Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko potopí dve lode, aby sa zvýšila hladina Dunaja

Maďarské úrady plánujú potopiť dva 80-metrové člny v rieke Dunaj, aby v krátkodobom horizonte zvýšili hladinu vody v blízkosti jadrovej elektrárne Paks. V piatok to oznámil premiér Péter Magyar.

Elektráreň v dôsledku historického sucha a rekordne nízkej hladiny rieky funguje len na približne 25 percent svojej kapacity, keďže Dunaj slúži ako kľúčový zdroj chladiacej vody pre jej reaktory.

Potopenie člnov má okamžite zvýšiť hladinu vody o 20 centimetrov. Toto dočasné opatrenie umožní udržať v prevádzke dve turbíny, kým vláda vybuduje na dne koryta špeciálny potopený prah na reguláciu prietoku. Výstavba tohto priečneho objektu potrvá niekoľko týždňov, no po dokončení by mal zvýšiť hladinu rieky až o jeden meter.

Vlna extrémnych horúčav a sucha spôsobuje vážne problémy v celej európskej energetike a lodnej doprave. Susedné Rumunsko muselo vo štvrtok z rovnakých dôvodov odstaviť svoj posledný funkčný reaktor.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rýn klesol na rekordné minimum, náklad presúvajú na koľaje

Hladina rieky Rýn v Nemecku klesla v dôsledku pretrvávajúcich horúčav na nové historické minimum. Podľa úradu pre vnútrozemskú plavbu dosiahla hĺbka splavnej vody v kľúčovom úzkom bode Kaub neďaleko Koblenzu iba desať centimetrov, čím prekonala doterajší rekord 25 centimetrov z roku 2018. Mnoho plavidiel už cez tento úsek z bezpečnostných dôvodov vôbec neprechádza.

Historické sucho spôsobuje vážne problémy nemeckým výrobcom chemikálií, ocele, energetickým podnikom aj obchodníkom s poľnohospodárskymi komoditami. Plavidlá na severných úsekoch rieky môžu byť pre plytkú vodu naložené len na 20 percent svojej kapacity, prípadne ešte menej.

Rozdeľovanie tovaru medzi viaceré čiastočne naplnené lode výrazne zvyšuje dopravné náklady, spôsobuje meškania a vytvára úzke miesta v zásobovaní.

Logistické spoločnosti preto masívne presúvajú prepravu tovaru na pozemné trasy. Posilňujú aj železničné spoje, nasadzujú dodatočné kamióny a riečne terminály sa prispôsobujú ako kombinované logistické uzly.

Kapitáni plavidiel sa denne rozhodujú, či je plavba na konkrétnych úsekoch Rýna ešte bezpečná a prakticky realizovateľná, keďže ide o kľúčovú európsku tepnu na prepravu obilia, rúd, uhlia či ropy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mestá sa ohradzujú voči hodnoteniu hospodárenia

Únia miest Slovenska protestuje voči najnovšej analýze spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá hodnotila hospodárenie samospráv za minulý rok. Podľa únie povrchné hodnotenie bez vysvetlenia širších príčin poškodzuje prácu samospráv a vytvára o ich fungovaní skreslený, negatívny obraz.

Výkonná viceprezidentka združenia Jana Červenáková zdôraznila, že samotné vyhýbanie sa zadlžovaniu nezaručuje kvalitný život v meste. Odkladané investície môžu podľa nej viesť k ešte vyšším škodám, čo dokazuje napríklad súčasný havarijný stav mostov na celom Slovensku.

Zároveň upozornila, že sa o hodnotení i-Rating dozvedela len z médií a nepozná konkrétne dáta, z ktorých autor analýzy vychádzal. Spoločnosť preto požiadala o sprístupnenie podkladov na podrobné preskúmanie a porovnanie s realitou.

Spoločnosť CRIF vo štvrtok zverejnila pravidelné hodnotenie ekonomickej stability a finančnej výkonnosti obcí. Z jej správy vyplýva, že viac ako 71 percent samospráv hospodárilo vlani zodpovedne. Zatiaľ čo najlepšie finančné zdravie vykážu podľa analýzy malé obce, väčšie mestá zaznamenali v hodnotení horšie výsledky.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA chcú verejné odsúdenie obliehania dediny od Netanjahua

Spojené štáty vyvíjajú tlak na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby verejne odsúdil obliehanie palestínskej dediny Kusra na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Skupina radikálnych židovských osadníkov tam už takmer týždeň blokuje tri domy a uväznila v nich približne 15 Palestínčanov vrátane dvoch detí a osôb s americkým občianstvom. Predtým obyvateľom odpojili prívod vody aj elektriny.

Situácia vyvolala ostrú reakciu Washingtonu. Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee dokonca označil zodpovedných osadníkov za „izraelských teroristov“. Podľa ľudskoprávnych organizácií ide zo strany osadníkov o systematickú snahu zabrať ďalšiu pôdu a rozšíriť osady na území, kde si Palestínčania plánujú založiť svoj budúci štát.

Premiér Netanjahu sa k incidentu zatiaľ nevyjadril. Verejné odsúdenie osadníkov je preňho politicky mimoriadne citlivé, keďže do nadchádzajúcich volieb zostávajú približne dva mesiace a jeho pravicová koalícia sa spolieha práve na hlasy tejto časti voličov.

Izraelská armáda na miesto vyslala vojakov, ktorí síce odstránili novopostavený stan osadníkov, no napätie v oblasti naďalej pretrváva a osadníci sa v blízkosti obydlí stále zdržiavajú. Násilie zo strany osadníkov na Západnom brehu pritom dlhodobo rastie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fico núka Chorvátsku pomoc pre šíriaci sa lesný požiar

Slovensko pozorne monitoruje situáciu v Chorvátsku, kde v blízkosti obľúbeného letoviska Omiš vypukol lesný požiar. Premiér Robert Fico (Smer) sa preto telefonicky spojil s chorvátskym predsedom vlády Andrejom Plenkovićom, ktorému vyjadril solidaritu a v rámci možností Slovenska ponúkol aj pomoc.

Plenković ubezpečil slovenskú stranu, že tamojšie úrady a záchranné zložky majú situáciu plne pod kontrolou.

Oheň vypukol vo štvrtok večer v lokalite Lokva Rogoznica východne od Omiša a v dôsledku silného vetra sa začal šíriť smerom k mestu. Vzhľadom na vysoký počet slovenských dovolenkárov v oblasti hovoril predseda vlády aj so slovenskou veľvyslankyňou v Záhrebe Hanou Kováčovou.

Do piatkového dňa kontaktovalo slovenské veľvyslanectvo a krízové centrum ministerstva zahraničných približne 30 slovenských turistov. Podľa dostupných informácií úrady neevidujú žiadnych zranených občanov Slovenska, aj keď škody na majetku zatiaľ nie je možné úplne vylúčiť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko odmieta prímerie s Ukrajinou v Čiernom mori

Rusko odmietlo možnosť prímeria s Ukrajinou v Čiernom mori, kde obe strany v posledných týždňoch zintenzívnili útoky na obchodné lode.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vyhlásila, že Moskva nevidí priestor na „polovičaté opatrenia“, ktoré by podľa nej poskytli Kyjevu iba dočasný oddych. Ukrajinu zároveň obvinila z útokov zameraných na destabilizáciu civilnej lodnej dopravy, pričom ruské útoky nespomenula.

Reagovala tak na vyjadrenia tureckého ministra zahraničných vecí Hakana Fidana, podľa ktorého Ankara predložila obom krajinám návrhy na moratórium na vojenské operácie v Čiernom mori.

Zacharovová však tvrdí, že Rusko od Turecka žiadny formálny návrh nedostalo. Reuters už skôr informoval, že Ukrajina cez tretiu stranu navrhla vzájomné zastavenie útokov na civilné ciele. Moskva zároveň odmieta návrat k pôvodnej čiernomorskej obilnej dohode.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.