Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Fond na podporu umenia chce viesť päť kandidátov

O post riaditeľa Fondu na podporu umenia (FPU) sa v nadchádzajúcej septembrovej voľbe stretne päť kandidátov. Podmienky účasti a stanovené kritériá úspešne splnili Jaroslav Dóczy, Klaudia Gregušová, František Kornaj, Jana Orlická a Alena Rezková.

Zastupujúci predseda Rady FPU Ľubomír Kleštinec zdôraznil, že výberu nového šéfa venujú maximálnu pozornosť. Prisľúbil transparentné voľby v plnom súlade so zákonom. Podľa jeho slov je kľúčové, aby na čele fondu stál odborník so silnými manažérskymi kompetenciami, ktorý dokáže zabezpečiť jeho plynulý chod a dlhodobú stabilitu.

Rozhodujúce zasadnutie rady je naplánované na 8. a 9. septembra v Bratislave, pričom k samotnej voľbe riaditeľa pristúpia členovia rady hneď v prvý deň rokovania.

Fond zároveň ubezpečuje verejnosť aj kultúrnu obec, že príprava voľby vedenia nijako neovplyvní jeho bežné fungovanie. Grantový systém na podporu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu pokračuje bez prerušenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Francúzsky súd zamietol zákaz sociálnych sietí pre deti

Najvyšší francúzsky súd Ústavná rada v piatok zablokoval návrh zákona, ktorý mal zakázať prístup na sociálne siete osobám mladším ako 15 rokov. Súd skonštatoval, že legislatíva neprimerane porušuje slobodu prejavu.

Podľa rozhodnutia by plošný zákaz vyžadoval od všetkých používateľov – vrátane dospelých – preukázanie veku pred vstupom na platformy. Zákonodarcovia však neposkytli dostatočné právne záruky a podmienky, ktoré by zaručili súlad takýchto overení s ústavnými právami.

Rozhodnutie predstavuje výrazný neúspech pre prezidenta Emmanuela Macrona. Francúzsko sa schválením zákona malo stať prvou krajinou v Európe, ktorá by nasledovala príklad Austrálie, kde od decembra platí prísny zákaz sociálnych sietí pre mladistvých do 16 rokov.

Prezidentská kancelária vo vyhlásení reagovala, že Macron poveril premiéra Sébastiena Lecornua prepracovaním návrhu tak, aby plne rešpektoval výhrady Ústavnej rady. Macron zostáva odhodlaný presadiť túto reformu do praxe ešte pred jarou 2027, keď sa uskutočnia prezidentské voľby.

(reuters, max)

Minúta  |  

Maďarsko potopí dve lode, aby sa zvýšila hladina Dunaja

Maďarské úrady plánujú potopiť dva 80-metrové člny v rieke Dunaj, aby v krátkodobom horizonte zvýšili hladinu vody v blízkosti jadrovej elektrárne Paks. V piatok to oznámil premiér Péter Magyar.

Elektráreň v dôsledku historického sucha a rekordne nízkej hladiny rieky funguje len na približne 25 percent svojej kapacity, keďže Dunaj slúži ako kľúčový zdroj chladiacej vody pre jej reaktory.

Potopenie člnov má okamžite zvýšiť hladinu vody o 20 centimetrov. Toto dočasné opatrenie umožní udržať v prevádzke dve turbíny, kým vláda vybuduje na dne koryta špeciálny potopený prah na reguláciu prietoku. Výstavba tohto priečneho objektu potrvá niekoľko týždňov, no po dokončení by mal zvýšiť hladinu rieky až o jeden meter.

Vlna extrémnych horúčav a sucha spôsobuje vážne problémy v celej európskej energetike a lodnej doprave. Susedné Rumunsko muselo vo štvrtok z rovnakých dôvodov odstaviť svoj posledný funkčný reaktor.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rýn klesol na rekordné minimum, náklad presúvajú na koľaje

Hladina rieky Rýn v Nemecku klesla v dôsledku pretrvávajúcich horúčav na nové historické minimum. Podľa úradu pre vnútrozemskú plavbu dosiahla hĺbka splavnej vody v kľúčovom úzkom bode Kaub neďaleko Koblenzu iba desať centimetrov, čím prekonala doterajší rekord 25 centimetrov z roku 2018. Mnoho plavidiel už cez tento úsek z bezpečnostných dôvodov vôbec neprechádza.

Historické sucho spôsobuje vážne problémy nemeckým výrobcom chemikálií, ocele, energetickým podnikom aj obchodníkom s poľnohospodárskymi komoditami. Plavidlá na severných úsekoch rieky môžu byť pre plytkú vodu naložené len na 20 percent svojej kapacity, prípadne ešte menej.

Rozdeľovanie tovaru medzi viaceré čiastočne naplnené lode výrazne zvyšuje dopravné náklady, spôsobuje meškania a vytvára úzke miesta v zásobovaní.

Logistické spoločnosti preto masívne presúvajú prepravu tovaru na pozemné trasy. Posilňujú aj železničné spoje, nasadzujú dodatočné kamióny a riečne terminály sa prispôsobujú ako kombinované logistické uzly.

Kapitáni plavidiel sa denne rozhodujú, či je plavba na konkrétnych úsekoch Rýna ešte bezpečná a prakticky realizovateľná, keďže ide o kľúčovú európsku tepnu na prepravu obilia, rúd, uhlia či ropy.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mestá sa ohradzujú voči hodnoteniu hospodárenia

Únia miest Slovenska protestuje voči najnovšej analýze spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá hodnotila hospodárenie samospráv za minulý rok. Podľa únie povrchné hodnotenie bez vysvetlenia širších príčin poškodzuje prácu samospráv a vytvára o ich fungovaní skreslený, negatívny obraz.

Výkonná viceprezidentka združenia Jana Červenáková zdôraznila, že samotné vyhýbanie sa zadlžovaniu nezaručuje kvalitný život v meste. Odkladané investície môžu podľa nej viesť k ešte vyšším škodám, čo dokazuje napríklad súčasný havarijný stav mostov na celom Slovensku.

Zároveň upozornila, že sa o hodnotení i-Rating dozvedela len z médií a nepozná konkrétne dáta, z ktorých autor analýzy vychádzal. Spoločnosť preto požiadala o sprístupnenie podkladov na podrobné preskúmanie a porovnanie s realitou.

Spoločnosť CRIF vo štvrtok zverejnila pravidelné hodnotenie ekonomickej stability a finančnej výkonnosti obcí. Z jej správy vyplýva, že viac ako 71 percent samospráv hospodárilo vlani zodpovedne. Zatiaľ čo najlepšie finančné zdravie vykážu podľa analýzy malé obce, väčšie mestá zaznamenali v hodnotení horšie výsledky.

(tasr, max)

Minúta  |  

USA chcú verejné odsúdenie obliehania dediny od Netanjahua

Spojené štáty vyvíjajú tlak na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby verejne odsúdil obliehanie palestínskej dediny Kusra na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Skupina radikálnych židovských osadníkov tam už takmer týždeň blokuje tri domy a uväznila v nich približne 15 Palestínčanov vrátane dvoch detí a osôb s americkým občianstvom. Predtým obyvateľom odpojili prívod vody aj elektriny.

Situácia vyvolala ostrú reakciu Washingtonu. Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee dokonca označil zodpovedných osadníkov za „izraelských teroristov“. Podľa ľudskoprávnych organizácií ide zo strany osadníkov o systematickú snahu zabrať ďalšiu pôdu a rozšíriť osady na území, kde si Palestínčania plánujú založiť svoj budúci štát.

Premiér Netanjahu sa k incidentu zatiaľ nevyjadril. Verejné odsúdenie osadníkov je preňho politicky mimoriadne citlivé, keďže do nadchádzajúcich volieb zostávajú približne dva mesiace a jeho pravicová koalícia sa spolieha práve na hlasy tejto časti voličov.

Izraelská armáda na miesto vyslala vojakov, ktorí síce odstránili novopostavený stan osadníkov, no napätie v oblasti naďalej pretrváva a osadníci sa v blízkosti obydlí stále zdržiavajú. Násilie zo strany osadníkov na Západnom brehu pritom dlhodobo rastie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.