Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dron prenikol nad Lotyšsko. Stíhačky NATO ho zostrelili

Stíhačky nasadené v rámci protivzdušnej obrany NATO v piatok nadránom zostrelili dron, ktorý prenikol do vzdušného priestoru Lotyšska. Lotyšské ozbrojené sily následne zrušili letecký poplach v oblastiach pri hraniciach s Ruskom, pôvod ani ďalšie podrobnosti o bezpilotnom stroji však bezprostredne nezverejnili.

Preventívne opatrenia prijalo aj susedné Fínsko, ktoré dočasne obmedzilo leteckú a námornú dopravu vo východnej časti Fínskeho zálivu pre možné riziko dronov.

Incident prichádza v období zvýšeného napätia na severovýchodnom krídle NATO. Rusko zároveň oznámilo, že počas noci zostrelilo 15 dronov v Leningradskej oblasti neďaleko Fínska a Estónska.

Severskí členovia NATO v poslednom období sprísňujú ochranu priehrad, elektrární či plynárenskej infraštruktúry.

Podľa dostupných údajov rastú obavy aj z možných provokácií, pri ktorých by Moskva mohla použiť ukrajinské drony na operáciu pod falošnou vlajkou.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Izrael varoval Trumpa pred atentátom z Iránu. CIA to nevedela potvrdiť

Spojené štáty dostali za uplynulý rok od Izraela niekoľko varovaní, že Irán plánuje zavraždiť prezidenta Donalda Trumpa. Americkým spravodajským predstaviteľom sa však tieto informácie nepodarilo nezávisle overiť.

Varovania, ktoré dostali americké spravodajské služby, zahŕňali možné plány zastreliť Trumpa ostreľovačom alebo naverbovať niekoho, kto by ho na veľkom verejnom podujatí napadol nožom. Pre agentúru Reuters to uviedol súčasný predstaviteľ Trumpovej administratívy, ako aj dvaja bývalí funkcionári. Údajne sa začali objavovať pred 12-dňovou vojnou v júni 2025 a zosilneli pred februárovým rozhodnutím USA vstúpiť do vojny s Iránom.

Najpodrobnejšie varovanie prišlo pred júlovým samitom NATO v Ankare. Irán sa údajne mohol pokúsiť Trumpa zabiť počas jeho cesty na samit lietadlom Air Force One, potenciálne raketou odpaľovanou z ramena.

Americká CIA však nedokázala potvrdiť tieto hrozby, na ktoré izraelské spravodajské služby upozorňovali od začiatku minulého roka, uviedli zdroje agentúry Reuters.

Turecký predstaviteľ takisto uviedol, že ani Ankara nemala dôkazy, ktoré by potvrdzovali izraelské tvrdenia o hrozbe počas samitu NATO. Turecko sa podľa jeho slov o toto hodnotenie podelilo s Američanmi.

Napriek tomu, že hrozby neboli potvrdené, predstavitelia Bieleho domu a Tajnej služby z opatrnosti prijali opatrenia na zníženie rizika. Patril medzi nich aj presun Trumpa z Air Force One do iného lietadla počas spiatočného letu.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Berlín v rámci rozvojovej pomoci dáva stámilióny eur na rodové projekty

Napriek vyhláseniam konzervatívneho lídra Friedricha Merza o konci ľavicovej politiky pokračuje Nemecko v podpore sporných rodových a feministických projektov v rámci zahraničnej rozvojovej pomoci. Podľa zistení denníka Neue Zürcher Zeitung, o ktorých píše Bild, bolo v roku 2025 na celom svete vyplatených 612 miliónov eur z peňazí nemeckých daňových poplatníkov na rôzne rodové iniciatívy. Aj keď ide o mierny pokles oproti 704 miliónom z roku 2024, suma zostáva vysoká.

Kritici poukazujú na viaceré nezvyčajné výdavky, ako napríklad financovanie divadelnej hry v Severnom Macedónsku o mužovi s AIDS, ktorý má prorocké vízie anjela, o ktorom sa hovorí, že má „osem vagín“.

Podporený bol i „ekofeminizmus“ v Indonézii a desiatky miliónov eur smerovali na feministickú transformáciu v Afrike, Arménsku či Kolumbii. Rezort rozvoja to obhajuje ako „strategickú nevyhnutnosť“ v záujme Nemecka.

(max)

Minúta  |  

Stop otravným cookie bannerom v EÚ, ozýva sa z Nemecka

Nemecký Spolkový komisár pre ochranu údajov a slobodu informácií (BfDI) vyzýva na nahradenie všadeprítomných cookie bannerov novým centrálnym systémom platným v celej Európskej únii. Dôvodom sú praktiky mnohých webových stránok, ktoré používateľov zložito navádzajú k akceptovaniu sledovania údajov. Píše Euractiv.

Z nového prieskumu BfDI vyplýva, že až tri štvrtiny ľudí klikajúcich na tlačidlo „prijať všetko“ by cookies radšej odmietli, ak by to bolo jednoduchšie.

Šéfka úradu Louisa Specht-Riemenschneider preto presadzuje zavedenie takzvaných správcov súborov cookie. Používatelia by si svoje preferencie nastavili jednorazovo na jednom mieste a všetky webové stránky by sa im v pozadí automaticky prispôsobili.

Nemecká iniciatíva reaguje na rokovania o digitálnom balíku EÚ. Európska komisia pôvodne navrhovala podobné nastavenie priamo v internetových prehliadačoch, no členské štáty v júni tento návrh pozastavili. Stalo sa tak po intenzívnom lobingu reklamných a mediálnych skupín, ktoré sa obávajú prepadu svojich príjmov.

(max)

Minúta  |  

Moskva a Kyjev si odovzdali pozostatky padlých vojakov

Rusko a Ukrajina uskutočnili ďalšiu výmenu tiel padlých vojakov. Oznámil to vo štvrtok člen koordinačnej skupiny ruskej Štátnej dumy pre otázky tzv. Špeciálnej vojenskej operácie Šamsail Saralijev, podľa ktorého Rusko odovzdalo 261 tiel, zatiaľ čo Ukrajina odovzdala 24 tiel.

Výmenu na platforme Telegram potvrdil aj koordinačný štáb pre záležitosti vojnových zajatcov v Kyjeve, podľa ktorého ju pomohol sprostredkovať Medzinárodný výbor Červeného kríža.

Predchádzajúca výmena sa uskutočnila 16. júla. Rusko vtedy odovzdalo 501 tiel padlých vojakov a Ukrajina 31. Výmeny sa uskutočnili aj 18. júna a 15. mája.

Obe strany si tiež vymieňajú zajatých vojakov. Zatiaľ posledná takáto výmena sa uskutočnila 26. júna v pomere 160 ku 160.

Od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 je výmena zajatcov a telesných pozostatkov padlých vojakov jednou z mála oblastí kontaktu medzi Moskvou a Kyjevom.

(tasr, rbk, max)

Minúta  |  

Súd zamietol žalobu vlády USA proti Harvardu pre antisemitizmus

Americký federálny sudca vo štvrtok zamietol žalobu Trumpovej administratívy, ktorá tvrdila, že Harvardova univerzita dostatočne nechránila židovských a izraelských študentov pred obťažovaním. Súd v Bostone skonštatoval, že vláda nepredložila presvedčivé dôkazy o porušovaní federálneho zákona o občianskych právach.

Podľa sudcu sa obvinenia vlády opierali najmä o protesty proti vojne v Gaze zo školského roka 2023/24, pričom neskoršie incidenty označil za ojedinelé. Žaloba bola súčasťou širšieho konfliktu medzi prezidentskou administratívou a univerzitou, pričom vláda sa snažila vymôcť späť miliardy dolárov udelených v štátnych dotáciách.

Predstavitelia administratívy tvrdili, že vedenie školy dlhodobo ignorovalo prejavy antisemitizmu.

Harvard všetky obvinenia rázne odmietol a právny krok označil za odvetu vlády za to, že univerzita odmietla odovzdať kontrolu nad svojím fungovaním. Škola vo vyhlásení zdôraznila, že antisemitizmus jednoznačne odsudzuje a naďalej garantuje bezpečné prostredie pre všetkých študentov.

Pre Trumpovu administratívu ide o ďalšiu súdnu prehru voči Harvardu, keďže súdy jej už v minulosti zablokovali snahy o zrušenie výskumných grantov vo výške dvoch miliárd dolárov či obmedzenie prijímania zahraničných študentov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.