Zmeny v zložení Európskeho parlamentu vzbudzujú nádeje pravice

Veľký strach ľavice

Ľavica sa obáva, že EPP prelomí „cordon sanitaire“, neformálnu politiku, ktorá bráni stranám považovaným za pravicové zastávať vedúce pozície.

Aby tomu zabránili, ľavicové a centristické frakcie zvažujú podporu súčasnej predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsolovej z EPP pri jej snahe o znovuzvolenie na tretie funkčné obdobie. Požadujú však písomnú dohodu, že jej strana neposkytne funkcie členom frakcie Patrioti pre Európu (PfE), v ktorej pôsobí francúzske Národné združenie.

„Potrebujeme vedieť, aký postoj zaujíma predsedníčka Metsolová,“ povedal írsky liberálny europoslanec Barry Andrews pre bruselský spravodajský portál Politico a spochybnil, či „krajná pravica“ získa „najvyššie politické funkcie, ak bude znovuzvolená“, a či bude „čoraz viac ovplyvňovať rozhodnutia“.

Líderka strany Renew Valérie Hayerová argumentovala, že každý kandidát na predsedu musí zaručiť, že proeurópska väčšina zostane jednotná, a vyzvala EPP, aby prestala smerovať doprava s cieľom presadiť legislatívu.

Medzitým údajne predsedníctvo podľa nezverejnenej dohody medzi skupinou Renew a EPP prešlo na skupinu S&D. Socialisti naďalej majú záujem navrhnúť kandidáta na túto pozíciu, ktorú tradične každého 2,5 roka striedavo obsadzujú spolu s EPP.

Je však pravdepodobné, že ustúpia výmenou za dohodu vypracovanú spoločne s ďalšími ľavicovými stranami.

Rozloženie síl

Rovnováha síl v rámci europarlamentu je však taká, že Metsolová možno nebude potrebovať podporu ľavice na zisk tretieho funkčného obdobia, a to vzhľadom na svoju popularitu v pravicových a pravicových kruhoch, ktorú si získala vďaka svojej ochote s nimi spolupracovať.

V EP je 720 kresiel, z ktorých Metsolovej strana obsadila 188. Druhou najpočetnejšou frakciou sú socialisti so 136 kreslami, za nimi nasledujú Patrioti pre Európu (84) a Európski konzervatívci a reformisti (ECR, 78).

Stredoľavicová frakcia Renew má 77 kresiel, za ňou nasledujú Zelení (53), frakcia Ľavica (46) a frakcia Európa suverénnych národov (25), ktorá je všeobecne považovaná za pravicovú. Ďalších 32 poslancov je nezávislých, pričom mnohí z nich patria k politickej pravici. V dôsledku toho by EPP s podporou pravicových strán mala dosť hlasov na zabezpečenie väčšiny.

To znamená, že od európskych volieb v roku 2024 dosiahla pravica významný politický úspech tým, že sa spojila s najväčším zoskupením v EP. Patrilo k tomu aj získanie postov podpredsedov pre skupinu ECR, do ktorej patrí aj pravicová strana Giorgie Meloniovej „Bratia Talianska“, ako aj ovplyvňovanie implementácie migračného paktu a následných návrhov v oblasti migrácie.

Nádej pre pravicu

Napriek tomu v európskych inštitúciách naďalej prevláda liberálny konsenzus a EPP si doteraz vo veľkej miere zachovala „cordon sanitaire“ na vedúcich pozíciách, čo veľmi mrzí stranu PfE.

V rámci prísne proporcionálneho systému mali vysoké funkcie rozdelené v roku 2024 pripadnúť pravicovému zoskupeniu, namiesto toho však pripadli zoskupeniu Renew, Zeleným a S&D. Tretia najväčšia frakcia v Európskom parlamente tak nezastáva žiadne dôležité funkcie.

Ochota predsedníčky EP Roberty Metsolovej spolupracovať s pravicou však frustrovala ľavicových europoslancov, ktorí boli dlho zvyknutí určovať agendu v Európe.

Pracovné vzťahy EPP s frakciou Patrioti pre Európu sa v súčasnosti javia ako obzvlášť silné. Napríklad 14. júla sa EPP pridala ku pravicovému zoskupeniu, aby zabránila snahám o ďalšie preskúmanie výdavkov frakcie PfE. Nasledujúci deň hlasy PfE pomohli EPP ochrániť jedného z jej poslancov pred stratou poslaneckej imunity v prípade, ktorý iniciovali slovinskí prokurátori.

https://twitter.com/PatriotsEP/status/2074755023867707789

Predseda EPP Manfred Weber potvrdil svoj záväzok neposkytnúť žiadnu funkciu pravici. Napriek tomu je hlasovanie tajné a súčasný vývoj naznačuje, že PfE majú dôvod na optimizmus.

Podľa zdroja Politica jeden z vysokopostavených poslancov EPP naznačil, že ak PfE požiadajú len o jedno miesto podpredsedu, „je pravdepodobnejšie, že ho dostanú“.

Ak sa to potvrdí, nadchádzajúce zmeny vo vedení europarlamentu by boli historické z viacerých dôvodov. Predovšetkým preto, že by sa Roberta Metsolová stala prvou predsedníčkou, ktorá by túto funkciu vykonávala tri po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Zároveň by to znamenalo prelomenie „cordon sanitaire“.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.