Preskočiť na obsah
  |  

Británia chce získať prístup k programu Made in Europe

Britský premiér Andy Burnham chce presvedčiť Európsku úniu, aby jeho krajine ako „dôveryhodnému partnerovi“ umožnila prístup k programu Made in Europe. Schéma má obmedziť závislosť od čínskych súčiastok uprednostňovaním výrobkov z európskej produkcie.

Počas cesty do New Yorku na svoje prvé Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vo funkcii predsedu vlády vyhlásil, že Londýn nie je nepriateľom Bruselu. Obe strany podľa neho čelia podobným problémom, najmä v oceliarskom priemysle.

„Nie sme vaši nepriatelia, nie sme problém,“ zdôraznil Burnham. Britská vláda varuje, že plán môže narušiť dodávateľské reťazce a vytvoriť zbytočné obchodné prekážky medzi Spojeným kráľovstvom a niektorými členskými štátmi.

Premiér sa chce vyhnúť ďalšiemu vylúčeniu z európskej iniciatívy po stroskotaní rokovaní o zapojení do obranného fondu SAFE. Zároveň sľúbil pokračovať v zbližovaní s Úniou, s ktorým po rokoch nedôvery spôsobenej brexitom začal jeho predchodca Keir Starmer.

Burnham uviedol, že chce vo vzťahoch s EÚ postupovať rýchlejšie. Sústredí sa na samit Británie a Európskej únie, ktorý podľa Reuters odložili po júlovej zmene britského premiéra. Burnham dúfa, že sa uskutoční ešte tento rok.

(reuters, bak)

  |  

V Poľsku obvinili mladíka z prípravy útokov na školu a mešitu

Poľské úrady obvinili mladíka napojeného na neonacistické skupiny z viacerých trestných činov vrátane prípravy útokov na školu a mešitu. Prokuratúra uviedla, že Pawla G., poľského občana narodeného v roku 2009, zadržali v piatok.

K jeho zadržaniu došlo po skoršom zadržaní dvoch 16-ročných mladíkov, s ktorými bol v kontakte prostredníctvom extrémistických a neonacistických kruhov na platformách Telegram a Discord.

Podľa poľskej Agentúry pre vnútornú bezpečnosť sa zapájal do diskusií o minulých teroristických útokoch a ich páchateľoch. Niektoré rozhovory sa týkali aj plánovania možných útokov. Účastníci analyzovali metódy teroristov a páchateľov považovali za zdroj inšpirácie.

Minister spravodlivosti Waldemar Żurek uviedol, že medzi cieľmi boli škola a mešita. Pawlovi G. hrozí až 15 rokov väzenia.

Ďalších dvoch 16-ročných mladíkov Kacpera K. a Wiktora S. umiestnili do detenčných zariadení pre mladistvých.

(reuters, lud)

  |  

Susko: Slovensko potrebuje nový Občiansky zákonník

Poslanci Národnej rady SR sa po víkendovej prestávke vrátili k 61. parlamentnej schôdzi. Utorkové rokovanie začali vládnym návrhom nového Občianskeho zákonníka, ktorý je v druhom čítaní.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) upozornil, že súčasný kódex pochádza z roku 1964, keď platili odlišné predstavy o súkromnom vlastníctve a zmluvnej slobode. V roku 1991 ho upravili pre trhové prostredie a odvtedy prešiel približne 70 novelami.

Návrh nadväzuje na legislatívny zámer schválený vládou v roku 2009. Vypracovala ho komisia zložená zo sudcov, notárov, advokátov a pedagógov právnických fakúlt. Pri tvorbe podľa Suska vychádzala zo zásady meniť len to, čo je nevyhnutné.

Nový zákon má posilniť zmluvnú slobodu a fungovať ako pravidlo pre prípady, keď sa strany nedohodnú. Zároveň má vytvoriť jednotný režim občianskych a obchodných záväzkov, zmeniť postavenie zraniteľných osôb a zaviesť napríklad dedičskú zmluvu či reálne bremená.

V utorok sa hlasovať nebude. Najbližšie hlasovanie je naplánované na stredu.

(tasr, bak)

  |  

Pápež Lev XIV. mieri do Francúzska, navštívi Paríž aj Lurdy

Pápež Lev XIV. začne v piatok štvordňovú cestu do Francúzska, prvú oficiálnu návštevu hlavy Katolíckej cirkvi v krajine po takmer 20 rokoch. Cirkevní predstavitelia dúfajú, že pomôže obnoviť dôveryhodnosť otrasenú správou o sexuálnom zneužívaní detí.

Počas cesty do troch miest sa stretne s obeťami, odslúži omšu pod holým nebom v centre Paríža a vystúpi pred francúzskymi, európskymi aj medzinárodnými predstaviteľmi. Na sobotnú bohoslužbu neďaleko Champs-Élysées sa zaregistrovalo približne 600-tisíc ľudí.

V Elyzejskom paláci bude rokovať s prezidentom Emmanuelom Macronom. V sídle UNESCO má hovoriť aj o rizikách umelej inteligencie a zopakovať výzvu na spomalenie jej vývoja a medzinárodnú reguláciu. Navštívi aj obnovenú katedrálu Notre-Dame.

V nedeľu sa v Lurdoch stretne so siedmimi ľuďmi, ktorí zažili zneužívanie zo strany duchovných. Správa z roku 2021 odhadla, že počas siedmich desaťročí bolo vo Francúzsku zneužitých približne 330-tisíc detí. Miestny biskup nariadil pred návštevou zakryť mozaiky kňaza Marka Rupnika, ktorého zo sexuálneho násilia obvinilo viac než 20 žien.

Pápež zavŕši cestu v Metz prejavom o európskych koreňoch mieru a jednoty.

(reuters, bak)

  |  

Magyar odmietol účasť Maďarska v Zelenského Karpatskej osmičke

Maďarsko nie je členom novej regionálnej iniciatívy Karpatská osmička, ktorú predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Premiér Péter Magyar v parlamente vyhlásil, že Budapešť dostala pozvánku, no do formátu sa nezapojila.

Zelenskyj 18. septembra oznámil, že C8 má združovať Ukrajinu, Rumunsko, Srbsko, Poľsko, Slovensko, Česko, Rakúsko a Maďarsko spolu s Európskou úniou. Spolupráca sa má týkať bezpečnosti, energetiky, logistiky a cezhraničného hospodárstva.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí pôvodne tvrdilo, že na prvom samite bol zástupca veľvyslanectva v Kyjeve. Magyar to však poprel. „Dostali sme pozvánku, no z dobrého dôvodu sme neprišli,“ povedal. Ak sa krajina niekedy zapojí, podľa neho to oznámi oficiálne.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil postoj Budapešti za konfrontačný a tvrdí, že Orbánova „obštrukčná a izolacionistická politika“ pokračuje aj bez neho.

Vzťahy oboch krajín sa po Magyarovom májovom nástupe čiastočne oteplili. Premiér síce odmieta vojenskú pomoc Ukrajine aj urýchlenie jej vstupu do Európskej únie, prejavil však záujem o konštruktívnejší dialóg s Kyjevom.

(tasr, bak)

  |  

Si má od Trumpa žiadať zastavenie predaja zbraní Taiwanu

Čínsky prezident Si Ťin-pching má počas tohtotýždňovej návštevy Washingtonu žiadať Donalda Trumpa o zastavenie predaja amerických zbraní Taiwanu. Podľa troch zdrojov Reuters sa Peking odvolá na spoločné komuniké z roku 1982.

Spojené štáty v dokumente uviedli, že majú v úmysle postupne obmedzovať predaj zbraní Taiwanu a neusilujú sa o jeho dlhodobé pokračovanie. Prezident Ronald Reagan však v sprievodnom memorande podmienil tento postup trvalým záväzkom Číny riešiť spor s Taiwanom mierovou cestou. Washington navyše v takzvaných šiestich uisteniach nestanovil dátum ukončenia predaja ani nesúhlasil s konzultáciami s Pekingom.

Čína podľa zdrojov požaduje aj zastavenie dodávok zbraní, ktoré si Taiwan už objednal. Výmenou podľa nich ponúka pomoc pri nátlaku na Irán v súvislosti s vojnou na Blízkom východe.

Trumpova administratíva v decembri schválila rekordný balík zbraní pre Taiwan za 11 miliárd dolárov. Ďalší v hodnote približne 14 miliárd dolárov je už niekoľko mesiacov pozastavený.

Americké zákony zaväzujú Washington poskytnúť demokraticky spravovanému Taiwanu prostriedky na vlastnú obranu. Peking ostrov považuje za svoje územie a v uplynulých rokoch výrazne zintenzívnil vojenské aktivity v jeho okolí.

Taiwanská vláda čínske nároky odmieta. Si má pricestovať do Washingtonu v stredu, formálne rokovania s Trumpom sú naplánované na štvrtok.

(reuters, bak)