaradiť sa na trh práce a uspokojiť pohľadávky. Predpokladá sa, že navrhovaná právna úprava umožní "nepracujúcim" povinným zamestnať sa legálne s legálnym príjmom bez obavy, že dosiahnutý príjem bude neúmerne znížený v dôsledku realizovanej exekúcie.

Nariadenie začne platiť od 1. januára 2022, aby aj vzhľadom na dôsledky dosahov pandémie ochorenia COVID-19 bolo aplikované čo najskôr.

(tasr)

Minúta  |  

Novinky vo volebnom zákone: skráti sa moratórium, sprísni sa ochrana verejného zdravia

Predvolebné prieskumy by mohli byť zverejňované aj tri dni pred voľbami. Skrátenie tzv. volebného moratória na 48 hodín pred dňom hlasovania vyplýva z návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

V zákone sa má takisto upraviť paragraf, týkajúci sa prekážky práva voliť, po novom paragraf ustanovuje, že "prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, ak osobitný zákon v čase pandémie neustanoví inak".

Nová legislatíva má tiež zaviesť, že orgány verejného zdravotníctva na účely vyznačenia prekážky práva voliť sú povinné oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému sa zákonom ustanovilo obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.

Internet vo volebných miestnostiach

Legislatívne úpravy, ktoré predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR, reagujú i na podmienky, ktoré nastanú v roku 2022 pri spojení termínu volieb do orgánov samosprávnych krajov i miest a obcí, rovnako tak do návrhov zmien implementujú poznatky z aplikačnej praxe.

Novela zákona má tiež zaviesť nárok na odmenu pre členov každej volebnej komisie. Všetky volebné komisie vrátane okrskových budú mať povinnosť zasielať zápisnicu o výsledku volieb elektronicky a písomné vyhotovenie podpísané členmi volebnej komisie doručiť obci, respektíve úradu samosprávneho kraja v určenej lehote až po voľbách. Obce by mali mať povinnosť vo všetkých volebných miestnostiach zabezpečiť internetové pripojenie.

Podľa návrhu sa má v dvoch najväčších slovenských mestách, Bratislave a Košiciach, zvýšiť minimálny počet členov okrskových volebných komisií na sedem. Pre obce, v ktorej žije zákonom stanovený minimálny podiel príslušníkov národnostnej menšiny, vyplýva z návrhu novely povinnosť zverejniť informáciu o vytvorení volebných okrskov a určení volebných miestností aj v menšinovom jazyku.

Limity pre politické strany

Kontrola transparentnosti vedenia volebnej kampane má prejsť z dôvodu hospodárnosti a zvýšenia efektívnosti z ministerstva vnútra na okresné úrady. Politické strany či koalície politických strán a hnutí by mali po novom niesť objektívnu zodpovednosť za vedenie volebnej kampane svojich kandidátov.

Politické strany by mohli v prípade volieb do orgánov samosprávnych krajov a miest a obcí, ktoré sa budú konať v jeden deň, vynaložiť na volebnú kampaň najviac 1,5 milióna eur. Ak sa nebudú konať v rovnaký deň a rovnakom čase, limit má byť 750-tisíc eur.

Banky majú byť novom povinné zriadiť tzv. transparentný účet, ak o to kandidujúci subjekt, ktorý má takúto povinnosť, požiada.  Ministerstvo vnútra bude mať tiež možnosť identifikovať darcu finančných prostriedkov.

Novela má platiť od začiatku roka 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Ochota dodržiavať opatrenia je na minime

Ochota dodržiavať opatrenia je na minime, miera obmedzovania kontaktov je najnižšia od začiatku epidémie. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Nižšiu mieru ochoty dodržiavať protipandemické opatrenia v priebehu celého sledovaného obdobia deklarovali respondenti, ktorí zároveň uviedli, že sa neplánujú dať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Ochota dodržiavať protipandemické opatrenia však od mája klesala v podobnej miere medzi nezaočkovanými, ako aj vo zvyšku populácie.

Okrem respondentov, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať, deklarujú nižšiu mieru ochoty dodržiavať opatrenia aj muži, ľudia, ktorí sa pandémiou necítia byť ohrození a respondenti nespokojní s postupom vlády pri zvládaní epidémie nového koronavírusu. Naopak, dôkladnejšie dodržiavanie opatrení deklarujú starší respondenti.

Obmedzenie kontaktov s osobami mimo domácnosti predstavovalo už od začiatku pandémie základné opatrenie na zamedzenie šírenia infekcie. Na otázku, či obmedzili svoje sociálne a spoločenské kontakty s ľuďmi mimo domácnosti, odpovedala väčšina respondentov v prvej polovici októbra, že svoje kontakty obmedzili čiastočne (64,7 percenta). Až 27,2 percenta odpovedalo, že svoje kontakty neobmedzili vôbec a 8,1 percenta respondentov odpovedalo, že kontakty obmedzili úplne.

Tak celková miera dodržiavania opatrení, ako aj rozsah obmedzenia kontaktov súvisí s celkovým pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusom. Tento pocit bol na Slovensku v októbri na prakticky rovnakej úrovni ako v júli, pričom nižšia miera obáv bola len v máji. Tradične nižšiu mieru obáv už od začiatku pandémie vykazovali respondenti, ktorí sa neplánovali dať zaočkovať. Obavy takýchto respondentov sú aktuálne najnižšie od začiatku pandémie na jar minulého roka.

"Podobne, ako počas minuloročnej druhej vlny pandémie, aj počas tretej vlny sa ukazuje, že vnímanie rizika u respondentov a s ním súvisiace dodržiavanie opatrení nekopíruje reálnu epidemiologickú situáciu. U očkovaných môže byť nižšia miera vnímaného rizika spojená najmä s pocitom, že sú chránení. U nezaočkovaných môže ísť aj o obrannú reakciu popierania závažnosti situácie, respektíve to môže byť súčasťou ich protestného postoja a celkovej nespokojnosti s vládou pri zvládaní pandémie," uviedla Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Záborská o pochode: Protestujú proti pomoci, ich požiadavky ovplyvňuje propaganda

Pondelkový (18. 10.) pochod na podporu bezpečnej a legálnej interrupcie vníma poslankyňa Anna Záborská (KÚ) ako rešpektovanie práva slobodne prejaviť názor.

Väčšina požiadaviek organizátorov podľa nej nevychádza zo skutočnosti a sú "veľmi ovplyvnené propagandou". Záborská je jedna z predkladateľov návrhu zákona o pomoci tehotným ženám, o ktorom sa má definitívne hlasovať na nadchádzajúcej schôdzi Národnej rady (NR) SR.

"Nechce sa mi veriť, že sme na Slovensku dospeli tak ďaleko, že protestujeme proti pomoci slabším, tentoraz proti pomoci tehotným ženám, ktoré sú v ťažkostiach a chcú donosiť svoje dieťa," uviedla Záborská na sociálnej sieti.

Návrh sa nachádza v druhom čtaní

Pochod za reprodukčnú spravodlivosť organizovala iniciatíva Nebudeme ticho vo viacerých mestách v SR i v Českej republike. Stovky ľudí sa v pondelok večer zhromaždili aj v Bratislave.

Návrh zákona o pomoci tehotným ženám sa aktuálne nachádza v druhom čítaní. Podľa návrhu by sa mohla predĺžiť lehota na rozmyslenie o potrate zo 48 na 96 hodín, Záborská už avizovala, že pozmeňujúcim návrhom chce lehotu znížiť na 72 hodín. Zaviesť by sa mohol osobitný príspevok pri narodení dieťaťa so zdravotným znevýhodnením.

Súčasťou návrhu je aj premenovanie umelého prerušenia na umelé ukončenie tehotenstva či zákaz reklamy na dostupnosť potratov a na služby a tovary spojené s výkonom umelých potratov.

Ozýva sa aj eurokomisia

Niektorí poslanci avizovali predloženie pozmeňujúcich návrhov, ktorým by chceli návrh zákona zmierniť. Obavy z návrhu zákona vyjadrila aj komisárka Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.

Do parlamentu zároveň adresovala otvorený list, v ktorom zdôraznila, že ochranu práv žien vrátane ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv považuje za prioritu.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzske feministky žalujú súťaž Miss. Kritizujú, že súťažiace musia byť vysoké a pekné

Popredná francúzska feministická organizácia Osez le féminisme v pondelok oznámila, že sa rozhodla zažalovať usporiadateľov súťaže krásy Miss France za diskriminačné kritériá, ktoré podľa nej uplatnili pri výbere súťažiacich. Informovala o tom agentúra AFP.

Organizácia sa spoločne s troma neúspešnými súťažiacimi pri žalobe zamerala na spoločnosť Miss France a tiež firmu Endemol vyrábajúcu televízne programy, vďaka ktorej sa súťaž krásy každoročne vysiela na televíznej stanici TF1.

Žalobcovia tvrdia, že tieto spoločnosti porušujú francúzske pracovné právo diskriminačnými kritériami, ktoré uplatňujú pri výbere súťažiacich. Potenciálne uchádzačky musia napríklad merať viac ako 170 centimetrov, byť slobodné a "reprezentovať krásu".

Odvolávajú sa na zákonník práce

Francúzsky zákonník práce však spoločnostiam zakazuje diskrimináciu založenú na "morálke, veku, rodinnom stave či vzhľade", uviedla Violaine De Filippisová-Abateová, právnička zastupujúca organizáciu Osez le féminisme.

Svoju žalobu táto organizácia podala na súde pre pracovnoprávne spory v meste Bobigny na predmestí Paríža. Či v prípade uspeje, bude závisieť od toho, či súd bude považovať súťažiace Miss France za zamestnankyne organizátorov tejto súťaže a televíznej spoločnosti, približuje AFP.

Miss kauzu nekomentovala

Súťažiace nepodpisujú zamestnaneckú zmluvu, žalobcovia sa však odvolávajú na prípad z roku 2013, keď súd vyhovel v podobnom prípade mužovi súťažiacemu o titul Mister France.

Spoločnosť Miss France sa k správe odmietla vyjadriť. Najbližšia súťaž krásy Miss France sa má konať v severofrancúzskom meste Caen 11. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Zeman nie je schopný výkonu funkcie, citoval predseda Senátu lekárov

Český prezident Miloš Zeman nie je podľa správy pražskej Ústrednej vojenskej nemocnice (ÚVN) schopný vykonávať funkciu, oznámil v pondelok predseda hornej komory parlamentu Miloš Vystrčil. Šéf Senátu dostal správu z nemocnice, kde hlava štátu leží už týždeň na jednotke intenzívnej starostlivosti, ráno. Informuje o tom spravodajský portál Novinky.cz.

Správa ÚVN podľa Vystrčila obsahuje tri základné informácie – prezident nie je za súčasnej situácie schopný zo zdravotných dôvodov vykonávať akékoľvek pracovné povinnosti, jeho dlhodobú prognózu hodnotia ako krajne neistú a jeho návrat do funkcie ako málo pravdepodobný a ÚVN informovala vedúceho prezidentovej kancelárie Vratislava Mynářa o jeho stave už 13. októbra.

Vedenie Senátu nevidí iný možný postup ako aktiváciu článku 66 českej ústavy, na základe ktorého prezidentove právomoci prechádzajú na predsedu vlády a predsedu Poslaneckej snemovne. V utorok sa zástupcovia vedenia Senátu stretnú s predsedami strán v dolnej komore parlamentu, aby prediskutovali prevedenie právomocí počas indispozície prezidenta.

Vystrčil sa na Zemanov stav a prognózu ďalšieho vývoja z poverenia Senátu spýtal nemocnice aj prezidentovej kancelárie v piatok. Z hradu odpoveď nedostal, nemocnica mu odpovedala ráno. Vystrčil odvtedy dokumenty študoval a radil sa aj s právnymi odborníkmi o tom, čo môže zverejniť.

Predsedu Senátu v popoludní skritizoval kancelár Mynář, podľa ktorého vyvolal mediálnu hru. Tá mu má poslúžiť k zviditeľneniu a zbaveniu Zemana výkonu právomocí.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.