Preskočiť na obsah
  |  

Štáb bol frustrovaný z podmienok pri nakrúcaní. Čo predchádzalo Baldwinovmu incidentu

Predtým, ako včera herec Alec Baldwin neúmyselne zastrelil kameramanku a postrelil režiséra, sa mali pri nakrúcaní porušovať bezpečnostné štandardy. Šetrilo sa peniazmi, kameramani sa obávali, že môže dôjsť k nehodám.

Len niekoľko hodín predtým, ako herec Alec Baldwin počas natáčania filmu smrteľne postrelil kameramanku, dali viacerí členovia štábu výpoveď pre zlé pracovné podmienky a nedodržiavanie bezpečnostných štandardov. V sobotu o tom informoval denník Los Angeles Times.

Incidentu v americkom štáte Nové Mexiko, pri ktorom Baldwin neúmyselne smrteľne zranil kameramanku Halynu Hutchinsovú a postrelil režiséra Joela Souzu údajne predchádzali najmenej dve neúmyselné vystrelenia zo zbraní používaných ako rekvizity.

Kameramani a ich asistenti boli frustrovaní zo zlých podmienok pri nakrúcaní westernu s názvom Rust, medzi ktoré patrili aj dlhý pracovný čas, dlhé dochádzanie do práce a čakanie na vyplatenie mzdy, uviedli pre Los Angeles Times traja nemenovaní ľudia oboznámení so situáciou.

Počas nakrúcania filmu neboli dodržiavané štandardné bezpečnostné protokoly, medzi ktoré patrí aj kontrola zbraní, uviedli ďalej spomínané zdroje.

Baldwinov dablér minulý týždeň v sobotu dvakrát omylom vystrelil zo zbrane po tom, čo mu bolo povedané, že rekvizita nie je nabitá, povedali denníku dvaja svedkovia tohto incidentu.

"Malo sa to vyšetriť," povedal člen filmového štábu. "Nemali sme žiadne bezpečnostné školenia. Nedostali sme žiadne záruky, že sa to už nebude opakovať. Chceli, aby bolo všetko rýchlo, rýchlo, rýchlo," dodal.

"Bezpečnosť nášho obsadenia a štábu je najvyššou prioritou spoločnosti Rust Productions a všetkých, ktorí so spoločnosťou spolupracujú," uviedla spoločnosť Rust Movie Productions vo vyhlásení. "Napriek tomu, že si nie sme vedomí žiadnej sťažnosti v súvislosti s bezpečnosťou počas natáčania, vykonáme počas pozastavenia produkcie internú kontrolu našich postupov. Budeme pokračovať v spolupráci s úradmi v Santa Fe pri ich vyšetrovaní a počas tohto tragického obdobia budeme hercom a štábu ponúkať služby v oblasti duševného zdravia," dodala spoločnosť.

Produkčná spoločnosť údajne sľúbila členom štábu, že im preplatí ubytovanie v hoteli v meste Santa Fe, kde natáčali. Pracovníci však následne zistili, že budú musieť každý deň dochádzať z mesta Albuquerque, ktoré je vzdialené približne 80 kilometrov.

Členovia kamerového tímu sa údajne obávali, že po 12 až 13 hodinách práce môže dôjsť k nehodám, a preto sa rozhodli z natáčania odísť. Hutchinsová sa vyslovila za bezpečnejšie podmienky pre svoj tím a bola rozrušená, keď sa rozhodli dať výpoveď, uviedol člen štábu.

Odchádzajúcich členov štábu, ktorí sú členmi odborových zväzov, nahradili neodboroví pracovníci.

"Šetrili peniazmi a priviedli ľudí, ktorí nie sú v odboroch, aby mohli pokračovať v nakrúcaní," uviedla pre Los Angeles Times osoba oboznámená so situáciou. K streľbe došlo približne šesť hodín po tom, čo odišli odboroví pracovníci.

(tasr)

  |  

Podľa Žilinku bol stíhaním Brhelovho brata porušený zákon

Trestné stíhanie podnikateľa Petra Brhela, brata údajného oligarchu Smeru Jozefa Brhela, bolo nedôvodné kvôli absencii dôkazov, tvrdí generálny prokurátor.

Peter Brhel bol obvinený v rámci policajnej akcie Mýtnik I. Vznesením obvinenia voči nemu bol porušený zákon v neprospech obvineného. Skonštatoval to generálny prokurátor Maroš Žilinka. Odôvodnil tak rozhodnutie o zastavení stíhania podnikateľa podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Jeho stanovisko TASR poskytol hovorca generálnej prokuratúry Dalibor Skladan.

Trestné stíhanie založené na výpovedi jediného tzv. korunného svedka, poskytujúceho pomoc pri odhaľovaní trestnej činnosti výmenou za beztrestnosť alebo iné výhody, vyžaduje podľa generálneho prokurátora od konajúcich orgánov osobitnú obozretnosť. "V danom prípade tomu tak, žiaľ, nebolo. Ide o ukážkový príklad nedôvodného trestného stíhania len na základe výpovede spolupracujúcej osoby, ktorá nebola podporená ďalšími dôkazmi," podotkol Žilinka s dôvetkom, že takéto procesné postupy považuje za škodlivé.

Generálny prokurátor zrušil uznesenie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) ešte 12. októbra. A to v časti, ktorým vzniesla obvinenie voči Petrovi Brhelovi pre zločin prijímania úplatku. Zrušil tiež naň nadväzujúce uznesenie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti obvineného, podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Generálny prokurátor zároveň prikázal vyšetrovateľke NAKA, aby o veci znovu konala a rozhodla.

Petra Brhela zadržali koncom januára spoločne s exšéfom finančnej správy Františkom I., bývalým šéfom IT sekcie finančnej správy Milanom G. a konateľkou IT spoločnosti Allexis Janou R. V rámci policajnej akcie Mýtnik I bol obvinený aj brat Petra Brhela. Obvinenia všetkých zadržaných sa podľa polície týkali trestnej činnosti súvisiacej s machináciami pri verejnom obstarávaní a s korupciou.

(tasr)

  |  

Koalícia PirSTAN žiada o jeden mandát navyše. Pochybiť mala volebná komisia

Koalícia Pirátov a Starostov tvrdí, že volebná komisia pochybila pri prepočte mandátov v takzvanom druhom skrutíniu.

Česká štátna volebná komisia podľa nich nesprávne spočítala výsledky volieb do Poslaneckej snemovne, ktorá výsledný počet mandátov napadla na súde a požaduje o jedno kreslo viac.

V piatok večer o tom informoval spravodajský portál Seznam Zprávy.

"Podali sme návrh na vyslovenie neplatnosti voľby kandidátov. Sme presvedčení, že volebná komisia si vyložila pravidlá volebného zákona tak, že namiesto korekcie výsledkov rozdelenia mandátov v 1. skrutíniu sa v 2. skrutíniu rozdiely naopak prehĺbili. Náš výpočet (je) ANO 71, PirSTAN 38," napísal na Twitteri podpredseda hnutia Starostovia a nezávislí (STAN) Věslav Michalik.

Oficiálne výsledky volieb pridelili hnutiu ANO 72 kresiel a koalícii PirSTAN 37. Koalícia Pirátov a hnutia STAN teraz žiada, aby miesto poslanca Ondřeja Babku (ANO) zasadol do dolnej komory parlamentu Miloň Slabý (STAN) z kraja Vysočina.

"Za prepočet mandátov je zodpovedná Štátna volebná komisia. A tá podľa nášho názoru nekonala v súlade s novým volebným zákonom," priblížil Michalik.

Koalícia PirSTAN tvrdí, že volebná komisia pochybila pri prepočte mandátov v takzvanom druhom skrutíniu. Namiesto jednotlivých krajov mala komisia v druhom skrutíniu zohľadniť celorepublikové výsledky, tvrdí PirSTAN.

Podľa výpočtov PirSTAN by poslanca Ondřeja Babku (ANO) mal nahradiť Miloň Slabý (STAN). Poradie by sa navyše zmenilo u kandidátov SPD – Karlu Maříkovú (SPD) a Jaroslava Dvořáka (SPD) by v Snemovni nahradili Petra Svedíková Vávrová (SPD) a Pavel Jelínek (SPD). Súčasne by sa zmenilo poradie náhradníkov.

Voľby do Poslaneckej snemovne výrazne ovplyvnilo rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý v zime zmenil systém výpočtu mandátov, pripomínajú Seznam Zprávy.

Hoci nový systém mal do prepočtu mandátov priniesť väčšiu pomernosť, v týchto voľbách je menej proporčný, než keby sa počítalo po starom, analyzujú Seznam Zprávy. Hnutie ANO napríklad získalo o jeden mandát viac (72) ako koalícia SPOLU (71), hoci získalo menej hlasov.

O sťažnosti musí rozhodnúť Najvyšší správny súd. Obe koaličné strany na súde zastupuje europoslanec a podpredseda hnutia STAN Stanislav Polčák.

(tasr)

  |  

Krajniak o škandále s miliónmi eur pre schránkové firmy: Podozrivé sú štyri osoby. Ide o chrapúnsky podvod

Krajniak sa ospravedlnil, že Investigatívne centrum Jána Kuciaka neinformoval v polovici septembra, keď sa zaujímali o informácie, zdôvodnil to žiadosťou zo strany polície.

Ide o jednu z najväčších káuz z obdobia súčasnej vlády. Pezinský úrad práce neoprávnene vyplatil peniaze zo štátnej pomoci firmám, ktoré možno označiť za schránkové. Podľa zistení Investigatívneho centra Jána Kuciaka mohlo ísť až o 24 miliónov eur. Podrobnejšie zistenia ICJK možno nájsť tu.

Minister Krajniak, pod ktorého spadá Úrad práce, bol médiami obvinený, že nemal záujem osobne na vznesené obvinenia reagovať. V diskusnej relácii TV JOJ sa ho zastal jeho predseda Boris Kollár. V relácii vo štvrtok večer povedal: "To je, ako keď máte zamestnankyňu v banke na pobočke a ona sa rozhodne večer si z kasy zobrať 100 000 eur," ilustroval problém Kollár. Podľa neho za to nie je zodpovedný ani bývalý či súčasný riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a ani sám minister Krajniak. Naopak, ostatní koaliční partneri boli zdržanliví. Krajniak, ktorý mal plánovanú dovolenku, sa k téme najskôr vrátil v tlačovej správe, dnes vydal ďalšie osobné vyhlásenie.

V ňom tvrdí, že o žiadnu kauzu, ktorá by spochybňovala jeho konanie, nejde, keďže hneď ako sa o tejto sprenevere dozvedel, konal a kontaktoval políciu.

V svojom vyhlásení píše: Dňa „20. augusta 2021 o 10:43 som dostal informáciu o tom, že boli identifikované podozrivé platby v rámci podpory udržania pracovných miest. Hneď v ten deň som kontaktoval p. ministra vnútra Romana Mikulca a vtedajšieho policajného prezidenta Petra Kovaříka. Priamo 20. augusta bolo podané trestné oznámenie a ešte v tento deň bolo políciou aj prijaté. Následne sa v termíne 23. – 30. 8. 2021 uskutočnila kontrola v rámci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚSPVR) v Pezinku. Na základe jej výsledku bolo ešte 30. augusta 2020 podané doplňujúce trestné oznámenie, ktoré bolo 31. augusta 2021 prijaté.“

Krajniak podnikol aj personálne kroky, píše:

„K 1. septembru 2021 som pristúpil k výmene na pozícii generálneho riaditeľa Úradu práce. Nepodozrievam bývalého riaditeľa, že by bol v tomto podvode zapojený, len som chcel, aby celoslovenskú kontrolu už vykonal nový generálny riaditeľ Karol Zimmer. Celoslovenská kontrola identifikovala 339 žiadostí, ktoré vykazovali podozrivé znaky – ale ukázalo sa, že s výnimkou Pezinka nebola ani jedna neoprávnená. (...) Podozrivé sú štyri konkrétne osoby, ktoré pracovali na bežných, nemanažérskych pozíciách v Pezinku. Chcem zdôrazniť, že nezlyhala kontrola a aj to podrobne vysvetlím. Pri automatickej kontrole systém správne upozorňoval na podozrivé okolnosti. Páchatelia však sfalšovali podpisy a sfalšovali aj výsledok kontroly. Umožnili tak nelegálne čerpanie pomoci. Nadriadená kontrola ale následne identifikovala podozrivé platby a rozbehla proces vyšetrovania.“ Na tlačovej konferencii uviedol, že podľa neho išlo o „chrapúnsky podvod súvisiaci so sfalšovaním listín, podpisov a následnej kontroly".

Krajniak sa tiež ospravedlnil Investigatívnemu centru Jána Kuciaka, že im neposkytol všetky informácie, keď o ne v polovici septembra žiadali, dôvodom bola požiadavka polície.

K téme dodal: „Dnes keď nám to vyšetrovatelia dovolili, som bezodkladne informoval o všetkých veciach, ktoré bolo možné zverejniť. Osobne som sa postavil pred kamery a novinárom som zodpovedal na všetky otázky. Následne som sa presunul na sociálny výbor v parlamente, kde som rovnako osobne prišiel celú vec vysvetliť poslancom.“

Centrum sa v zisteniach venovalo aj prípadu firmy Santory, ktorá by mala mať sídlo v paneláku na Miletičovej ulici v Bratislave, na mieste však nenašli ani jej schránku. Naposledy podala účtovnú závierku v roku 2012 a od roku 2017 ju vlastní Grék. Od štátu však dostala najmenej 700-tisíc eur.

(tasr, fed)

  |  

V Hlbokom pri Liptovskom Mikuláši vyhlásili mimoriadnu situáciu. Pri požiari zahynuli dve deti

Krízový štáb mesta Liptovský Mikuláš vyhlásil v piatok pre tragický požiar v osade Hlboké mimoriadnu situáciu. Štáb tiež prijal opatrenia na pomoc pre rodičov a preživších členov rodiny z vyhoreného príbytku. Informovala o tom hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková.

Pri požiari jednoduchej stavby v osade Hlboké v meste Liptovský Mikuláš našli zasahujúci hasiči dve deti bez známok života. Ďalšia maloletá osoba bola zdravotnými záchranármi prevezená do nemocnice. Na mieste zasahuje 14 hasičov, ktorým sa požiar podarilo lokalizovať a momentálne pracujú na jeho likvidácii. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) Katarína Križanová.

"Po príchode na miesto bolo zistené, že stavba sa nachádza v treťom štádiu horenia. Po vykonanom prieskume našli zasahujúci hasiči v priestoroch dve maloleté osoby bez známok života," spresnila Križanová. Požiar likvidujú hasiči z Liptovského Mikuláša, Ružomberka a z Liptovského Hrádku.

Podľa krajskej policajnej hovorkyne Gabriely Kremeňovej boli na miesto nešťastia vyslané všetky dostupné policajné hliadky aj tím posttraumatickej intervenčnej starostlivosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline. „V súčasnosti vykonávame všetky potrebné úkony s cieľom zdokumentovania skutku a rozhodnutia v zmysle Trestného poriadku. Vzhľadom na citlivosť prípadu nebudeme poskytovať k predmetnej udalosti bližšie informácie, až do skončenia vyšetrovania," uviedla Kremeňová.

(tasr,sita)

  |  

Ochrana hraníc: Koalícia desiatich štátov, vrátane Slovenska, požaduje, aby EÚ pomohla stavať ploty

Skupina desiatich členských krajín EÚ predložila text, ktorý chcú pridať k záverom zasadnutia Európskej rady o migrácii. Uviedol to v piatok týždenník Politico s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje. Cieľom tejto koalície je, aby Únia finančne prispela na výstavbu hraničných plotov. Ide o ďalší dôkaz výrazného posunu v debate o ochrane hraníc v rámci EÚ.

Témou migrácie sa šéfovia vlád a štátov zaoberali v piatok v druhý deň summitu EÚ v Bruseli a predmetom ich diskusií bola aj výstavba plotov na vonkajších hraniciach Únie. Na summite sa vytvorila skupina desiatich krajín – Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko –, ktoré opätovne žiadajú, aby EÚ poskytla peniaze na výstavbu hraničných plotov.

Európska komisia však tvrdí, že aj napriek tomu, že chápe problémy členských krajín vystavených najväčšiemu migračnému tlaku, nebude financovať výstavbu plotov na hraniciach z rozpočtu EÚ.

Poľské bezpečnostné jednotky blokujú migrantov na hraniciach s Bieloruskom v dedine Usnarz Gorny 1. Foto: TASR/AP

Uvedená skupina desiatich krajín chce rozšíriť závery summitu o odsek poukazujúci na pokusy tretích krajín "inštrumentalizovať migráciu". Je to odkaz na Bielorusko, ktoré využíva migrantov pri svojej konfrontácii s EÚ. Navrhovaný text žiada, aby Európska komisia čo najrýchlejšie prispôsobila právny rámec EÚ a navrhla konkrétne opatrenia podporené aj primeranou finančnou podporou s cieľom zaistiť okamžitú a primeranú reakciu na pokusy o riadenú migráciu.

Pridali sa aj Rakúsko a Cyprus

Podľa diplomatov ide de facto o žiadosť, aby sa prostriedky EÚ použili na výstavbu plotov. O túto možnosť v októbri eurokomisiu písomne požiadalo desať uvedených krajín, ku ktorým sa pripojili aj Cyprus a Rakúsko.

Otázku výstavby hraničných plotov na summite zmienil aj rakúsky kancelár Alexander Schallenberg, keď vyzval ostatné krajiny EÚ, aby podporili Litvu. Tá podľa jeho slov čelí "cynickej politike" bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, ktorý vysiela migrantov na hranice Únie. Schallenberg pripustil možnosť "postaviť plot" na litovských hraniciach. Uznal, že ide o citlivú záležitosť, avšak podľa jeho slov by tento plot mala pomôcť zaplatiť EÚ a nie iba výlučne litovskí daňoví poplatníci.

Migranti sa pokúšajú prerezať oplotenie s ostnatým drôtom počas zrážok s príslušníkmi gréckej poriadkovej polície v dedine Edirne na turecko-gréckej hranici Pazarakule 2. Foto: TASR/AP

Slovensko na strane ochrany hraníc

Slovensko, rovnako podľa vyjadrenia nemenovaných diplomatov, v tejto otázke vyjadruje solidaritu s Litovu, Lotyšskom a Poľskom, čeliacim riadenej migrácii z Bieloruska, akékoľvek ploty na hraniciach však vníma iba ako dočasné riešenie a prikláňa sa za prísnejšiu kontrolu vonkajších hraníc EÚ modernými elektronickými systémami.

Belgický premiér Alexander De Croo v rámci debát o migrácii povedal, že každý člen EÚ musí zohrávať svoju úlohu, a spresnil, že treba hovoriť o "obojsmernej solidarite". Pre južné krajiny je podľa neho posolstvo jasné: ak posilnia svoje hranice, zvyšok EÚ ich podporí dodatočnými finančnými prostriedkami na lepšiu ochranu hraníc. Zároveň však dodal, že solidaritu je potrebné preukázať aj iným spôsobom, čiže podeliť sa o záťaž v podobe migrácie a žiadateľov o azyl, aby nemusel len malý počet krajín vynakladať všetko úsilie na prijímanie ľudí, ktorí sa ocitli v núdzi.

Pre Holandsko je to zároveň príležitosť poukázať na nevyhnutnosť vyrovnať sa s takzvanými sekundárnymi pohybmi migrantov, ktoré hoci získajú pobyt a ochranu v jednej členskej krajine, snažia sa dostať do ekonomicky vyspelejších členských krajín eurobloku.

(tasr, ste)