Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úmrtie Jaroslava Pašku zo SNS mohlo súvisieť s očkovaním proti COVID-19

Úmrtie politika Jaroslava Pašku mohlo súvisieť s očkovaním proti COVID-19. Vyplýva to zo stanoviska Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), upozornila na to TV JOJ.

Ako potvrdila hovorkyňa štátneho ústavu Magdaléna Jurkemíková, ústav prijal v júli hlásenie o úmrtí muža s iniciálami J. P. vo veku 67 rokov, očkovaného vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech. Uviedla, že ŠÚKL dané hlásenie následne posúdil, spracoval a zaslal do európskej databázy podozrení na nežiaduce účinky EudraVigilance na základe v tom čase známych informácií.

"V piatok (22. 10.) nám boli doručené závery patologicko-anatomickej pitvy, na základe ktorých bolo hlásenie doplnené a prípad uzavretý. Vzhľadom na časovú súvislosť s očkovaním nemožno vylúčiť, že očkovanie prispelo k rozvoju komplikácií základného ochorenia pacienta a k následnému úmrtiu. Kauzálnu súvislosť s očkovaním preto ŠÚKL uzavrel ako možnú," informovala.

Štátny ústav pripomenul, že o potvrdených úmrtiach v určitom stupni kauzálnej súvislosti s očkovaním informuje v týždennej štatistike.

Jaroslav Paška zomrel v polovici júla vo veku 67 rokov. V minulosti pôsobil ako poslanec Národnej rady SR, zastával funkciu ministra školstva. Bol tiež podpredsedom SNS a pôsobil aj ako europoslanec.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinka dal preveriť únik videí s Ficom. Vyšetrovateľ NAKA vo veci podal trestné oznámenie

AKTUALIZOVANÉ Generálny prokurátor dal v utorok preveriť únik medializovaných videí, ktoré by mali zachytávať stretnutia Roberta Fica (Smer-SD), exministra vnútra Roberta Kaliňáka, obhajcu obvineného bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara Mareka Paru, podnikateľa Miroslava Bödöra a syna Gašpara na poľovníckej chate. Vyšetrovateľ NAKA za únik nahrávok podal trestné oznámenie.

"Zverejňovanie dôkazov a informácií zo spisov v prípravnom konaní mimo zákonného rámca považujem za absolútne neprípustnú snahu o ovplyvňovanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov pred ich rozhodovaním, za snahu o marenie vyšetrovania, ale aj snahu o manipulovanie verejnej mienky," povedal Žilinka.

GP má pre uniknuté videá podozrenie, že došlo k naplneniu skutkových podstát trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti.

Prokuratúra v pondelok (25. 10.) informovala, že dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec o obrazovo-zvukové záznamy.

Tie majú potvrdzovať snahy viacerých osôb z prostredia politiky, podnikania a advokácie ovplyvňovať trestné stíhania najzávažnejších trestných káuz. Následne boli medializované videá s Ficom, Kaliňákom, Parom, Bödörom a synom Tibora Gašpara.

Hamran: Nechajme to na OČTK

Posudzovanie dôkazov, ako sú videá, ktoré majú byť novými dôkazmi v prípade policajnej akcie Očistec, treba nechať na orgány činné v trestnom konaní (OČTK). Vyplýva to z vyjadrení Štefana Hamrana, ktorý je dočasne povereným riaditeľom Policajného zboru (PZ).

"To nechajme na orgány činné v trestnom konaní, ak o tom rozhodli," reagoval Hamran na otázku, či sú videá použiteľné aj v iných trestných konaniach ako tých, pre ktoré boli vyhotovené. Pripomenul, že on to neposudzuje. Odpočúvanie chaty v Nitrianskom kraji schválil podľa Denníka N Okresný súd Nitra v rámci vyšetrovania trestného činu, ktorý súvisel s pytliactvom.

NAKA podala trestné oznámenie

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry z tímu Očistec podal v súvislosti s únikom nahrávok trestné oznámenie na Úrade inšpekčnej služby ministerstva vnútra.

V utorok to uviedol dočasný prezident Policajného zboru (PZ) Štefan Hamran. TASR o tom informovala vedúca oddelenia komunikácie a prevencie Prezídia PZ Andrea Dobiášová.

Porady vraj nie sú bežné

Hamran nechcel komentovať, či je konanie "porád", ktoré videá zachytávajú, v poriadku. Nie sú podľa neho bežné. Šéfa polície sa novinári tiež pýtali, ako vníma to, že sa na videu mal Kaliňák dohadovať o tom, ako bude vypovedať. "K tomu nie je čo dodať," skonštatoval.

V súvislosti s výhradami opozície, že sa manipulujú vyšetrovania, avizuje Hamran tlačovú konferenciu, kde sa chce vyjadriť aj k práci vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Chce si najprv preštudovať odôvodnenie bratislavského krajského súdu, ktorý mal označiť stíhanie štyroch vyšetrovateľov NAKA pracujúcich na závažných kauzách za neodôvodnené.

Prokuratúra v pondelok (25. 10.) informovala, že dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Tie majú potvrdzovať snahy viacerých osôb z prostredia politiky, podnikania a advokácie ovplyvňovať trestné stíhania najzávažnejších trestných káuz. Následne boli medializované videá s Ficom, Kaliňákom, Parom, Bödörom a synom Tibora Gašpara.

(tasr)

Minúta  |  

Rostas je vinný, rozhodol Najvyšší súd. Šéf Zem a Vek je pripravený ísť do väzenia

Na peňažný trest vo výške 4 000 eur odsúdil šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota Rostasa senát Najvyššieho súdu (NS) SR. Verdikt je právoplatný. NS SR zamietol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a aj obžalovaného. Odvolací súd sa v utorok zaoberal odvolaním oboch procesných strán voči verdiktu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku z decembra roku 2019.

NS SR pokladá prvotný rozsudok ŠTS za správny. Pokiaľ by Rostas peňažný trest nezaplatil, išiel by do väzenia na tri mesiace. Obžalovaný si rozsudok nevypočul, keďže ho nevpustili do súdnej siene z dôvodu, že odmietol mať rúško. Jeho obhajca Ľubomír Hlbočan po opustení súdnej siene uviedol, že voči verdiktu podajú dovolanie. Jeho klient peňažný trest nezaplatí a pôjde radšej na výkon trestu. Nepovažuje jeho konanie za trestné a Rostas je podľa Hlbočana politickým väzňom.

"Bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia s tým, že aj tento súd konštatoval, že Rostas svojím článkom v časopise Zem a Vek hanobil židovskú komunitu v Slovenskej republike, čím sa v podstate snažil vyvolať negatívne myšlienky, negatívne postoje voči tejto komunite, čo je v rámci slovenského Trestného poriadku trestným činom," povedal médiám na margo rozhodnutia prokurátor ÚŠP Tomáš Honz.

ŠTS v Pezinku odsúdil Rostasa 16. decembra 2019. Dostal peňažný trest vo výške 4 000 eur, prípadne náhradný trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov.

Honz finančnú pokutu nežiadal

Prokurátor Tomáš Honz navrhol obžalovanému podmienku s tým, že nežiadal finančnú pokutu. Pri trestnom čine rozširovania extrémistických materiálov vidí najväčšie nebezpečenstvo v porušovaní verejného poriadku a rozoštvávania národa, respektíve menšín a iných komunít na Slovensku.

Podľa obžaloby v máji 2017 zverejnil Rostas v časopise článok s názvom Klin Židov medzi Slovanmi, v ktorom uviedol citácie údajných myšlienok rôznych osobností slovenskej histórie, v ktorých vyjadrovali negatívne postoje k židovskej komunite.

Podľa prokuratúry tým uvádzal do obehu a rozširoval extrémistické materiály a spáchal takýto čin verejne. Ďalej verejne hanobil skupinu osôb pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu alebo pre ich náboženské vyznanie. Zároveň podľa prokuratúry verejne podnecoval k nenávisti voči skupine osôb pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu a náboženské vyznanie.

Minúta  |  

Harabin na súde s Rostasom rúško odmietol. Policajtov chcel vyzliecť z uniforiem

Aj v Afganistane je vyššia úroveň dodržiavania ľudských práv, povedal Harabin na súde, keď ho policajti vyzvali, aby si nasadil rúško. Potom na nich kričal, aby si vyzliekli uniformy, ako vidno vo videozázname udalosti. Prišiel na proces s vydavateľom a šéfom časopisu Zem a Vek Tiborom Eliotom Rostasom, ktorý čelí obžalobe pre šírenie extrémistických materiálov, hanobenie národa a podnecovanie rasovej nenávisti.

Exminister spravodlivosti a bývalý šéf Najvyššieho súdu SR (NS SR) Štefan Harabin si dnes pri vstupe do budovy NS SR odmietol nasadiť rúško. Argumentoval tým, že mu to nijaký zákon ani Ústava SR neprikazuje. Na súd prišiel v sprievode obžalovaného Tibora Eliota Rostasa, ktorý rúško odmietol tiež.

Harabin neuposlúchol ani výzvu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, aby si nasadil rúško a kričal na nich, aby si vyzliekli uniformy. „Aj v Afganistane je vyššia úroveň dodržiavania ľudských práv," povedal Harabin. Príslušníci ZVJS následne zavolali policajnú hliadku. Harabin však argumentoval, že v budove súdu nemajú žiadnu právomoc. Policajti Harabinovi oznámili, že ho nahlásia regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Následne budovu opustili.

Keďže si obžalovaný, ako aj Harabin odmietli nasadiť rúška aj pri vstupe do pojednávacej miestnosti, dnešné verejné zasadnutie sa uskutoční bez nich. Harabin v tejto súvislosti kričal, že predseda senátu Peter Paluda porušuje zákon. Rovnako prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry Tomášovi Honzovi opakovane povedal, že je zločinec.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku uznal ešte v decembri 2019 obžalovaného za vinného z trestného činu hanobenia národa a šírenia extrémistických materiálov a uložil mu pokutu vo výške 4 000 eur. Pokiaľ by finančný trest nezaplatil, náhradným trestom by boli tri mesiace väzenia. Obžalovaný aj prokurátor sa voči verdiktu na mieste odvolali.

Vydavateľ a šéf časopisu Zem a Vek čelil obžalobe pre šírenie extrémistických materiálov, hanobenie národa a podnecovanie rasovej nenávisti. V článku Klin Židov medzi Slovanmi z mája 2017 Tibor Eliot Rostas uvádzal citácie na adresu Židov, ktoré pripisuje historickým osobnostiam ako Matej Bel, Andrej Kmeť, Jozef Miloslav Hurban alebo Svetozár Hurban Vajanský. „To, čo nájdeme v historických spisoch od najväčších slovenských dejateľov, by si dnes bez sociálnej a mediálnej smrti nemohol dovoliť napísať nikto. Ba dokonca zákony, ktorým sme dovolili, aby nad nami vládli, by nás priviedli až k samotnému vylúčeniu zo spoločnosti,“ napísal napríklad v článku.

(sita)

Minúta  |  

Covidpasy ako priepustka do práce? Vláda v Česku uvažuje o sprísnení opatrení

V prípade ďalšieho zhoršovania situácie so šírením koronavírusu zváži česká vláda sprísnenie opatrení. Jednou z možností je, aby do práce smeli chodiť iba ľudia s covidpasom – teda potvrdením o zaočkovaní alebo prekonaní covidu, prípadne s negatívnym testom, ktorý by si však museli sami zaplatiť.

Po pondelkovom rokovaní českého ústredného krízového štábu to oznámil jeho predseda, odchádzajúci minister vnútra Jan Hamáček, informoval portál Novinky.cz. "Ministerstvo práce a sociálnych vecí pripravuje výklad príslušného paragrafu zákonníka práce za týmto účelom," uviedol Hamáček.

Na začiatku novembra plánujú plošné testovanie v školách v okresoch s týždenným výskytom nákazy vyšším než tristo prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Podľa aktuálnych údajov sa to bude týkať ôsmich okresov v Olomouckom a Moravsko-sliezskom kraji.

Hamáček tiež informoval, že napriek rozhodnutiu súdu o zrušení povinnosti vypĺňať príjazdový formulár pri návrate do ČR sa táto povinnosť zachová. "Ministerstvo zdravotníctva doplní odôvodnenie," povedal. V ČR pribudlo za nedeľu vyše 1 800 nových prípadov nákazy koronavírusom, čo je o tisícku viac než pred týždňom. Pre Český rozhlas to v pondelok uviedol riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky Ladislav Dušek.

Rastie aj počet hospitalizovaných, tých v ťažkom stave však výrazne nepribúda – v celej krajine ich je menej než 140. Od pondelka začali v Česku platiť prísnejšie opatrenia. Po novom treba nosiť respirátory vo všetkých vnútorných priestoroch vrátane pracovísk. V práci ich musia nosiť všetci ľudia, ktorí nedodržia rozostup jeden a pol metra od kolegov.

Ďalšie zmeny v opatreniach prídu od 1. novembra. Personál reštaurácií bude musieť kontrolovať u hostí doklad o bezinfekčnosti. Nebude to musieť byť hneď pri vchode, stačí vo chvíli, keď sa hostia usadia.

(tasr)

Minúta  |  

Sudán sa spamätáva z puču. Platí výnimočný stav, kancelária premiéra volá po občianskej neposlušnosti

Predseda Zvrchovanej rady Sudánu generál Abdal Fattáh Burhán rozpustil v pondelok tento orgán fungujúci ako kolektívna hlava štátu, ako aj vládny kabinet. Zároveň vyhlásil výnimočný stav a oznámil vytvorenie "kompetentnej" vlády. Informovali o tom agentúry AP a AFP.

Generál zároveň uistil medzinárodné spoločenstvo, že jeho nová vláda dodrží sľub o transformácii na civilnú vládu. Povedal to len niekoľko hodín po tom, čo sudánska armáda podľa tamojšieho ministerstva informácií zadržala väčšinu civilných predstaviteľov kabinetu a spomínanej rady vrátane premiéra Abdallu Hamdoka.

Burhán sa tiež zaviazal vytvoriť nové štátne inštitúcie, medzi nimi aj najvyšší súd, a uviedol, že Sudán bude dodržiavať medzinárodné dohody, ktoré ratifikoval.

 Na videosnímke muž vykrikuje slogany počas protestu v Chartúme 25. októbra 2021. Foto: TASR/AP

Zvrchovaná rada Sudánu vznikla v auguste 2019, kedy nahradila dovtedy vládnucu vojenskú radu. Toto civilno-vojenské vládnuce teleso malo dohliadať na prechod krajiny k civilnej vláde.

Udalosti v tejto africkej krajine odsúdili v pondelok OSN, EÚ, Liga arabských štátov, Africká únia (AÚ) aj Nemecko. Na dialóg medzi sporiacimi sa stranami vyzvala medzitým aj Čína.

Sudánske ministerstvo informácií uviedlo, že armáda spustila paľbu na skupinu ľudí protestujúcich proti zjavnému vojenskému prevratu. Z miesta sa očakávajú správy o obetiach, dodal rezort. Kancelária sudánskeho premiéra Hamdoka vyzvala obyvateľov Sudánu na občiansku neposlušnosť.

Na videosnímke ľudia blokujú ulicu počas protestu v Chartúme 25. októbra 2021. Foto: TASR/AP

V septembri došlo v Sudáne k neúspešnému pokusu o prevrat, ktorý znova rozdelil krajinu a postavil proti sebe konzervatívnejších islamistov žiadajúcich vojenskú vládu, a tých, ktorí v roku 2019 po masových protestoch zvrhli dlhoročného autokratického prezidenta Umara Bašíra. V posledných dňoch sa v uliciach konali demonštrácie stúpencov oboch táborov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.