Preskočiť na obsah
  |  

Farage hlási víťazstvo, na sčítanie hlasov pre hrozbu nepríde

Líder britskej populistickej strany Reform UK Nigel Farage v piatok oznámil, že opäť získal poslanecký mandát. Na sčítaní hlasov však nebude prítomný. Polícia ho podľa jeho slov upozornila na organizovanú snahu narušiť vyhlásenie výsledkov.

Farage minulý mesiac nečakane odstúpil z parlamentu a vyvolal doplňujúce voľby vo svojom obvode Clacton. Chcel tak získať nový mandát po obvineniach, že riadne nepriznal milióny libier od bohatého podporovateľa.

Ešte pred oficiálnym vyhlásením výsledkov svojim priaznivcom povedal, že dosiahol „presvedčivé víťazstvo“. „Ani za svet nebudem stáť na pódiu po tom, čo som dosiahol drvivé víťazstvo. Nenechám sa ponižovať a zosmiešňovať nejakými niktošmi,“ vyhlásil Farage.

Reform UK uviedla, že voči nemu existuje „dôveryhodná hrozba“. Polícia v Essexe oznámila, že prijala primerané bezpečnostné opatrenia na ochranu účastníkov sčítania.

Hlavné britské politické strany kandidátov nepostavili. Farage tak čelil viac ako 30 súperom vrátane nezávislých kandidátov.

(reuters, est)

  |  

Trump posiela Kushnera do Izraela. Netanjahu odmieta jeho plán

Jared Kushner, vyslanec a zať amerického prezidenta Donalda Trumpa, môže budúci týždeň pricestovať do Izraela na rokovania o ďalšom postupe v Pásme Gazy.

Podľa zdroja Reuters sa Washington s Izraelom zhoduje na cieli odzbrojiť Hamas, izraelská strana však má výhrady k spôsobu realizácie dohody.

Kushner sa má pokúsiť nájsť cestu k napĺňaniu Trumpovho 20-bodového plánu z konca roka 2025 a podľa Axiosu plánuje v Káhire rokovať aj so sprostredkovateľmi z Egypta, Kataru a Turecka.

Trump v júli oznámil dohodu o úplnom odzbrojení Hamasu a ďalších ozbrojených skupín, pričom súbežne sa majú z Gazy sťahovať izraelské jednotky.

Premiér Benjamin Netanjahu však plán verejne odmietol. Hamas tvrdí, že s ním súhlasí, jeho realizáciu však podmieňuje splnením izraelských záväzkov vrátane zastavenia útokov a stiahnutia vojsk.

(reuters, mja)

  |  

Ukrajina odmieta ruské voľby na okupovaných územiach

Ukrajina vopred odmietla výsledky septembrových ruských parlamentných volieb, ktoré Moskva plánuje usporiadať aj na okupovaných ukrajinských územiach.

Ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve vyhlásilo, že akékoľvek hlasovanie organizované Ruskom na suverénnom území Ukrajiny je nezákonné, a preto sú jeho výsledky neplatné a nemajú právne dôsledky.

Rusko po invázii vo februári 2022 vyhlásilo anexiu štyroch ukrajinských regiónov, hoci ich dodnes úplne nekontroluje. Predchádzali tomu referendá, ktoré západné krajiny odmietli uznať.

Vyhlásenie Kyjeva prišlo v čase, keď do Ruska dorazila misia pozorovateľov z postsovietskych štátov, ktorá má posúdiť priebeh volieb.

Ukrajina však tvrdí, že ani prítomnosť zahraničných pozorovateľov nemôže hlasovanie legitimizovať. V Rusku sa očakáva ďalšie víťazstvo Putinovho Jednotného Ruska a ďalších prokremeľských strán.

(reuters, mja)

  |  

Zasiahol zamýšľaný cieľ. Obhajoba vraha Kirka odmieta trest smrti

Obhajcovia 23-ročného Tylera Robinsona, obžalovaného z vraždy konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka, žiadajú, aby ich klientovi nehrozil trest smrti.

Argumentujú tým, že Robinson vystrelil jediný raz, zasiahol zamýšľaný cieľ a nevytvoril vysokú pravdepodobnosť smrti ďalších ľudí, čo je podľa zákonov Utahu podmienkou pre uplatnenie priťažujúcej okolnosti. Prokuratúra však tvrdí opak.

Podľa nej Robinson strieľal z vyvýšenej pozície nad davom tisícov ľudí a mal pripravené ďalšie štyri náboje pre prípad, že by prvý výstrel minul.

Kirka, blízkeho spojenca prezidenta Donalda Trumpa, zastrelil 10. septembra 2025 počas verejnej debaty na Utah Valley University v Oreme. Prípad je pozorne sledovaný aj pre jeho politický rozmer.

Sudca môže na pojednávaní 1. septembra rozhodnúť, či existuje dostatok dôkazov na pokračovanie procesu. Robinson zatiaľ nevyslovil stanovisko k vine.

(reuters, mja)

  |  

Dron prenikol nad Lotyšsko. Stíhačky NATO ho zostrelili

Stíhačky nasadené v rámci protivzdušnej obrany NATO v piatok nadránom zostrelili dron, ktorý prenikol do vzdušného priestoru Lotyšska. Lotyšské ozbrojené sily následne zrušili letecký poplach v oblastiach pri hraniciach s Ruskom, pôvod ani ďalšie podrobnosti o bezpilotnom stroji však bezprostredne nezverejnili.

Preventívne opatrenia prijalo aj susedné Fínsko, ktoré dočasne obmedzilo leteckú a námornú dopravu vo východnej časti Fínskeho zálivu pre možné riziko dronov.

Incident prichádza v období zvýšeného napätia na severovýchodnom krídle NATO. Rusko zároveň oznámilo, že počas noci zostrelilo 15 dronov v Leningradskej oblasti neďaleko Fínska a Estónska.

Severskí členovia NATO v poslednom období sprísňujú ochranu priehrad, elektrární či plynárenskej infraštruktúry.

Podľa dostupných údajov rastú obavy aj z možných provokácií, pri ktorých by Moskva mohla použiť ukrajinské drony na operáciu pod falošnou vlajkou.

(reuters, mja)

  |  

Izrael varoval Trumpa pred atentátom z Iránu. CIA to nevedela potvrdiť

Spojené štáty dostali za uplynulý rok od Izraela niekoľko varovaní, že Irán plánuje zavraždiť prezidenta Donalda Trumpa. Americkým spravodajským predstaviteľom sa však tieto informácie nepodarilo nezávisle overiť.

Varovania, ktoré dostali americké spravodajské služby, zahŕňali možné plány zastreliť Trumpa ostreľovačom alebo naverbovať niekoho, kto by ho na veľkom verejnom podujatí napadol nožom. Pre agentúru Reuters to uviedol súčasný predstaviteľ Trumpovej administratívy, ako aj dvaja bývalí funkcionári. Údajne sa začali objavovať pred 12-dňovou vojnou v júni 2025 a zosilneli pred februárovým rozhodnutím USA vstúpiť do vojny s Iránom.

Najpodrobnejšie varovanie prišlo pred júlovým samitom NATO v Ankare. Irán sa údajne mohol pokúsiť Trumpa zabiť počas jeho cesty na samit lietadlom Air Force One, potenciálne raketou odpaľovanou z ramena.

Americká CIA však nedokázala potvrdiť tieto hrozby, na ktoré izraelské spravodajské služby upozorňovali od začiatku minulého roka, uviedli zdroje agentúry Reuters.

Turecký predstaviteľ takisto uviedol, že ani Ankara nemala dôkazy, ktoré by potvrdzovali izraelské tvrdenia o hrozbe počas samitu NATO. Turecko sa podľa jeho slov o toto hodnotenie podelilo s Američanmi.

Napriek tomu, že hrozby neboli potvrdené, predstavitelia Bieleho domu a Tajnej služby z opatrnosti prijali opatrenia na zníženie rizika. Patril medzi nich aj presun Trumpa z Air Force One do iného lietadla počas spiatočného letu.

(reuters, sak)