Preskočiť na obsah
  |  

Lacnejšia ropa mierne podporila európske akcie

Európske burzy vo štvrtok mierne posilnili, keď pokles cien ropy čiastočne prevážil nad neistotou spojenou s vojnou na Blízkom východe. Celoeurópsky index STOXX 600 vzrástol o 0,2 percenta na 660,57 bodu po tom, ako v predchádzajúcej seanse ustúpil z rekordných hodnôt.

Náladu investorov naďalej tlmia patová situácia v rokovaniach medzi Spojenými štátmi a Iránom a pretrvávajúce narušenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv. Ropa zlacnela po znížení odhadov globálneho dopytu v dôsledku širších ekonomických následkov konfliktu.

Energetický sektor klesol o 0,7 percenta, zatiaľ čo cestovný ruch a voľnočasové spoločnosti pridali 0,6 percenta. Banky vzrástli o 1,2 percenta, no sektor základných surovín stratil 2,9 percenta.

Z jednotlivých spoločností posilnil dánsky lodný prepravca Maersk o 4,6 percenta po prekonaní odhadov zisku. Holandská platobná firma Adyen vyskočila o 12,2 percenta, naopak, švajčiarsky Swissquote klesol o 10,7 percenta pre slabšie príjmy z kryptomien.

(reuters, bak)

  |  

Trump menil lietadlo, Rubio a Bessent zostali na palube

Americké a turecké tajné služby zachytili dôveryhodné informácie o iránskom pláne zasiahnuť prezidentský stroj raketou zem-vzduch. Krátko nato bezpečnostné zložky rozhodli, že Donald Trump po júlovom samite Severoatlantickej aliancie v Ankare odletí iným spôsobom, než sa verejne očakávalo.

Prezident najskôr pred kamerami nastúpil do staršieho lietadla Air Force One. O niekoľko minút ho však spolu s najbližšími spolupracovníkmi tajne previezli cateringovým vozidlom k menšiemu stroju amerického letectva. Na jeho palube bol aj minister obrany Pete Hegseth.

Pôvodné lietadlo medzitým odletelo po rovnakej trase s ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ministrom financií Scottom Bessentom, ďalšími predstaviteľmi Bieleho domu a novinármi. Rubio a Bessent vedeli, že Trump na palube nie je, časť personálu a médií však o zmene netušila.

Bezpečnostní predstavitelia označili manéver za súčasť zámerného zmätenia, nie za pokus vystaviť pasažierov väčšiemu riziku. Trump neskôr povedal, že zmenu letu požadovali armáda a tajná služba.

(cbsnews, bak)

  |  

Sucho odstavuje rumunskú jadrovú elektráreň

Rumunský štátny výrobca elektriny Nuclearelectrica začal vo štvrtok odpájať od siete svoj jediný fungujúci jadrový reaktor. Dôvodom je rekordne nízka hladina Dunaja. Druhý blok spoločnosť odstavila už koncom júla pre nedostatok vody.

Elektráreň Cernavodă má dva reaktory s výkonom po 706 megawattov a zabezpečuje približne pätinu produkcie elektriny v krajine. Rumunsko na celý august vyhlásilo stav energetickej núdze a vyzvalo firmy aj domácnosti, aby počas večernej špičky dobrovoľne obmedzili spotrebu.

Ministerstvo energetiky spustilo 330-megawattovú elektráreň na lignit. Výpadok chce kompenzovať aj vyššou výrobou z vetra a vodných zdrojov podľa dostupných zásob v nádržiach. V prípade potreby je pripravený aj postupný systém obmedzenia dodávok priemyselným odberateľom.

Vláda sa snažila odstávke zabrániť bagrovaním riečneho dna, odstránením skalnej prekážky pomocou výbušniny či presmerovaním toku Dunaja. Prenosová sústava zároveň umožňuje dovoz približne štyritisíc megawattov elektriny zo zahraničia.

(reuters, bak)

  |  

Kauza blahorečenia biskupa Vojtaššáka ide do ďalšej etapy

Proces blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka pokračuje do ďalšej etapy. Dokument Positio super martyrio, ktorý zhŕňa jeho život, utrpenie a podklady k otázke mučeníctva, vo Vatikáne dokončili a predložili konzultorom historikom Dikastéria pre kauzy svätých. V prípade kladného stanoviska ho budú posudzovať teológovia.

Vojtaššák sa stal spišským biskupom v roku 1921. Po nástupe komunistického režimu čelil prenasledovaniu a v roku 1951 ho v politickom procese odsúdili na 24 rokov väzenia. Zomrel v roku 1965 vo veku 87 rokov.

Kauzu znovuotvorili v roku 2019 po preskúmaní nových archívnych dokumentov. Historici sa zaoberali aj jeho pôsobením v rokoch 1939 až 1945 a výhradami voči jeho osobe.

Na postup procesu reagoval Ústredný zväz židovských náboženských obcí na Slovensku. Pripomenul Vojtaššákovo pôsobenie počas vojnového režimu a zdôraznil potrebu zachovať pamiatku jeho obetí. Zároveň deklaroval, že nemá ambíciu zasahovať do procesu blahorečenia, chce však vyjadriť svoj postoj.

(tasr, bak)

  |  

Po útoku dronov horí významný ruský ropný komplex

V Baškirsku vypukli požiare v priemyselnom areáli v meste Salavat a v distribučnom centre najväčšieho ruského internetového predajcu Wildberries. Región sa nachádza približne 1 400 kilometrov od Ukrajiny.

Šéf Baškirska Radij Chabirov potvrdil, že ruské sily odrážali útok bezpilotných lietadiel. Trosky jedného zo strojov podľa neho dopadli do priemyselnej zóny Salavatu, kde následne začalo horieť. Na mieste zasahujú záchranné zložky.

Podľa kanála Astra zasiahol požiar rafinériu Gazprom Neftekhim Salavat, jeden z najväčších ropných komplexov v Rusku. Miestni obyvatelia počuli prvé výbuchy približne o 9.10 h miestneho času, pričom zaznamenali aj činnosť protivzdušnej obrany a sirény.

Po útoku začal horieť aj rozsiahly skladový a distribučný komplex Wildberries v Čišminskom okrese. Podľa kanála Exilenova+ slúži na skladovanie, triedenie a distribúciu tovaru dvojakého použitia.

Rafinéria dokáže spracovať približne desať miliónov ton ropy ročne a terčom dronových útokov bola už viackrát.

(ukrajinska pravda, bak)

  |  

Zelenskyj žiada päť percent amerických zásob rakiet Patriot

Ukrajina má tento rok dvaapolkrát menej striel protivzdušnej obrany než vlani, zatiaľ čo Rusko disponuje mesačne dvojnásobným množstvom balistických rakiet. Prezident Volodymyr Zelenskyj preto požiadal Washington o predaj časti amerických zásob.

V rozhovore pre televíziu CNN vyhlásil, že päť percent amerických rakiet do systémov Patriot by krajine umožnilo zvládnuť zimu a zachraňovať životy. Pri získaní desiatich percent by podľa neho dokázala zničiť všetky ruské balistické strely. V súčasnosti má Kyjev podľa prezidenta k dispozícii jedno percento amerických zásob.

Nedostatok rakiet Patriot sa prehĺbil po februárovom vypuknutí vojny Spojených štátov a Izraela s Iránom, kam boli presmerované dodávky týchto systémov. Rusko medzitým približne raz týždenne podniká rozsiahle útoky na Kyjev. Pri jednom z nich sa nepodarilo zachytiť ani jednu z 28 balistických rakiet.

Ruské sily minulý mesiac vypálili na Ukrajinu viac ako 450 rakiet, z toho takmer 200 po balistických dráhach. Ukrajinské letectvo zároveň prestane zverejňovať podrobné údaje o počte vypálených a zostrelených balistických striel.

(alarabiya, bak)