Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Remišová oznámila spustenie petície za ochranu slovenskej vody a pôdy

Poslankyňa Veronika Remišová (Hnutie Slovensko, Za ľudí) oznámila spustenie petície, ktorou chce zabrániť tomu, aby vláda podľa nej odovzdala kontrolu nad slovenskou vodou, pôdou a strategickou infraštruktúrou investorom zo Spojených arabských emirátov.

V súvislosti s obchodom v bratislavskom prístave zároveň avizovala trestné oznámenie a podnety na Najvyšší kontrolný úrad a Úrad pre verejné obstarávanie.

Remišová odmieta tvrdenie premiéra Roberta Fica (Smer), že na obnovu závlah nie sú peniaze zo štátneho rozpočtu ani z eurofondov. Poukázala na dokument ministerstva pôdohospodárstva, podľa ktorého je na tento účel vyčlenených 32 miliónov eur. Vládu preto vyzvala, aby zverejnila harmonogram a spustila výzvy na obnovu závlahových zariadení.

Poslankyňa zároveň varovala, že prípadné prevzatie závlah zahraničnými investormi môže zvýšiť ceny vody pre slovenských poľnohospodárov. Podľa nej by to mohlo ohroziť ich hospodárenie a následne viesť k skupovaniu poľnohospodárskej pôdy zahraničným kapitálom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Gajanová zostala tesne pred finále osemstovky

Slovenská atlétka Gabriela Gajanová nepostúpila do finále behu na 800 metrov na majstrovstvách Európy v Birminghame. Obhajkyňa striebornej medaily obsadila v prvom semifinále štvrté miesto s časom 1:59,32 minúty.

Z každého semifinále postupovali tri najrýchlejšie pretekárky a ďalšie dve podľa času. Gajanová sa počas pretekov vyhla pádu líderky svetových tabuliek Audrey Werrovej zo Švajčiarska. V tom čase bola posledná, no v závere predbehla dve súperky a predviedla jeden zo svojich najlepších výkonov sezóny. Do Birminghamu prišla so sezónnym maximom 1:59,05 minúty.

Prvé semifinále vyhrala Britka Jemma Reekieová časom 1:58,61. V druhom triumfovala domáca olympijská šampiónka a obhajkyňa európskeho titulu Keely Hodgkinsonová výkonom 1:57,38. Po vypadnutí Werrovej sa šance favoritiek na celkové prvenstvo zvýšili.

(tasr, bak)

Minúta  |  

OSN: Na Ukrajine zahynulo v júli najviac civilistov od mája 2022

Na Ukrajine zahynulo v júli 437 civilistov a ďalších 2 610 utrpelo zranenia. Podľa monitorovacej misie Organizácie Spojených národov (OSN) ide o najvyšší počet mŕtvych od mája 2022. Civilných obetí bolo o 30 percent viac než v júni a o 70 percent viac ako vlani v rovnakom mesiaci.

Rusko zároveň podľa analýzy agentúry AFP vypálilo rekordný počet rakiet. V Kyjeve prišlo o život najmenej 54 ľudí a 202 bolo zranených. Najsmrteľnejší útok prišiel 2. júla, keď zahynulo najmenej 30 civilistov a 104 utrpelo zranenia. Ruská armáda vtedy vyslala 74 rakiet a takmer 500 dronov, ktoré zasiahli najmä hlavné mesto.

Od začiatku invázie vo februári 2022 potvrdila OSN smrť 16 874 civilistov vrátane 820 detí a najmenej 51 273 zranených. Skutočný počet obetí je pravdepodobne vyšší, keďže misia nedokáže overovať prípady na územiach okupovaných Ruskom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nitrianski kňazi vyrazili na cyklopúť po cirkevných pamiatkach

Nitrianski diecézni kňazi sa pod vedením biskupa Viliama Judáka vydali na tradičnú cyklopúť po miestach spätých s dejinami Cirkvi v okolí Balatonu.

Cestu začali v Székesfehérvári, kde pri hrobe niekdajšieho stolično-belehradského biskupa a nitrianskeho rodáka Ottokára Prohászku vzdali úctu jeho pamiatke. Vo Veszpréme navštívili obnovenú Katedrálu svätého Michala. Tamojší arcibiskup György Udvardy v minulosti daroval Nitre relikvie blahoslavenej Gizely Bavorskej, manželky svätého Štefana.

V Tihányi zavítali do benediktínskeho kláštora, kde je pochovaný uhorský kráľ Ondrej I. s manželkou. Biskup Judák kláštoru v roku 2023 daroval relikvie svätých Svorada-Andreja a Beňadika.

Cyklopútnici budú pokračovať návštevou ďalších sakrálnych a historických miest. Každoročná cesta spája pohyb a oddych s modlitbou, so svätými omšami a poznávaním cirkevných dejín.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Teherán a Washington sa sporia o kontrolu nad Hormuzom

Irán tvrdí, že strategická námorná cesta je pod jeho správou, zatiaľ čo americký prezident Donald Trump deň predtým vyhlásil, že ju „úplne kontrolujú“ Spojené štáty. Šéf iránskych polovojenských jednotiek Basídž Hosejn Táeb vo štvrtok vyhlásil, že jeho krajina pokračuje vo svojom kurze v úplnom bezpečí.

Teherán po začiatku vojny, ktorú 28. februára odštartovali americko-izraelské útoky na Irán, prieliv fakticky uzavrel. Dovtedy tadiaľ prechádzala približne pätina svetovej prepravy ropy a skvapalneného zemného plynu. Washington následne zaviedol námornú blokádu iránskej lodnej dopravy a prístavov.

Obe krajiny v júni dosiahli dočasnú dohodu o trvalom prímerí a rýchlom obnovení slobodnej plavby v Perzskom zálive. O niekoľko týždňov sa však dohoda rozpadla po obnovení obmedzených iránskych útokov na plavidlá, na čo Spojené štáty reagovali ďalšími údermi.

Iránsky vojenský predstaviteľ Rasúl Sanáí-Rád zároveň vyhlásil, že Teherán prieliv neotvorí, kým druhá strana nesplní svoje záväzky z dočasnej dohody.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pre pokles hladiny riek eviduje polícia nálezy munície

V dôsledku zníženia hladín riek eviduje slovenská polícia zvýšený počet výjazdov na miesta nálezu povojnovej munície. Pokles vody totiž môže odhaliť predmety, ktoré boli desaťročia ukryté v riečnom koryte a nielen tam.

„V jednom prípade bola v koryte rieky Dunaj nájdená munícia, s ktorou sa naši pyrotechnici ešte nestretli. Išlo o puškový granát kalibru 48 mm americkej výroby. Na naše územie sa pravdepodobne dostal so sovietskymi vojskami prostredníctvom programu Lend – Lease,“ ozrejmila polícia na Facebooku.

Nálezy však nie sú izolované iba v okolí rieky Dunaj. Povojnovú muníciu nachádzali občania aj v okresoch Nitra, Levice a Šaľa. Vyskytuje sa v podkroví rodinných domov, pri výkopových a sanačných prácach alebo v korytách riek.

„Ak nájdete podozrivý predmet, v žiadnom prípade sa ho nedotýkajte, nemanipulujte s ním a nepremiestňujte ho. Kontaktujte políciu na čísle 158 a svoj nález oznámte. Aj stará munícia môže byť stále nebezpečná,“ dodala polícia.

(polícia SR, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.