Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krajniak o škandále s miliónmi eur pre schránkové firmy: Podozrivé sú štyri osoby. Ide o chrapúnsky podvod

Krajniak sa ospravedlnil, že Investigatívne centrum Jána Kuciaka neinformoval v polovici septembra, keď sa zaujímali o informácie, zdôvodnil to žiadosťou zo strany polície.

Ide o jednu z najväčších káuz z obdobia súčasnej vlády. Pezinský úrad práce neoprávnene vyplatil peniaze zo štátnej pomoci firmám, ktoré možno označiť za schránkové. Podľa zistení Investigatívneho centra Jána Kuciaka mohlo ísť až o 24 miliónov eur. Podrobnejšie zistenia ICJK možno nájsť tu.

Minister Krajniak, pod ktorého spadá Úrad práce, bol médiami obvinený, že nemal záujem osobne na vznesené obvinenia reagovať. V diskusnej relácii TV JOJ sa ho zastal jeho predseda Boris Kollár. V relácii vo štvrtok večer povedal: "To je, ako keď máte zamestnankyňu v banke na pobočke a ona sa rozhodne večer si z kasy zobrať 100 000 eur," ilustroval problém Kollár. Podľa neho za to nie je zodpovedný ani bývalý či súčasný riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a ani sám minister Krajniak. Naopak, ostatní koaliční partneri boli zdržanliví. Krajniak, ktorý mal plánovanú dovolenku, sa k téme najskôr vrátil v tlačovej správe, dnes vydal ďalšie osobné vyhlásenie.

V ňom tvrdí, že o žiadnu kauzu, ktorá by spochybňovala jeho konanie, nejde, keďže hneď ako sa o tejto sprenevere dozvedel, konal a kontaktoval políciu.

V svojom vyhlásení píše: Dňa „20. augusta 2021 o 10:43 som dostal informáciu o tom, že boli identifikované podozrivé platby v rámci podpory udržania pracovných miest. Hneď v ten deň som kontaktoval p. ministra vnútra Romana Mikulca a vtedajšieho policajného prezidenta Petra Kovaříka. Priamo 20. augusta bolo podané trestné oznámenie a ešte v tento deň bolo políciou aj prijaté. Následne sa v termíne 23. – 30. 8. 2021 uskutočnila kontrola v rámci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚSPVR) v Pezinku. Na základe jej výsledku bolo ešte 30. augusta 2020 podané doplňujúce trestné oznámenie, ktoré bolo 31. augusta 2021 prijaté.“

Krajniak podnikol aj personálne kroky, píše:

„K 1. septembru 2021 som pristúpil k výmene na pozícii generálneho riaditeľa Úradu práce. Nepodozrievam bývalého riaditeľa, že by bol v tomto podvode zapojený, len som chcel, aby celoslovenskú kontrolu už vykonal nový generálny riaditeľ Karol Zimmer. Celoslovenská kontrola identifikovala 339 žiadostí, ktoré vykazovali podozrivé znaky – ale ukázalo sa, že s výnimkou Pezinka nebola ani jedna neoprávnená. (...) Podozrivé sú štyri konkrétne osoby, ktoré pracovali na bežných, nemanažérskych pozíciách v Pezinku. Chcem zdôrazniť, že nezlyhala kontrola a aj to podrobne vysvetlím. Pri automatickej kontrole systém správne upozorňoval na podozrivé okolnosti. Páchatelia však sfalšovali podpisy a sfalšovali aj výsledok kontroly. Umožnili tak nelegálne čerpanie pomoci. Nadriadená kontrola ale následne identifikovala podozrivé platby a rozbehla proces vyšetrovania.“ Na tlačovej konferencii uviedol, že podľa neho išlo o „chrapúnsky podvod súvisiaci so sfalšovaním listín, podpisov a následnej kontroly".

Krajniak sa tiež ospravedlnil Investigatívnemu centru Jána Kuciaka, že im neposkytol všetky informácie, keď o ne v polovici septembra žiadali, dôvodom bola požiadavka polície.

K téme dodal: „Dnes keď nám to vyšetrovatelia dovolili, som bezodkladne informoval o všetkých veciach, ktoré bolo možné zverejniť. Osobne som sa postavil pred kamery a novinárom som zodpovedal na všetky otázky. Následne som sa presunul na sociálny výbor v parlamente, kde som rovnako osobne prišiel celú vec vysvetliť poslancom.“

Centrum sa v zisteniach venovalo aj prípadu firmy Santory, ktorá by mala mať sídlo v paneláku na Miletičovej ulici v Bratislave, na mieste však nenašli ani jej schránku. Naposledy podala účtovnú závierku v roku 2012 a od roku 2017 ju vlastní Grék. Od štátu však dostala najmenej 700-tisíc eur.

(tasr, fed)

Minúta  |  

V Hlbokom pri Liptovskom Mikuláši vyhlásili mimoriadnu situáciu. Pri požiari zahynuli dve deti

Krízový štáb mesta Liptovský Mikuláš vyhlásil v piatok pre tragický požiar v osade Hlboké mimoriadnu situáciu. Štáb tiež prijal opatrenia na pomoc pre rodičov a preživších členov rodiny z vyhoreného príbytku. Informovala o tom hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková.

Pri požiari jednoduchej stavby v osade Hlboké v meste Liptovský Mikuláš našli zasahujúci hasiči dve deti bez známok života. Ďalšia maloletá osoba bola zdravotnými záchranármi prevezená do nemocnice. Na mieste zasahuje 14 hasičov, ktorým sa požiar podarilo lokalizovať a momentálne pracujú na jeho likvidácii. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Katarína Križanová.

"Po príchode na miesto bolo zistené, že stavba sa nachádza v treťom štádiu horenia. Po vykonanom prieskume našli zasahujúci hasiči v priestoroch dve maloleté osoby bez známok života," spresnila Križanová. Požiar likvidujú hasiči z Liptovského Mikuláša, Ružomberka a z Liptovského Hrádku.

Podľa krajskej policajnej hovorkyne Gabriely Kremeňovej boli na miesto nešťastia vyslané všetky dostupné policajné hliadky aj tím posttraumatickej intervenčnej starostlivosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. „V súčasnosti vykonávame všetky potrebné úkony s cieľom zdokumentovania skutku a rozhodnutia v zmysle Trestného poriadku. Vzhľadom na citlivosť prípadu nebudeme poskytovať k predmetnej udalosti bližšie informácie, až do skončenia vyšetrovania," uviedla Kremeňová.

(tasr,sita)

Minúta  |  

Ochrana hraníc: Koalícia desiatich štátov, vrátane Slovenska, požaduje, aby EÚ pomohla stavať ploty

Skupina desiatich členských krajín EÚ predložila text, ktorý chcú pridať k záverom zasadnutia Európskej rady o migrácii. Uviedol to v piatok týždenník Politico s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje. Cieľom tejto koalície je, aby Únia finančne prispela na výstavbu hraničných plotov. Ide o ďalší dôkaz výrazného posunu v debate o ochrane hraníc v rámci EÚ.

Témou migrácie sa šéfovia vlád a štátov zaoberali v piatok v druhý deň summitu EÚ v Bruseli a predmetom ich diskusií bola aj výstavba plotov na vonkajších hraniciach Únie. Na summite sa vytvorila skupina desiatich krajín – Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko –, ktoré opätovne žiadajú, aby EÚ poskytla peniaze na výstavbu hraničných plotov.

Európska komisia však tvrdí, že aj napriek tomu, že chápe problémy členských krajín vystavených najväčšiemu migračnému tlaku, nebude financovať výstavbu plotov na hraniciach z rozpočtu EÚ.

Poľské bezpečnostné jednotky blokujú migrantov na hraniciach s Bieloruskom v dedine Usnarz Gorny 1. Foto: TASR/AP

Uvedená skupina desiatich krajín chce rozšíriť závery summitu o odsek poukazujúci na pokusy tretích krajín "inštrumentalizovať migráciu". Je to odkaz na Bielorusko, ktoré využíva migrantov pri svojej konfrontácii s EÚ. Navrhovaný text žiada, aby Európska komisia čo najrýchlejšie prispôsobila právny rámec EÚ a navrhla konkrétne opatrenia podporené aj primeranou finančnou podporou s cieľom zaistiť okamžitú a primeranú reakciu na pokusy o riadenú migráciu.

Pridali sa aj Rakúsko a Cyprus

Podľa diplomatov ide de facto o žiadosť, aby sa prostriedky EÚ použili na výstavbu plotov. O túto možnosť v októbri eurokomisiu písomne požiadalo desať uvedených krajín, ku ktorým sa pripojili aj Cyprus a Rakúsko.

Otázku výstavby hraničných plotov na summite zmienil aj rakúsky kancelár Alexander Schallenberg, keď vyzval ostatné krajiny EÚ, aby podporili Litvu. Tá podľa jeho slov čelí "cynickej politike" bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, ktorý vysiela migrantov na hranice Únie. Schallenberg pripustil možnosť "postaviť plot" na litovských hraniciach. Uznal, že ide o citlivú záležitosť, avšak podľa jeho slov by tento plot mala pomôcť zaplatiť EÚ a nie iba výlučne litovskí daňoví poplatníci.

Migranti sa pokúšajú prerezať oplotenie s ostnatým drôtom počas zrážok s príslušníkmi gréckej poriadkovej polície v dedine Edirne na turecko-gréckej hranici Pazarakule 2. Foto: TASR/AP

Slovensko na strane ochrany hraníc

Slovensko, rovnako podľa vyjadrenia nemenovaných diplomatov, v tejto otázke vyjadruje solidaritu s Litovu, Lotyšskom a Poľskom, čeliacim riadenej migrácii z Bieloruska, akékoľvek ploty na hraniciach však vníma iba ako dočasné riešenie a prikláňa sa za prísnejšiu kontrolu vonkajších hraníc EÚ modernými elektronickými systémami.

Belgický premiér Alexander De Croo v rámci debát o migrácii povedal, že každý člen EÚ musí zohrávať svoju úlohu, a spresnil, že treba hovoriť o "obojsmernej solidarite". Pre južné krajiny je podľa neho posolstvo jasné: ak posilnia svoje hranice, zvyšok EÚ ich podporí dodatočnými finančnými prostriedkami na lepšiu ochranu hraníc. Zároveň však dodal, že solidaritu je potrebné preukázať aj iným spôsobom, čiže podeliť sa o záťaž v podobe migrácie a žiadateľov o azyl, aby nemusel len malý počet krajín vynakladať všetko úsilie na prijímanie ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi.

Pre Holandsko je to zároveň príležitosť poukázať na nevyhnutnosť vyrovnať sa s takzvanými sekundárnymi pohybmi migrantov, ktoré hoci získajú pobyt a ochranu v jednej členskej krajine, snažia sa dostať do ekonomicky vyspelejších členských krajín eurobloku.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Biden: USA budú brániť Taiwan pred Čínou. Peking varuje: Postupujte opatrne

Americký prezident Joe Biden uviedol, že Spojené štáty by prišli na pomoc Taiwanu, ak by na ostrov zaútočila Čína, ktorá ho považuje za súčasť svojho územia. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.

 "Áno, máme záväzok to urobiť," povedal šéf Bieleho domu počas štvrtkovej debaty vysielanej v spravodajskej televízii CNN.

Joe Biden dostal otázku od moderátora diskusného panelu Andersona Coopera, či by sa Spojené štáty postavili na obranu Taiwanu, ktorý sa sťažuje na rastúci vojenský a politický tlak z Pekingu.

Rozpor s dlhodobou politikou?

Podľa AFP bolo Bidenovo vyhlásenie v rozpore s dlho prezentovanou politikou USA známou ako "strategická nejednoznačnosť", kde Washington síce pomáha budovať obranu Taiwanu, ale výslovne nesľubuje, že príde na pomoc v prípade potreby.

Agentúra Reuters oslovila v tejto súvislosti hovorcu Bieleho domu, ktorý jej potvrdil, že Biden počas debaty neoznámil žiadny posun v politike USA. Hovorca odmietol komentovať, či sa prezident počas odpovede na otázku moderátora náhodou nepomýlil.

Podobný prísľub dal šéf Bieleho domu aj v auguste počas rozhovoru pre televíziu ABC, keď trval na tom, že Spojené štáty budú vždy brániť kľúčových spojencov vrátane Taiwanu, a to aj napriek stiahnutiu sa z Afganistanu. Podľa Bidena je "posvätným záväzkom" brániť členov Severoatlantickej aliancie (NATO) a "to isté platí" pre Japonsko, Južnú Kóreu a Taiwan.

Čína: V tomto nie je priestor na kompromisy

Čína po Bidenovom vyhlásení USA varovala, aby v súvislosti s Taiwanom postupovali opatrne, pretože ide o kľúčový záujem Pekingu.

"Čína nevidí priestor na kompromisy v otázkach, ktoré sa týkajú jej ústredných záujmov," povedal hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wen-pin. Zároveň varoval Washington, že by mal k taiwanskej otázke pristupovať a konať v nej "opatrne".

Čína v poslednom čase zvýšila vojenský nátlak na Taiwan a viackrát narušila vzdušný priestor tejto krajiny, do ktorého opakovane vyslala svoje bojové lietadlá, aby tak prinútila predstaviteľov Taiwanu akceptovať čínsku suverenitu.

Čínska vláda považuje Taiwan za svoju odštiepeneckú provinciu a neuznáva jeho demokraticky zvolenú vládu. Oba štáty vznikli po občianskej vojne v roku 1949, v dôsledku ktorej sa komunisti dostali k moci v pevninskej Číne a nacionalisti vedení generálom Čankajškom ušli na Taiwan. Peking aj v minulosti zvyšoval tlak na Taiwan, aby ho prinútil uznať svoju suverenitu. Taiwanskí predstavitelia však vyhlasujú, že Taiwan je nezávislý štát a bude brániť slobodu a demokraciu.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Za smrť muža pravdepodobne mohla vakcína. ŠÚKL uzavrel prípad úmrtia v súvislosti s očkovaním proti covidu

Štátny ústav pre kontrolu liečiv uzavrel piaty prípad úmrtia v súvislosti s očkovaním na prevenciu ochorenia COVID-19. Išlo o muža vo veku 71 rokov s chronickým ochorením. Očkovaný bol vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech.

Štátny ústav priblížil, že príčina úmrtia stanovená pitvou súvisela so vznikom ochorenia nervového systému. "Vzhľadom na závery patologicko-anatomickej pitvy a časovú súvislosť s očkovaním bola kauzálna súvislosť medzi očkovaním a úmrtím vyhodnotená ako pravdepodobná," priblížil.

Doplnil, že v prípade, ak v časovej súvislosti po očkovaní nastane úmrtie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) nariadi vykonanie pitvy, výsledky ktorej poskytujú primárne dôkazy o príčine úmrtia. ŠÚKL v prípade hlásených úmrtí úzko spolupracuje so sekciou súdneho lekárstva a patologickej anatómie ÚDZS.

K štvrtku (21. 10.) tak ústav na Slovensku evidoval spolu päť úmrtí v kauzálnej súvislosti s očkovaním, z toho pri troch prípadoch bol súvis stanovený ako možný a v dvoch ako pravdepodobný. Pri iných uzavretých prípadoch vrátane niektorých medializovaných bol súvis vylúčený.

Nežiaduce účinky

ŠÚKL zároveň nahlásili v súvislosti s očkovaním proti novému koronavírusu k strede (20. 10.) 8774 podozrení na nežiaduce účinky. Z celkového počtu hlásení vyhodnotili 1051 z nich ako závažné. Ústav o tom informuje na svojom webe.

Pri vakcíne od konzorcia Pfizer/BioNTech išlo o 578 závažných hlásení, z toho jedno úmrtie. Medzi hlásenými podozreniami na závažné nežiaduce účinky sa objavili pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, a to zväčša u pacientov liečených na hypertenziu, prekolapsový stav, kolaps, zlyhanie očkovania, ale hlásili napríklad aj náhlu cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu, artritídu, perikarditídu, hypertenznú krízu či poruchu sluchu, epileptický záchvat u pacientov liečených na epilepsiu, polyneuropatiu či hyperpyrexiu.

Pri vakcíne od spoločnosti Moderna išlo o 115 závažných účinkov, z toho jedno úmrtie. Medzi hlásenými podozreniami na závažné nežiaduce účinky boli dočasná paralýza, pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, trombóza, kolaps, strata vedomia, pľúcna embólia a napríklad aj náhla cievna mozgová príhoda.

V rámci vakcíny od spoločnosti AstraZeneca hlásili 314 závažných účinkov, z toho dve úmrtia. Najčastejšie išlo o krátkodobú stratu vedomia, kolaps, trombózu, ale aj o parézu tvárového nervu, epileptický záchvat u pacientov liečených na epilepsiu, pľúcnu embóliu, náhlu cievnu mozgovú príhodu, infarkt myokardu či napríklad hypertenznú krízu.

Nežiaduce účinky nahlásili aj pri vakcíne od spoločnosti Johnson & Johnson, z toho 35 závažných. Išlo o stratu vedomia, kolaps, halucinácie a hyperpyrexiu.

Pri neregistrovanej vakcíne Sputnik V zaznamenali tri závažné hlásenia. Ide o pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi a flebotrombózu.

Ďalších šesť závažných účinkov bolo pri vakcínach s neuvedeným názvom, informácie ústav dožiadal. ŠÚKL zaznamenal aj ďalších šesť závažných reakcií po vakcíne. Úrad k nim dožiadal bližšie informácie. 

Na Slovensku bolo do štvrtka zaočkovaných prvou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 2.487.216 osôb, druhou dávkou 2.287.277 osôb a treťou dávkou 7212 osôb.

O tretej dávke

Treťou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 bolo k štvrtku (21. 10.) na Slovensku zaočkovaných 7212 osôb. Vyplýva to z informácie, ktorú zverejnil na svojej stránke Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).

Celkovo bolo na Slovensku podľa údajov Národného centra zdravotných informácií (NCZI), na ktoré sa štátny ústav odvoláva, zaočkovaných prvou dávkou vakcíny 2.487.216 osôb a druhou dávkou 2.287.277 osôb. Na Slovensku sa pri tretej dávke nateraz očkuje vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech.

Rezort zdravotníctva sprístupnil možnosť registrácie na podanie tretej dávky vakcíny proti ochoreniu COVID-19 oficiálne v stredu 13. októbra podvečer. Očkovanie treťou dávkou je dobrovoľné, určené je pre pacientov s oslabenou imunitou.

Od pondelka (25. 10.) sa spustí registrácia na tretiu dávku pre ľudí nad 55 rokov, ale aj pre pacientov s chronickým ochorením či osoby s rizikovou prácou. V prípade, ak pozvánku na tretiu dávku dostanú ľudia, ktorí majú pocit, že by na ňu nemali ísť, mali by sa obrátiť na svojich všeobecných lekárov.

(tasr, top)

Minúta  |  

Alec Baldwin pri nakrúcaní nechtiac zastrelil kolegyňu. Režisér filmu je v kritickom stave

Americký herec Alec Baldwin nešťastnou náhodou smrteľne postrelil kameramanku a ďalšiu osobu zranil. Došlo k tomu počas štvrtkového natáčania filmu v americkom štáte Nové Mexiko. Informovala o tom v piatok agentúra AFP s odvolaním sa na políciu.

K tragédii došlo pri natáčaní westernu s názvom "Rust", v ktorom Baldwin stvárňuje hlavnú úlohu.

Halyna Hutchinsová a Joel Souza "boli postrelení, keď zo zbrane vystrelil Alec Baldwin," uviedol šerif okresu Santa Fe. Zbraň bola používaná ako rekvizita.

Postrelenú 42-ročnú kameramanku previezli vrtuľníkom do nemocnice, kde napokon zraneniam podľahla. Muža, režiséra filmu, so zraneniami (48) previezla sanitka do inej nemocnice. Jeho stav je v súčasnosti kritický.

Polícia prípad vyšetruje s cieľom zistiť jeho presné okolnosti. V súvislosti s incidentom nebolo vznesené dosiaľ žiadne obvinenie.

Baldwin v pripravovanom filme hrá Harlanda Rusta, vyhnanca, ktorého vnuk je usvedčený z vraždy. Spolu sa vydajú na útek, keď je chlapec odsúdený za tento zločin na trest smrti obesením. Baldwin je aj producentom filmu.

Baldwin (63) odštartoval svoju televíznu a filmovú kariéru v 80. rokoch minulého storočia. Okrem množstva významných filmových úloh si získal fanúšikov aj stvárnením bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa v televíznom programe Saturday Night Live.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.