Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deň mníchovskej zrady? Návrh Smeru neprešiel, podporili ho však aj poslanci z koalície

Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok odmietli návrh opozičného Smeru-SD, aby sa 30. september označoval ako Deň mníchovskej zrady. Poslanci Smeru-SD to navrhovali v novele zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.

Návrh na nový pamätný deň je podľa poslancov reakciou na stretnutie predstaviteľov Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska, ktorí bez účasti Československa na konferencii 29. až 30. septembra 1938 rozhodli o tom, že Československo muselo odovzdať časť svojho územia, pristúpiť k ponižujúcim podmienkam "a bolo vystavené faktickej likvidácii nacistickým režimom v Nemecku, ku ktorej došlo rozdelením Československa".

"Žiadne historické dokumenty ani postoje českých a slovenských politikov z toho obdobia nepopierajú fakt, že správanie spojencov bolo v širokej politickej a spoločenskej dohode vnímané ako veľká zrada," uviedli poslanci v odôvodnení návrhu. Československo v roku 1938 bolo podľa Smeru-SD jedinou demokraciou v strednej a východnej Európe. Tvrdia, že na základe "zrady" musela krajina odovzdať Nemecku svoj silný vojenský a zbrojársky potenciál, ako aj sieť vojenských opevnení.

Návrh, aby si pamätným dňom krajina pripomínala "mníchovskú zradu", predložil Smer-SD už pred rokom. Ani vtedy to plénum NR SR nepodporilo.

Za návrh hlasovalo 51 poslanov. Okrem poslancov Smeru ho podporili aj členovia ĽSNS a nezaradení poslanci zo strany Hlas-SD či zákonodárcovia okolo Tomáša Tarabu. Za hlasovali aj poslanci Sme rodina Martin Borguľa, Jaroslav Karahuta a Patrick Linhart. Proti hlasovalo 26 poslancov, najmä z klubu SaS. Zdržalo sa 55 poslancov.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Europarlament sa vyhráža Komisii. Ak nezakročíte proti Poľsku a Maďarsku, zažalujeme vás

Predseda Európskeho parlamentu (EP) David Sassoli v stredu vyzval právnu službu EP, aby pripravila žalobu na Európsku komisiu (EK). Dôvodom tohto kroku je podľa EP skutočnosť, že do dnešného dňa nebol z viny EK uplatnený mechanizmus právneho štátu, ktorý vstúpil do platnosti už 1. januára.

Informoval o tom maďarský spravodajský server 24.hu s odvolaním sa na oficiálnu webovú stránku predsedu EP.

Ak bude Komisia konať, Parlament v spore poračovať nebude

Pripravovaný spor na Súdnom dvore EÚ by podľa Sassoliho europarlament okamžite stiahol, ak by komisia podnikla vážnejšie kroky voči krajinám, ktoré zle hospodária s finančnými zdrojmi Únie, prípadne porušujú princípy právneho štátu.

Podľa spravodajského servera telex.hu sú viacerí európski poslanci toho názoru, že eurokomisia má už dávnejšie k dispozícií dostatočný právny rámec k tomu, aby uvedený mechanizmus aktivovala voči Maďarsku a Poľsku.

"Chceli by sme dosiahnuť, aby mechanizmus právneho štátu postihoval lídrov krajín, a nie obyvateľov, pre ktorých sú určené európske fondy," napísala v tejto súvislosti na Facebooku poslankyňa EP z maďarského opozičného hnutia Momentum Anna Donáthová, podľa ktorej EÚ musí prísne zasiahnuť voči predstaviteľom krajín, ktoré systematicky popierajú európske hodnoty.

Dodala, že pripravovaný súdny spor bude dôležitým krokom na ceste k praktickému uplatneniu mechanizmu právneho štátu.

Dodržiavanie zásad právneho štátu a rozpočet Únie

Nariadenie zavádzajúce mechanizmus na ochranu rozpočtu Únie, ktorý podmieňuje prístup k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu, nadobudlo účinnosť 1. januára 2021. Vzťahuje sa aj na zdroje z multimiliardového ozdravného plánu EÚ budúcej generácie (NGEU).

Exekutíva EÚ by podľa zákonodarcov mala využiť všetky dostupné nástroje vrátane postupu podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy, rámca na podporu právneho štátu a právnych postupov v prípade nesplnenia povinnosti. Mala by ich podľa EP uplatniť, aby vyriešila všetky pretrvávajúce prípady porušovania demokracie a základných práv v Únii vrátane útokov na slobodu médií a novinárov, útokov na migrantov či na slobodu združovania a zhromažďovania.

(tasr)

Minúta  |  

Sacharovovu cenu za rok 2021 získal Alexej Navaľnyj

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia v roku 2021 získal ruský opozičný politik Alexej Navaľnyj. O víťazovi z užšej, trojčlennej nominácie kandidátov rozhodla v stredu Konferencia predsedov Európskeho parlamentu (EP) počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu.

Víťazstvo Navaľného na svojom účte na Twitteri potvrdila politická frakcia Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá ho na zisk prestížnej ceny nominovala. Ľudovci pri tejto príležitosti vyzvali ruského prezidenta Vladimira Putina, aby Navaľného prepustil na slobodu.

Minulý týždeň sa do užšej nominácie dostala aj skupina afganských žien bojujúcich za ľudské práva a uväznená bolívijská politička Jeanine Áňezová.

Za Áňezovú, ktorá bola dočasnou prezidentkou Bolívie po odhalení údajných korupčných káuz a odstúpení hlavy štátu Eva Moralesa, lobovala skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Áňezová je vo väzení od marca 2020 pre obvinenia z terorizmu, rebélie a sprisahania. Jej prívrženci ju vnímajú ako symbol represií voči disidentom, zlyhania spravodlivého súdneho procesu a porušenia zásad právneho štátu.

Skupina 11 afganských žien bola nominovaná frakciami socialistov a demokratov (S&D) a Zelených za svoj „odvážny boj za rovnosť a ľudské práva". Skupinu tvoria Šaharzád Akbarová, vedúca Afganskej nezávislej komisie pre ľudské práva; Anísa Šahídová, novinárka prvej afganskej 24-hodinovej spravodajskej stanice TOLOnews; Zarífa Gafáríová, starostka mesta Majdánšár; Mary Akramíová, vedúca Afganskej ženskej siete; Palvaša Hasanová, riaditeľka Afganského ženského vzdelávacieho centra; Frešta Karímová, zakladateľka mobilnej knižnice a zástankyňa vzdelávania žien; Sahra Karímíová, prvá žena na čele Afganskej štátnej filmovej spoločnosti; Metra Mehránová, spoluzakladateľka hnutia Ženské perspektívy; Horia Mosadeková, aktivistka za práva ľudí a žien; Simá Samarová, bývalá ministerka pre záležitosti žien a expredsedníčka Afganskej nezávislej komisie pre ľudské práva; a Habíba Sarábiová, členka vyjednávacieho tímu Afganskej islamskej republiky.

Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční 15. decembra rovnako na plenárnej schôdzi EP v Štrasburgu. Zatiaľ nie je jasné, kto cenu v mene uväzneného Navaľného prevezme.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia s finančnou odmenou 50 000 eur udeľuje Európsky parlament od roku 1988 jednotlivcom alebo organizáciám, ktoré mimoriadne prispeli k boju za ľudské práva vo svete. Minulý rok túto cenu udelili demokratickej opozícii v Bielorusku.

(tasr)

Minúta  |  

Pri exekúciách sa viac zohľadní výška mzdy a rast životných nákladov

Pri výkone exekúcií sa bude viac zohľadňovať výška mzdy a rast životných nákladov. Vyplýva to z nariadenia vlády SR o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré v stredu schválila vláda. Cieľom je aj uspokojenie pohľadávok, ktoré by inak boli nevymožiteľné z dôvodu, že povinný nemá majetok a nemá motiváciu sa zamestnať.

V prípade neprednostných pohľadávok sa zvyšuje základná nepostihnuteľná suma z mesačnej mzdy zo 100 na 140 percent životného minima na plnoletú fyzickú osobu. Zvyšuje sa aj limit na zrážky zo mzdy vo vzťahu k vyživovaným osobám.

Rezort spravodlivosti, ktorý je predkladateľom schváleného návrhu, ešte skôr upozornil, že doterajšia právna úprava nezohľadňuje výšku mzdy povinného tak, aby základná suma proporcionálne rástla s ohľadom na výšku jeho mzdy.

Posúva sa preto hranica, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia. V súčasnosti je hranica stanovená približne na 327 eur na plnoletú osobu. Po novom sa bude táto zrážka bez obmedzenia realizovať až nad sumu, ktorá je v súčasnosti na úrovni takmer 916 eur.

Zmena má motivovať povinných zaradiť sa na trh práce a uspokojiť pohľadávky. Predpokladá sa, že navrhovaná právna úprava umožní "nepracujúcim" povinným zamestnať sa legálne s legálnym príjmom bez obavy, že dosiahnutý príjem bude neúmerne znížený v dôsledku realizovanej exekúcie.

Nariadenie začne platiť od 1. januára 2022, aby aj vzhľadom na dôsledky dosahov pandémie ochorenia COVID-19 bolo aplikované čo najskôr.

(tasr)

Minúta  |  

Novinky vo volebnom zákone: skráti sa moratórium, sprísni sa ochrana verejného zdravia

Predvolebné prieskumy by mohli byť zverejňované aj tri dni pred voľbami. Skrátenie tzv. volebného moratória na 48 hodín pred dňom hlasovania vyplýva z návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

V zákone sa má takisto upraviť paragraf, týkajúci sa prekážky práva voliť, po novom paragraf ustanovuje, že "prekážkou práva voliť je zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia, ak osobitný zákon v čase pandémie neustanoví inak".

Nová legislatíva má tiež zaviesť, že orgány verejného zdravotníctva na účely vyznačenia prekážky práva voliť sú povinné oznámiť príslušnej obci údaje o voličovi, ktorému sa zákonom ustanovilo obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia.

Internet vo volebných miestnostiach

Legislatívne úpravy, ktoré predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR, reagujú i na podmienky, ktoré nastanú v roku 2022 pri spojení termínu volieb do orgánov samosprávnych krajov i miest a obcí, rovnako tak do návrhov zmien implementujú poznatky z aplikačnej praxe.

Novela zákona má tiež zaviesť nárok na odmenu pre členov každej volebnej komisie. Všetky volebné komisie vrátane okrskových budú mať povinnosť zasielať zápisnicu o výsledku volieb elektronicky a písomné vyhotovenie podpísané členmi volebnej komisie doručiť obci, respektíve úradu samosprávneho kraja v určenej lehote až po voľbách. Obce by mali mať povinnosť vo všetkých volebných miestnostiach zabezpečiť internetové pripojenie.

Podľa návrhu sa má v dvoch najväčších slovenských mestách, Bratislave a Košiciach, zvýšiť minimálny počet členov okrskových volebných komisií na sedem. Pre obce, v ktorej žije zákonom stanovený minimálny podiel príslušníkov národnostnej menšiny, vyplýva z návrhu novely povinnosť zverejniť informáciu o vytvorení volebných okrskov a určení volebných miestností aj v menšinovom jazyku.

Limity pre politické strany

Kontrola transparentnosti vedenia volebnej kampane má prejsť z dôvodu hospodárnosti a zvýšenia efektívnosti z ministerstva vnútra na okresné úrady. Politické strany či koalície politických strán a hnutí by mali po novom niesť objektívnu zodpovednosť za vedenie volebnej kampane svojich kandidátov.

Politické strany by mohli v prípade volieb do orgánov samosprávnych krajov a miest a obcí, ktoré sa budú konať v jeden deň, vynaložiť na volebnú kampaň najviac 1,5 milióna eur. Ak sa nebudú konať v rovnaký deň a rovnakom čase, limit má byť 750-tisíc eur.

Banky majú byť novom povinné zriadiť tzv. transparentný účet, ak o to kandidujúci subjekt, ktorý má takúto povinnosť, požiada.  Ministerstvo vnútra bude mať tiež možnosť identifikovať darcu finančných prostriedkov.

Novela má platiť od začiatku roka 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Ochota dodržiavať opatrenia je na minime

Ochota dodržiavať opatrenia je na minime, miera obmedzovania kontaktov je najnižšia od začiatku epidémie. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?

Nižšiu mieru ochoty dodržiavať protipandemické opatrenia v priebehu celého sledovaného obdobia deklarovali respondenti, ktorí zároveň uviedli, že sa neplánujú dať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Ochota dodržiavať protipandemické opatrenia však od mája klesala v podobnej miere medzi nezaočkovanými, ako aj vo zvyšku populácie.

Okrem respondentov, ktorí sa neplánujú dať zaočkovať, deklarujú nižšiu mieru ochoty dodržiavať opatrenia aj muži, ľudia, ktorí sa pandémiou necítia byť ohrození a respondenti nespokojní s postupom vlády pri zvládaní epidémie nového koronavírusu. Naopak, dôkladnejšie dodržiavanie opatrení deklarujú starší respondenti.

Obmedzenie kontaktov s osobami mimo domácnosti predstavovalo už od začiatku pandémie základné opatrenie na zamedzenie šírenia infekcie. Na otázku, či obmedzili svoje sociálne a spoločenské kontakty s ľuďmi mimo domácnosti, odpovedala väčšina respondentov v prvej polovici októbra, že svoje kontakty obmedzili čiastočne (64,7 percenta). Až 27,2 percenta odpovedalo, že svoje kontakty neobmedzili vôbec a 8,1 percenta respondentov odpovedalo, že kontakty obmedzili úplne.

Tak celková miera dodržiavania opatrení, ako aj rozsah obmedzenia kontaktov súvisí s celkovým pocitom ohrozenia epidémiou nového koronavírusom. Tento pocit bol na Slovensku v októbri na prakticky rovnakej úrovni ako v júli, pričom nižšia miera obáv bola len v máji. Tradične nižšiu mieru obáv už od začiatku pandémie vykazovali respondenti, ktorí sa neplánovali dať zaočkovať. Obavy takýchto respondentov sú aktuálne najnižšie od začiatku pandémie na jar minulého roka.

"Podobne, ako počas minuloročnej druhej vlny pandémie, aj počas tretej vlny sa ukazuje, že vnímanie rizika u respondentov a s ním súvisiace dodržiavanie opatrení nekopíruje reálnu epidemiologickú situáciu. U očkovaných môže byť nižšia miera vnímaného rizika spojená najmä s pocitom, že sú chránení. U nezaočkovaných môže ísť aj o obrannú reakciu popierania závažnosti situácie, respektíve to môže byť súčasťou ich protestného postoja a celkovej nespokojnosti s vládou pri zvládaní pandémie," uviedla Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied (SAV).

Prieskum sa uskutočnil od 5. do 10. októbra na vzorke 1000 respondentov. Iniciovala ho prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr, ste)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.