Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Berlín v rámci rozvojovej pomoci dáva stámilióny eur na rodové projekty

Napriek vyhláseniam konzervatívneho lídra Friedricha Merza o konci ľavicovej politiky pokračuje Nemecko v podpore sporných rodových a feministických projektov v rámci zahraničnej rozvojovej pomoci. Podľa zistení denníka Neue Zürcher Zeitung, o ktorých píše Bild, bolo v roku 2025 na celom svete vyplatených 612 miliónov eur z peňazí nemeckých daňových poplatníkov na rôzne rodové iniciatívy. Aj keď ide o mierny pokles oproti 704 miliónom z roku 2024, suma zostáva vysoká.

Kritici poukazujú na viaceré nezvyčajné výdavky, ako napríklad financovanie divadelnej hry v Severnom Macedónsku o mužovi s AIDS, ktorý má prorocké vízie anjela, o ktorom sa hovorí, že má „osem vagín“.

Podporený bol i „ekofeminizmus“ v Indonézii a desiatky miliónov eur smerovali na feministickú transformáciu v Afrike, Arménsku či Kolumbii. Rezort rozvoja to obhajuje ako „strategickú nevyhnutnosť“ v záujme Nemecka.

(max)

Minúta  |  

Stop otravným cookie bannerom v EÚ, ozýva sa z Nemecka

Nemecký Spolkový komisár pre ochranu údajov a slobodu informácií (BfDI) vyzýva na nahradenie všadeprítomných cookie bannerov novým centrálnym systémom platným v celej Európskej únii. Dôvodom sú praktiky mnohých webových stránok, ktoré používateľov zložito navádzajú k akceptovaniu sledovania údajov. Píše Euractiv.

Z nového prieskumu BfDI vyplýva, že až tri štvrtiny ľudí klikajúcich na tlačidlo „prijať všetko“ by cookies radšej odmietli, ak by to bolo jednoduchšie.

Šéfka úradu Louisa Specht-Riemenschneider preto presadzuje zavedenie takzvaných správcov súborov cookie. Používatelia by si svoje preferencie nastavili jednorazovo na jednom mieste a všetky webové stránky by sa im v pozadí automaticky prispôsobili.

Nemecká iniciatíva reaguje na rokovania o digitálnom balíku EÚ. Európska komisia pôvodne navrhovala podobné nastavenie priamo v internetových prehliadačoch, no členské štáty v júni tento návrh pozastavili. Stalo sa tak po intenzívnom lobingu reklamných a mediálnych skupín, ktoré sa obávajú prepadu svojich príjmov.

(max)

Minúta  |  

Moskva a Kyjev si odovzdali pozostatky padlých vojakov

Rusko a Ukrajina uskutočnili ďalšiu výmenu tiel padlých vojakov. Oznámil to vo štvrtok člen koordinačnej skupiny ruskej Štátnej dumy pre otázky tzv. Špeciálnej vojenskej operácie Šamsail Saralijev, podľa ktorého Rusko odovzdalo 261 tiel, zatiaľ čo Ukrajina odovzdala 24 tiel.

Výmenu na platforme Telegram potvrdil aj koordinačný štáb pre záležitosti vojnových zajatcov v Kyjeve, podľa ktorého ju pomohol sprostredkovať Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Predchádzajúca výmena sa uskutočnila 16. júla. Rusko vtedy odovzdalo 501 tiel padlých vojakov a Ukrajina 31. Výmeny sa uskutočnili aj 18. júna a 15. mája.

Obe strany si tiež vymieňajú zajatých vojakov. Zatiaľ posledná takáto výmena sa uskutočnila 26. júna v pomere 160 ku 160.

Od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 je výmena zajatcov a telesných pozostatkov padlých vojakov jednou z mála oblastí kontaktu medzi Moskvou a Kyjevom.

(tasr, rbk, max)

Minúta  |  

Súd zamietol žalobu vlády USA proti Harvardu pre antisemitizmus

Americký federálny sudca vo štvrtok zamietol žalobu Trumpovej administratívy, ktorá tvrdila, že Harvardova univerzita dostatočne nechránila židovských a izraelských študentov pred obťažovaním. Súd v Bostone skonštatoval, že vláda nepredložila presvedčivé dôkazy o porušovaní federálneho zákona o občianskych právach.

Podľa sudcu sa obvinenia vlády opierali najmä o protesty proti vojne v Gaze zo školského roka 2023/24, pričom neskoršie incidenty označil za ojedinelé. Žaloba bola súčasťou širšieho konfliktu medzi prezidentskou administratívou a univerzitou, pričom vláda sa snažila vymôcť späť miliardy dolárov udelených v štátnych dotáciách.

Predstavitelia administratívy tvrdili, že vedenie školy dlhodobo ignorovalo prejavy antisemitizmu.

Harvard všetky obvinenia rázne odmietol a právny krok označil za odvetu vlády za to, že univerzita odmietla odovzdať kontrolu nad svojím fungovaním. Škola vo vyhlásení zdôraznila, že antisemitizmus jednoznačne odsudzuje a naďalej garantuje bezpečné prostredie pre všetkých študentov.

Pre Trumpovu administratívu ide o ďalšiu súdnu prehru voči Harvardu, keďže súdy jej už v minulosti zablokovali snahy o zrušenie výskumných grantov vo výške dvoch miliárd dolárov či obmedzenie prijímania zahraničných študentov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Potocká zabojuje o medailu, postúpila s osobným rekordom

Slovenská plavkyňa Tamara Potocká postúpila na majstrovstvách Európy v Paríži do finále v disciplíne 100 m motýlik.

Dvadsaťtriročná reprezentantka obsadila v semifinále celkovo šiestu pozíciu, medzi najlepšiu osmičku postúpila časom 57,37 sekundy a zároveň si stanovila nové osobné maximum. Boj o medaily je na programe v piatok 14. augusta o 18.30 h.

Potocká nadviazala na úspešné rozplavby v dopoludňajší hodinách, kde skončila na konečnom siedmom mieste časom 57,92 s. V prvom semifinále sa umiestnila na tretej pozícii a v Paríži sa tak druhýkrát predstaví vo finále.

V semifinále bola najrýchlejšia Belgičanka Roos Vanotterdijková, časom 55,89 s sa postarala o nový rekord šampionátu.

Do bojov o medaily sa, naopak, neprebojovala Nikoleta Trníková v disciplíne 200 m prsia. Výsledný čas 2:26,69 min. stačil v semifinále na 11. pozíciu. Dvadsaťštyriročnej reprezentantke sa však podarilo o jednu stotinu prekonať vlastný slovenský rekord z aprílových pretekov v Štokholme.

(tasr, max)

Minúta  |  

OSN: Jemen je po štyroch rokoch na prahu hlbokej krízy

Jemen čelí najvážnejšiemu riziku návratu k plnohodnotnej vojne od roku 2022, varoval vyslanec OSN Hans Grundberg. Varovanie prichádza po eskalácii bojov medzi povstaleckými húsíjmi a medzinárodne uznávanou vládou s podporou Saudskej Arábie.

Húsíovia zintenzívnili útoky na frontoch, vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a obnovili údery na obchodné lode v Červenom mori, na čo saudskoarabská koalícia reagovala náletmi na prístav Hudajdá.

Situáciu navyše skomplikovalo regionálne napätie súvisiace s krízou v Hormuzskom prielive. OSN naliehavo vyzýva obe strany na deeskaláciu, zastavenie útokov a obnovenie rokovaní.

Bezpečnostnú krízu sprevádza v krajine katastrofálna humanitárna situácia. Podľa šéfa humanitárnej pomoci OSN Toma Fletchera čelí viac ako polovica populácie akútnemu nedostatku potravín a šesť miliónov ľudí sa nachádza na prahu hladomoru. OSN zároveň žiada okamžité prepustenie svojich 73 zadržiavaných pracovníkov a ďalších zajatcov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.