Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko odmieta prímerie s Ukrajinou v Čiernom mori

Rusko odmietlo možnosť prímeria s Ukrajinou v Čiernom mori, kde obe strany v posledných týždňoch zintenzívnili útoky na obchodné lode.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že Moskva nevidí priestor na „polovičaté opatrenia“, ktoré by podľa nej poskytli Kyjevu iba dočasný oddych. Ukrajinu zároveň obvinila z útokov zameraných na destabilizáciu civilnej lodnej dopravy, pričom ruské útoky nespomenula.

Reagovala tak na vyjadrenia tureckého ministra zahraničných vecí Hakana Fidana, podľa ktorého Ankara predložila obom krajinám návrhy na moratórium na vojenské operácie v Čiernom mori.

Zacharovová však tvrdí, že Rusko od Turecka žiadny formálny návrh nedostalo. Reuters už skôr informoval, že Ukrajina cez tretiu stranu navrhla vzájomné zastavenie útokov na civilné ciele. Moskva zároveň odmieta návrat k pôvodnej čiernomorskej obilnej dohode.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Francúzske kríže čelia právnym útokom v mene sekularizmu

Historické kríže a kalvárie, ktoré po stáročia dotvárajú francúzsky vidiek, sa čoraz častejšie stávajú predmetom sporov o hranice sekularizmu. Aktivistické združenia požadujú odstránenie niektorých náboženských symbolov z verejných priestranstiev, zatiaľ čo miestni obyvatelia a organizácie na ochranu dedičstva upozorňujú na ich historickú a kultúrnu hodnotu.

Pozornosť vyvolal prípad obce Saint-Divy v Bretónsku. Pôvodná kalvária pochádzala zo 17. storočia, jej hornú časť však v roku 1967 premiestnili na cintorín. Obec v roku 2022 na pôvodnom mieste osadila repliku. Správny súd v Rennes rozhodol, že ide o novú inštaláciu náboženského symbolu, a preto je v rozpore so zákonom z roku 1905 o odluke cirkvi od štátu. Nariadil tak jej odstránenie.

Proti miznutiu krížov vystupuje združenie SOS Calvaires, ktoré ich dokumentuje a obnovuje. Podľa jeho predsedu Louisa Guéryho môže byť vo Francúzsku 450- až 600-tisíc krížov, kaplniek a podobných drobných pamiatok.

Združenie preto vytvorilo aplikáciu, prostredníctvom ktorej ich verejnosť eviduje. Do obnovy sa zapájajú aj dobrovoľníci a mladí ľudia. Spory pritom pokračujú aj na Korzike, kde petícia za zachovanie obnoveného kríža v obci Quasquara získala viac ako 50-tisíc podpisov.

(mja)

Minúta  |  

Rusko útočí na vzťahy Poľska a Ukrajiny

Rusko podľa poľských predstaviteľov a výskumníkov výrazne posilnilo informačnú kampaň zameranú na prehlbovanie napätia medzi Poľskom a Ukrajinou. Využíva najmä citlivý spor o volynské masakry počas druhej svetovej vojny, ale aj rastúcu nevôľu voči ukrajinským utečencom.

Analýza poľského inštitútu PISM ukázala, že po rozhodnutí Volodymyra Zelenského pomenovať vojenskú jednotku po povstalcoch spojených s masakrami vzrástol protiukrajinský obsah v poľštine na veľkých sociálnych sieťach o viac ako 250 percent. Časť aktivity podľa analytikov umelo vytvárali boty.

Novou taktikou pritom nemusí byť šírenie vyslovene nepravdivých správ, ale zosilňovanie skutočných udalostí a podsúvanie ich interpretácie.

Podpora vojenskej pomoci Ukrajine v Poľsku podľa prieskumu klesla zo 78 percent v roku 2022 na 52 percent. Moskva obvinenia zo zasahovania odmieta.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Krupobitie zničilo domy aj autá, štát už vyplatil stovky tisíc eur

Štát už vyplatil 262 domácnostiam postihnutým ničivým krupobitím na východnom Slovensku humanitárnu pomoc v celkovej výške 334-tisíc eur. Minister práce Erik Tomáš uviedol, že ďalšie žiadosti sa spracúvajú a domácnosti, ktoré splnia zákonné podmienky, dostanú peniaze v najbližšom období.

Humanitárna pomoc má predovšetkým zmierniť akútne problémy po živelnej pohrome, pričom náhrada škôd na majetku zostáva primárne otázkou poistenia. Vláda však po úplnom zmapovaní následkov zváži aj ďalšie možnosti finančnej podpory.

Jedna domácnosť môže dostať maximálne 1 500 eur, pri rozsiahlejších škodách aj opakovane. Dotknuté samosprávy môžu získať až 15-tisíc eur.

Silná búrka s krupobitím zasiahla Zemplín 27. júla a poškodila domy, autá aj verejný majetok. Mimoriadnu situáciu následne vyhlásilo šesť obcí v okresoch Michalovce a Sobrance.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trstenský k Vojtaššákovi: Utrpenie obetí nemožno zľahčovať

Spišský biskup František Trstenský zdôraznil, že cieľom procesu blahorečenia biskupa Jána Vojtaššáka nie je vytvárať jeho idealizovaný obraz, ale poctivo preskúmať jeho život. Reagoval tak na diskusiu po informácii, že kauza jeho blahorečenia postúpila do ďalšej etapy.

Ústredný zväz židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) pripomenul Vojtaššákovo pôsobenie počas vojnového slovenského štátu a jeho účasť v režime, ktorý prenasledoval Židov.

Trstenský uviedol, že si uvedomuje historicky doložené skutočnosti vrátane Vojtaššákovho pôsobenia v Štátnej rade, jeho postojov počas prijímania protižidovských opatrení či otázok spojených s arizáciou. Zdôraznil, že utrpenie obetí holokaustu nemožno zľahčovať ani ospravedlňovať a cirkev musí o tomto období hovoriť pravdivo a bez relativizácie.

Podľa Trstenského však začatie procesu neznamená, že výsledkom automaticky bude blahorečenie. Jeho účelom je dôkladne preskúmať život kandidáta.

Vo Vatikáne už vypracovali a schválili dokument Positio super martyrio, ktorý teraz posudzujú historici Dikastéria pre kauzy svätých. V prípade kladného stanoviska bude nasledovať posudzovanie teológmi a ďalšími orgánmi.

Konečné rozhodnutie môže neskôr prijať pápež. Trstenský deklaroval, že bude rešpektovať výsledok procesu bez ohľadu na to, aký bude.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ceuta sa pripravuje na ďalší nápor migrantov

Španielsko a Maroko výrazne posilnili ochranu hraníc Ceuty po tom, čo sa na sociálnych sieťach začali šíriť výzvy na nový masový pokus migrantov o vstup do španielskej enklávy, informuje portál Politico.

Akcia má podľa internetových príspevkov pripadnúť na 15. augusta, keď je v Španielsku štátny sviatok. Opatrenia prichádzajú po tom, čo minulý mesiac do Ceuty bezprecedentne dorazilo 72-tisíc migrantov.

Španielske úrady vyslali do enklávy ďalších 300 policajtov a 2-tisíc vojakov, zatiaľ čo Maroko posilnilo svoje jednotky v okolí pohraničného mesta Fnideq. Madrid zároveň vybudoval novú námornú bariéru proti ľuďom, ktorí by sa pokúsili do Ceuty doplávať.

Minister vnútra Fernando Grande-Marlaska odkázal, že cieľom je odradiť od nelegálnych prechodov a že ľudia, ktorí sa o ne pokúsia, nezískajú právny status ani možnosť pokračovať na Pyrenejský polostrov.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.