Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Miliónové investície do agrosektora, vyhlásili výzvy na závlahy

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) vo štvrtok oznámil vyhlásenie štyroch projektových výziev zameraných na investície do budovania, rozširovania a modernizácie závlahových systémov. Celková alokácia zo strategického plánu dosahuje 34,8 milióna eur.

Podpora je rozdelená do štyroch oblastí. Na nové závlahy priamo na farmách je určených 8,25 milióna eur, na novú infraštruktúru závlah mimo fariem päť miliónov eur, na rekonštrukciu a modernizáciu existujúcej infraštruktúry 15,55 milióna eur a na vodozádržné opatrenia mimo fariem šesť miliónov eur. Pri posledných dvoch výzvach dosahuje intenzita podpory 100 percent.

Žiadosti bude možné podávať od 12. októbra do 30. novembra, respektíve 15. decembra 2026 podľa konkrétnej výzvy. Pri vodozádržných opatreniach patria medzi oprávnených žiadateľov štátny podnik Hydromeliorácie, Slovenská poľnohospodárska univerzita a právnické osoby spravujúce hydromelioračné zariadenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Island chce ukončiť lov veľrýb, dve krajiny ho stále tolerujú

Islandská vláda oznámila, že vo februári predloží parlamentu návrh zákona o trvalom zákaze lovu veľrýb. Ak legislatíva prejde, Nórsko a Japonsko zostanú jedinými dvomi krajinami na svete, ktoré pokračujú v komerčnom love veľrýb.

Tento krok nasleduje po rokoch protestov ochranárov zvierat. Vláda, ktorá má v islandskom parlamente väčšinu, oznámila, že návrh bude obsahovať trvalý zákaz lovu veľrýb.

Hlavným cieľom islandských veľrybárov sú vráskavce myšoky, ktoré Medzinárodná únia na ochranu prírody klasifikuje ako zraniteľný druh. V aktuálnej loveckej sezóne ulovili do 9. septembra 80 jedincov z povolenej kvóty 150.

Islandská dočasná vláda pritom v roku 2024 vydala jedinej zostávajúcej veľrybárskej spoločnosti v krajine päťročnú licenciu.

Medzinárodné moratórium na komerčný lov veľrýb platí od roku 1986. Nórsko obnovilo komerčný lov v roku 1993 a Island v roku 2006. Japonsko v roku 2019 vystúpilo z Medzinárodnej veľrybárskej komisie a obnovilo komerčný lov vo svojich teritoriálnych vodách a výlučnej ekonomickej zóne.

(reuters, max)

Minúta  |  

V čerstvom prieskume PS opäť odskočilo od Smeru

Parlamentné voľby začiatkom septembra by podľa prieskumu agentúry NMS pre denník Sme vyhralo PS so ziskom 21,6 percenta, nasleduje Smer (16,2 percenta). Tretiu priečku zastúpila Republika (15,6 percenta), za ňou Hnutie Slovensko (deväť percent).

Do Národnej rady SR by sa dostali aj SaS (6,8 percenta), Hlas (6,4 percenta) a KDH (5,8 percenta).

Pred bránami parlamentu by ostali aj aktuálne mimoparlamentní Demokrati so ziskom 4,8 percenta, Maďarská aliancia s podielom 3,1 percenta, Sme rodina by si pripísala rovné tri percentá. Zoskupenie Právo na pravdu by volilo 2,1 percenta voličov, súčasne koaličnú SNS 1,9 percenta a Za ľudí 1,6 percenta respondentov.

V prepočte na mandáty by si PS pripísalo 40, Smer 30, Republika o jeden mandát menej. Hnutie Slovensko by obsadilo 16 kresiel, SaS a Hlas po dvanásť kresiel a KDH jedenásť.

Prieskum agentúra vykonala na vzorke 1 004 ľudí od 2. do 7. septembra 2026.

(max)

Minúta  |  

Singapur zvýši podporu rodín pre rekordne nízku plodnosť

Singapur výrazne rozšíri finančnú podporu pre rodiny v snahe reagovať na rekordne nízku mieru plodnosti. Vlani klesla na historické minimum 0,87 dieťaťa na ženu, pričom na prirodzenú obnovu populácie je potrebná hodnota približne 2,1.

Premiér Lawrence Wong oznámil, že celková hodnota štátnej podpory pre každé singapurské dieťa od narodenia do 17 rokov dosiahne približne 70-tisíc singapurských dolárov, teda asi 55-tisíc amerických dolárov. Suma zahŕňa nové aj už existujúce príspevky.

Nový balík počíta s vyplácaním dvetisíc singapurských dolárov ročne od jedného roka do 16 rokov, spolu teda 32-tisíc dolárov. V roku, keď dieťa dovŕši 17 rokov, dostane rodina ďalších 10-tisíc dolárov na vzdelávanie. Súčasťou podpory zostávajú aj 10-tisícový príspevok pri narodení dieťaťa a ďalšie príspevky na zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.

Vláda zároveň predĺži rodičovskú dovolenku a rodinám poskytne dodatočné šance v žrebovaní o verejné bývanie za každé dieťa, ktoré majú alebo očakávajú. Wong zdôraznil, že rozhodnutie mať deti je osobnou záležitosťou a samotné vládne opatrenia ho nedokážu zabezpečiť.

(red)

Minúta  |  

Armáda v Nemecku posudzuje nástroje AI pre bojisko

Nemecká armáda vyhodnocuje 30 nástrojov umelej inteligencie s cieľom urýchliť rozhodovacie procesy priamo na bojisku. Náčelník vojenského kybernetického velenia viceadmirál Thomas Daum pre denník Handelsblatt uviedol, že prvý prototyp by mohol byť k dispozícii v druhom štvrťroku 2027 a s plnou implementáciou sa počíta v roku 2028.

Konflikt na Ukrajine ukázal, že drony a satelity produkujú obrovské množstvá dát, ktoré ľudský personál nedokáže spracovávať dostatočne rýchlo.

Drvivá väčšina testovaných softvérov pochádza od nemeckých vývojárov, pričom v užšom výbere figuruje aj francúzska spoločnosť ChapsVision. Daum zároveň potvrdil vyradenie najznámejšieho amerického systému Maven Smart System od spoločnosti Palantir, ktorý v súčasnosti využívajú veliteľstvá USA aj NATO.

Za odmietnutím americkej technológie stoja obavy zo straty dátovej suverenity a závislosti od Spojených štátov. Výhrady európskych spojencov voči Palantiru navyše zintenzívnili politické vyhlásenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakovane spochybnil záväzky Washingtonu v rámci Severoatlantickej aliancie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Turecko výrazne rozšírilo monitoring sociálnych sietí

Turecké bezpečnostné zložky vlani výrazne rozšírili monitorovanie sociálnych sietí. Polícia a žandári preverili viac ako 600-tisíc účtov a identifikovali vyše 210-tisíc používateľov, ktorých prípady postúpili príslušným orgánom na ďalšie konanie.

Oproti roku 2024 vzrástol počet preverovaných účtov približne o 60 percent a identifikovaných používateľov o 72 percent. Len v rámci policajného monitorovania zadržali 8 471 ľudí, z ktorých 496 vzali do väzby a 1 360 prepustili pod súdnym dohľadom.

Úrady sledovali príspevky podozrivé z teroristickej propagandy, podpory predaja drog či podnecovania nenávisti. Monitorovali aj obsah považovaný za urážku prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, tureckého národa, republiky či štátnych inštitúcií a príspevky porušujúce zákony na ochranu Mustafu Kemala Atatürka. Za urážku prezidenta hrozí v Turecku jeden rok až štyri roky väzenia.

Európsky súd pre ľudské práva v roku 2021 rozhodol, že trestné konanie podľa tohto ustanovenia bolo nezlučiteľné so slobodou prejavu, a vyzval Turecko na zmenu zákona. Ankara ho dosiaľ nezmenila ani nezrušila.

Freedom House vlani zaradil Turecko v hodnotení slobody internetu medzi „neslobodné“ krajiny.

(stockholmcf, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.