Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mestá sa ohradzujú voči hodnoteniu hospodárenia

Únia miest Slovenska protestuje voči najnovšej analýze spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá hodnotila hospodárenie samospráv za minulý rok. Podľa únie povrchné hodnotenie bez vysvetlenia širších príčin poškodzuje prácu samospráv a vytvára o ich fungovaní skreslený, negatívny obraz.

Výkonná viceprezidentka združenia Jana Červenáková zdôraznila, že samotné vyhýbanie sa zadlžovaniu nezaručuje kvalitný život v meste. Odkladané investície môžu podľa nej viesť k ešte vyšším škodám, čo dokazuje napríklad súčasný havarijný stav mostov na celom Slovensku.

Zároveň upozornila, že sa o hodnotení i-Rating dozvedela len z médií a nepozná konkrétne dáta, z ktorých autor analýzy vychádzal. Spoločnosť preto požiadala o sprístupnenie podkladov na podrobné preskúmanie a porovnanie s realitou.

Spoločnosť CRIF vo štvrtok zverejnila pravidelné hodnotenie ekonomickej stability a finančnej výkonnosti obcí. Z jej správy vyplýva, že viac ako 71 percent samospráv hospodárilo vlani zodpovedne. Zatiaľ čo najlepšie finančné zdravie vykážu podľa analýzy malé obce, väčšie mestá zaznamenali v hodnotení horšie výsledky.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA chcú verejné odsúdenie obliehania dediny od Netanjahua

Spojené štáty vyvíjajú tlak na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby verejne odsúdil obliehanie palestínskej dediny Kusra na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Skupina radikálnych židovských osadníkov tam už takmer týždeň blokuje tri domy a uväznila v nich približne 15 Palestínčanov vrátane dvoch detí a osôb s americkým občianstvom. Predtým obyvateľom odpojili prívod vody aj elektriny.

Situácia vyvolala ostrú reakciu Washingtonu. Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee dokonca označil zodpovedných osadníkov za „izraelských teroristov“. Podľa ľudskoprávnych organizácií ide zo strany osadníkov o systematickú snahu zabrať ďalšiu pôdu a rozšíriť osady na území, kde si Palestínčania plánujú založiť svoj budúci štát.

Premiér Netanjahu sa k incidentu zatiaľ nevyjadril. Verejné odsúdenie osadníkov je preňho politicky mimoriadne citlivé, keďže do nadchádzajúcich volieb zostávajú približne dva mesiace a jeho pravicová koalícia sa spolieha práve na hlasy tejto časti voličov.

Izraelská armáda na miesto vyslala vojakov, ktorí síce odstránili novopostavený stan osadníkov, no napätie v oblasti naďalej pretrváva a osadníci sa v blízkosti obydlí stále zdržiavajú. Násilie zo strany osadníkov na Západnom brehu pritom dlhodobo rastie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fico núka Chorvátsku pomoc pre šíriaci sa lesný požiar

Slovensko pozorne monitoruje situáciu v Chorvátsku, kde v blízkosti obľúbeného letoviska Omiš vypukol lesný požiar. Premiér Robert Fico (Smer) sa preto telefonicky spojil s chorvátskym predsedom vlády Andrejom Plenkovićom, ktorému vyjadril solidaritu a v rámci možností Slovenska ponúkol aj pomoc.

Plenković ubezpečil slovenskú stranu, že tamojšie úrady a záchranné zložky majú situáciu plne pod kontrolou.

Oheň vypukol vo štvrtok večer v lokalite Lokva Rogoznica východne od Omiša a v dôsledku silného vetra sa začal šíriť smerom k mestu. Vzhľadom na vysoký počet slovenských dovolenkárov v oblasti hovoril predseda vlády aj so slovenskou veľvyslankyňou v Záhrebe Hanou Kováčovou.

Do piatkového dňa kontaktovalo slovenské veľvyslanectvo a krízové centrum ministerstva zahraničných približne 30 slovenských turistov. Podľa dostupných informácií úrady neevidujú žiadnych zranených občanov Slovenska, aj keď škody na majetku zatiaľ nie je možné úplne vylúčiť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko odmieta prímerie s Ukrajinou v Čiernom mori

Rusko odmietlo možnosť prímeria s Ukrajinou v Čiernom mori, kde obe strany v posledných týždňoch zintenzívnili útoky na obchodné lode.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že Moskva nevidí priestor na „polovičaté opatrenia“, ktoré by podľa nej poskytli Kyjevu iba dočasný oddych. Ukrajinu zároveň obvinila z útokov zameraných na destabilizáciu civilnej lodnej dopravy, pričom ruské útoky nespomenula.

Reagovala tak na vyjadrenia tureckého ministra zahraničných vecí Hakana Fidana, podľa ktorého Ankara predložila obom krajinám návrhy na moratórium na vojenské operácie v Čiernom mori.

Zacharovová však tvrdí, že Rusko od Turecka žiadny formálny návrh nedostalo. Reuters už skôr informoval, že Ukrajina cez tretiu stranu navrhla vzájomné zastavenie útokov na civilné ciele. Moskva zároveň odmieta návrat k pôvodnej čiernomorskej obilnej dohode.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Francúzske kríže čelia právnym útokom v mene sekularizmu

Historické kríže a kalvárie, ktoré po stáročia dotvárajú francúzsky vidiek, sa čoraz častejšie stávajú predmetom sporov o hranice sekularizmu. Aktivistické združenia požadujú odstránenie niektorých náboženských symbolov z verejných priestranstiev, zatiaľ čo miestni obyvatelia a organizácie na ochranu dedičstva upozorňujú na ich historickú a kultúrnu hodnotu.

Pozornosť vyvolal prípad obce Saint-Divy v Bretónsku. Pôvodná kalvária pochádzala zo 17. storočia, jej hornú časť však v roku 1967 premiestnili na cintorín. Obec v roku 2022 na pôvodnom mieste osadila repliku. Správny súd v Rennes rozhodol, že ide o novú inštaláciu náboženského symbolu, a preto je v rozpore so zákonom z roku 1905 o odluke cirkvi od štátu. Nariadil tak jej odstránenie.

Proti miznutiu krížov vystupuje združenie SOS Calvaires, ktoré ich dokumentuje a obnovuje. Podľa jeho predsedu Louisa Guéryho môže byť vo Francúzsku 450- až 600-tisíc krížov, kaplniek a podobných drobných pamiatok.

Združenie preto vytvorilo aplikáciu, prostredníctvom ktorej ich verejnosť eviduje. Do obnovy sa zapájajú aj dobrovoľníci a mladí ľudia. Spory pritom pokračujú aj na Korzike, kde petícia za zachovanie obnoveného kríža v obci Quasquara získala viac ako 50-tisíc podpisov.

(mja)

Minúta  |  

Rusko útočí na vzťahy Poľska a Ukrajiny

Rusko podľa poľských predstaviteľov a výskumníkov výrazne posilnilo informačnú kampaň zameranú na prehlbovanie napätia medzi Poľskom a Ukrajinou. Využíva najmä citlivý spor o volynské masakry počas druhej svetovej vojny, ale aj rastúcu nevôľu voči ukrajinským utečencom.

Analýza poľského inštitútu PISM ukázala, že po rozhodnutí Volodymyra Zelenského pomenovať vojenskú jednotku po povstalcoch spojených s masakrami vzrástol protiukrajinský obsah v poľštine na veľkých sociálnych sieťach o viac ako 250 percent. Časť aktivity podľa analytikov umelo vytvárali boty.

Novou taktikou pritom nemusí byť šírenie vyslovene nepravdivých správ, ale zosilňovanie skutočných udalostí a podsúvanie ich interpretácie.

Podpora vojenskej pomoci Ukrajine v Poľsku podľa prieskumu klesla zo 78 percent v roku 2022 na 52 percent. Moskva obvinenia zo zasahovania odmieta.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.