Pandemická kríza posúva ekonomiky k socializmu

Od začiatku pandémie sme si kládli otázku, kedy sa vrátime k normálu. Stále častejšie sa však vedú diskusie o tom, aký bude „nový normál“. Pandemická kríza svet nepochybne zmení a ten už nebude nikdy taký, ako bol predtým. To je napokon spoločným prvkom všetkých kríz. Svet sa však mení nielen pod vplyvom pandémie čínskeho koronavírusu. Na jej pozadí prebiehajú aj iné zmeny, ktoré pandemická kríza len urýchlila.

Aký bude nový normál v oblasti hospodárskej politiky? Hoci sa svet mení, mnohé sa opakuje – a zdá sa, že súčasná kríza nebude iná ako tie predchádzajúce. Ekonomika bude opäť viac pod kontrolou štátu, cesta späť bude pomalá a niektoré veci sa k predkrízovému stavu nevrátia vôbec. Niektoré príznaky už môžeme pozorovať.

Prípad Škoda ako symptóm novej hospodárskej politiky

Jeden príklad za všetky. Automobilka Škoda požiadala českú vládu o poskytnutie pomoci z pandemického programu Antivirus. V tomto programe český štát preplácal firmám náhradu mzdy zamestnancov, ktorí v dôsledku protipandemických opatrení nemohli pracovať. Hoci v súčasnosti žiadne opatrenia prevádzke automobilky nebránia, firma dotáciu pravdepodobne dostane.

Tento prípad môže byť slovenskému čitateľovi ľahostajný. Sú to českí daňoví poplatníci, ktorí budú dotovať nemecký koncern. Lenže tento prípad je len jednou ukážkou toho, čo sa zrejme bude v najbližšej dobe diať po celej Európe. A nie vždy to bude tak dobre vidieť.

V prípade automobilky Škoda je dôvodom pre poskytnutie dotácie zastavenie výroby pre nedostatok čipov. Tento problém nie je len výsledkom pandémie a protipandemických opatrení. Významne sa na ňom podieľajú rozhodnutia samotnej automobilky, napríklad minulé objednávky čipov a rozsah skladových zásob. Nie všetky automobilky sú postihnuté rovnako a nie všetky pýtajú štátne peniaze.

Nedostatok materiálu je v podnikaní štandardným rizikom. Nie je dôvod, aby ho na seba preberal štát. A už vôbec nie je dôvod, aby ho preberal len u vybraných firiem alebo vo vybraných odvetviach. Aspoň doteraz to v trhovom hospodárstve nebolo zvykom, ak nešlo o krízové opatrenia.

Nejde ani o sociálny problém. Udržanie zamestnanosti by možno dávalo zmysel v dobe recesie. Európske ekonomiky sú však v rastovej fáze a nezamestnanosť je relatívne nízka. V Česku dokonca najnižšia v Európe. Mnohé podniky majú problém nájsť kvalitných zamestnancov. V tejto situácii je pochopiteľné, že si Škoda chce tých svojich udržať. Nie je však jasné, prečo by jej na to mal prispievať štát.

Privatizácia ziskov, socializácia strát

Poskytovanie pomoci jednotlivým podnikom či odvetviam je ďalším krokom k socializmu, kde štát rozhoduje, ktorý podnik má pokračovať a ktorý nie. V dobe pandémie socializácia nákladov dávala zmysel. Protipandemické opatrenia mali pomôcť všetkým, a náklady by preto nemali niesť iba niektorí. Problém je, ak socializácia nákladov pokračuje aj po skončení bezprostrednej hrozby.

Zdá sa, že sledujeme podobnú situáciu ako po kríze roku 2008. Aj vtedy sa v záujme všetkých pomáhalo niektorým. Pritom cesta k socializmu zostala polovičatá. Socializujú sa straty, ale zisky zostávajú súkromné.

A podobne ako v minulosti sa opäť pomáha len tam, kde je to vidieť. Kríza roku 2008 spopularizovala pojem too big to fail. Ak je firma dosť veľká, nemusí byť príliš opatrná. V skutočnosti je to zrejme najmä o tom, aby predstavitelia štátu ukázali, ako sa starajú. To sa najlepšie demonštruje u veľkých, dobre viditeľných firiem.

Kríza ako každá iná

V kríze vždy raste moc štátu. Pocit ohrozenia a potreba rýchleho rozhodovania sú ideálnym prostredím na presadenie politík, ktoré by inak boli ťažko obhájiteľné. Navyše tu existuje akýsi efekt záklopky a v dobrých časoch sa moc a peniaze málokedy vracajú späť k občanom.

Krízu roku 2008 si ešte pamätáme. Učebnicovým príkladom je však kríza roku 1929. Program New Deal v Spojených štátoch amerických a obdobné politiky v Európe, navyše spojené s nástupom autoritatívnych režimov v mnohých štátoch, sú nepredstaviteľné bez ekonomickej krízy, ktorá im predchádzala – a slúžila na ich ospravedlnenie.

Pandemická kríza nie je iná. Poskytla ospravedlnenie pre bezprecedentné obmedzenie práv a slobôd. Zároveň vytvorila prostredie, v ktorom sa rozbehli rôzne s pandémiou nesúvisiace politiky. Napríklad podpora automobiliek, ktorých systém riadenia zásob nechráni pred nečakanými výkyvmi. A, samozrejme, Green Deal – názov odkazujúci na New Deal je priliehavý. A pomoc domácnostiam, ktorým zdražili energie. A tak ďalej.

Témou dňa je inflácia, no s tou sa dnes vie monetárna politika relatívne dobre vysporiadať. Väčším problém budú rozbujnené rozpočty. Ich krotenie je problémom po každej kríze a táto nebude výnimkou.

Ešte presne nevieme, ako bude vyzerať nový normál. Rozhodne však môžeme čakať ďalšie posilnenie štátu v ekonomike.