Škótska vláda najnovšie púta pozornosť finančnou podporou organizácie zameranej na pomoc transrodovým ženám, teda biologickým mužom, ktorí chcú dojčiť deti.
Každý týždeň sa v edinburskej organizácii LGBT Health and Wellbeing koná stretnutie skupiny Queer Milk, počas ktorého muži dojčia svoje deti. Celá iniciatíva je štedro financovaná z verejných zdrojov: organizácia dostáva peniaze od škótskej vlády, britskej Národnej zdravotnej služby (NHS) a miestnych orgánov.
Jazyk, ktorý organizácia používa, nenecháva priestor na žiadne pochybnosti o tom, koho sa iniciatíva týka. Nejde len o bežnú podpornú skupinu pre dojčiacich rodičov. Účastníkmi sú biologickí muži, ktorí sa identifikujú ako ženy a podstupujú hormonálnu liečbu na vyvolanie tvorby mlieka.
Zástancovia tejto praktiky tvrdia, že niektoré štúdie preukázali jej bezpečnosť a schopnosť napodobniť prínosy dojčenia. Takýmto štúdiám je však ťažké dôverovať: dojčenie mužmi je také zriedkavé, že dostupné dôkazy zostávajú prevažne neoficiálne a neexistujú žiadne spoľahlivé dlhodobé údaje.
V každom prípade, naozaj potrebujeme štúdie, aby sme dospeli k záveru, že kŕmiť deti produktom ľudského tela získaným nadmernou hormonálnou stimuláciou je nezdravé?
V čase, keď zažívajú rozmach rešpektujúce rodičovstvo a biopotraviny a keď sa za správne považuje, aby rodičia svojim deťom doma pripravovali jedlá z nespracovaných surovín, vláda nevidí problém v podpore praktiky založenej výlučne na chemickej manipulácii – vzdialenej na svetelné roky od prirodzených procesov. Nikomu pritom ani nenapadne uplatniť zdravý rozum či zásadu predbežnej opatrnosti.
Keď sa dieťa stane druhoradé
Je tu však ešte niečo oveľa vážnejšie. Akoby sa na osobu, ktorej sa to dotýka najbezprostrednejšie – teda na dieťa, ktoré má prijímať túto „šťavu z hrude“, ako ju so štipľavou iróniou označuje feministická aktivistka Diana Alastairová –, v tomto experimente vôbec neprihliadalo.
Čo z toho má dieťa? Zdá sa, že to nikoho nezaujíma, pretože najdôležitejšie je uspokojiť nenaplnenú túžbu dospelých vyhľadávajúcich intenzívny zážitok.
Alastairová neváha spochybniť skutočné pohnútky týchto biologických mužov, ktorí sa za každú cenu usilujú dojčiť – nie vlastné dieťa, ale dieťa, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou získali prostredníctvom náhradného materstva alebo adopcie. Možno sa oprávnene pýtať, či sa za tým neskrýva temná sexuálna fantázia.
Organizácia For Women Scotland, ktorá si získala pozornosť viacerými víťazstvami v boji proti transaktivizmu a práve na túto činnosť dostala finančnú podporu od spisovateľky J. K. Rowlingovej, bije na poplach: daňových poplatníkov by „znechutilo“, keby vedeli, že ich peniaze sa používajú na podporu „desivej a mimoriadne znepokojujúcej praktiky“.
Riaditeľka tejto organizácie Susan Smithová zdôrazňuje: „Povedzme si to úplne otvorene: biologickí muži nemôžu dojčiť deti. Nech už sú ich telá pomocou hormónov a chemických zásahov prinútené produkovať akúkoľvek brečku, nie je to ľudské materské mlieko.“
Je to naozaj dobrá prax?
V roku 2024 organizácia University Hospitals Sussex NHS Foundation Trust uviedla, že mlieko produkované transrodovými ženami (teda biologickými mužmi) je „porovnateľné s mliekom, ktoré sa tvorí po narodení dieťaťa“. Čo však v tomto kontexte znamená „porovnateľné“?
Praktika propagovaná edinburskou skupinou Queer Milk, ktorá je členom združenia Queer Milk Collective, ľahkovážne pošliapava všetky vedecké poznatky, ktoré v priebehu rokov nazhromaždili organizácie ako La Leche League [medzinárodná nezisková organizácia poskytujúca matkám podporu, informácie a poradenstvo pri dojčení, pozn. red.]. Tie významne prispeli k pochopeniu záhadných mechanizmov dojčenia a celého systému nepretržitých emocionálnych a biologických výmen medzi matkou a dieťaťom, ktoré dojčenie umožňuje.
Materské mlieko má pozoruhodné vlastnosti vrátane schopnosti prispôsobovať sa meniacim sa výživovým potrebám a zdravotnému stavu dieťaťa a prenášať protilátky, ktoré ho chránia pred infekciami. Podporovanie biologických mužov v produkcii mlieka redukuje dojčenie na technický a chemický proces priemyselného typu.
Aj La Leche League je dnes pod tlakom transrodových aktivistov a prispôsobila tomu svoj jazyk. Vyhlasuje, že podporuje každého, kto chce dojčiť, „kŕmiť z hrude“ alebo „kŕmiť ľudským mliekom“, bez ohľadu na pohlavie či „rodovú identitu“. Práve to podnietilo jej zakladateľku, v súčasnosti 96-ročnú Írku Marian Tompsonovú, aby v roku 2024 z organizácie vystúpila po 68 rokoch oddanej práce.
Britská poslankyňa Rosie Duffieldová sa oprávnene obáva, že dojčatá sú odsúvané do úlohy „pokusných králikov pre životné rozhodnutia iných ľudí“, a prirovnáva takéto konanie k „medicínskym experimentom vykonávaným na deťoch“.
Rozpočet združenia LGBT Health and Wellbeing na roky 2024 až 2025 vykázal príjmy vo výške 1,15 milióna libier, pričom zo súkromných darov pochádzalo menej než 38-tisíc libier. Väčšina financií pochádzala od vlády, britskej Národnej zdravotnej služby (NHS) alebo miestnych verejných inštitúcií, ako sú Glasgow Health and Social Care Partnership a Edinburgh Integration Joint Board.
Prípad tejto organizácie však nie je jediný. Vo Francúzsku aktivistická skupina OUTrans nedávno vydala brožúru venovanú „transrodičovstvu“, v ktorej hrdo tvrdí, že transrodová osoba „môže dojčiť“. Organizácia uvádza, že spolupracuje s francúzskym ministerstvom vysokého školstva a výskumu, vďaka čomu dostáva verejné financie a môže vykonávať schválenú osvetovú činnosť na školách.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.