Preskočiť na obsah
Minúta  |  

DeepSeek prehovorí v Bezpečnostnej rade OSN o rizikách AI

Čínsky startup DeepSeek bude tento týždeň patriť medzi spoločnosti, ktoré oboznámia Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov s rizikami umelej inteligencie. 15-členný orgán bude v stredu rokovať o jej vplyve na medzinárodnú bezpečnosť.

Stretnutie prichádza niekoľko týždňov po tom, ako viacerí lídri odvetvia vyzvali na koordinované spomalenie vývoja čoraz výkonnejších systémov. Varovali, že by sa mohli začať samostatne zdokonaľovať a vymknúť spod ľudskej kontroly.

Na zasadnutí má vystúpiť aj šéf OpenAI Sam Altman. Diplomati očakávajú účasť vysokopostavených predstaviteľov spoločnosti Anthropic. Pozvanie dostali aj ďalšie čínske firmy vrátane spoločnosti Moonshot. Zakladateľ DeepSeeku Liang Wenfeng sa podľa zdroja nezúčastní, plány sa však ešte môžu zmeniť.

Bezpečnostná rada sa rizikami umelej inteligencie prvý raz zaoberala v roku 2023. Čína vtedy varovala pred „splašeným koňom“, zatiaľ čo Spojené štáty upozornili na možné využitie technológie na cenzúru a represie.

Generálny tajomník António Guterres nedávno varoval, že riziká AI nemožno ignorovať. Donald Trump však tvrdí, že existujúce ochranné opatrenia sú dostatočné.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Macron a Trump pripravujú rezolúciu na odblokovanie Hormuzu

Francúzsko začalo v koordinácii so Spojenými štátmi pripravovať návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN na zriadenie medzinárodnej misie na obnovenie plavby v Hormuzskom prielive.

Iniciatíva nadväzuje na pondelkové stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v New Yorku počas Valného zhromaždenia OSN.

„Prediskutovali sme niekoľko možností,“ konkretizoval Macron s dôvetkom, že intenzívne hľadajú diplomatické riešenia, ktoré umožnia bezpečný tranzit ropných tankerov a kontajnerových lodí cez tento strategický námorný koridor.

Cieľom Paríža je predložiť finálny návrh Bezpečnostnej rade v najbližšom čase.

Predchádzajúce pokusy o prijatie podobnej rezolúcie zlyhali na nesúhlase Ruska a Číny, ktoré vetovali návrhy pre obavy zo zaujatosti voči Teheránu. Narastajúce ceny ropy a riziká spojené s postupom húsíov v Jemene v oblasti prielivu Báb el-Mandeb však zvyšujú šance na kompromis.

Nový návrh sa zámerne sústredí výhradne na ochranu obchodu a slobodu plavby, pričom oddeľuje bezpečnosť vodných ciest od širších geopolitických sporov s Iránom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Štát prehral spor o pozemky pri Dunaji, rozhodol Najvyšší súd

Najvyšší súd SR v utorok zamietol dovolanie štátneho podniku Lesy SR a Generálnej prokuratúry SR v dlhoročnom právnom spore o zámenu pozemkov Pečnianskeho lesa v Bratislave. Prípad siaha do roku 2009, keď sa podpisom zmluvy dohodla výmena 24 hektárov atraktívnych štátnych pozemkov pri Dunaji za pozemky v okrese Lučenec s občianskym združením Človek a strom.

Lesy SR rozhodnutie súdu rešpektujú, no zdôrazňujú, že naďalej zvažujú využitie všetkých dostupných právnych prostriedkov na ochranu štátneho vlastníctva tohto územia. Spor sprevádzali pochybnosti o porovnateľnosti hodnoty zamieňaného majetku.

Generálny riaditeľ štátnych Lesov Boris Gregor upozornil, že predmetom súdneho konania bol výhradne majetkový spor, nie povolenie na budúcu výstavbu.

Pečniansky les je súčasťou chráneného územia európskeho významu Bratislavské luhy s vysokou ekologickou hodnotou. Zmena vlastníka preto automaticky neznamená, že bude možné územie zastavať či meniť jeho prírodný charakter bez prísnych povolení orgánov ochrany prírody. Akýkoľvek nový vlastník bude musieť striktne rešpektovať platnú legislatívu a územnoplánovacie regulácie.

Štátny podnik deklaroval, že bude ochranu tohto vzácneho lužného lesa naďalej aktívne podporovať v rámci svojich kompetencií.

(tasr, max)

Minúta  |  

Netanjahu chce na pôde OSN obhajovať vojenské operácie

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok vyhlásil, že počas svojho nadchádzajúceho prejavu na Valnom zhromaždení OSN obháji vojenské operácie Izraela proti Palestínčanom a povie pravdu o „hrdinských vojakoch“ svojej krajiny.

Vo videovyhlásení zároveň ostro kritizoval starostu New Yorku Zohrana Mamdaniho, ktorého obvinil z podpory Hamasu a podnecovania nepokojov proti newyorským Židom.

Netanjahu reagoval na Mamdaniho vyjadrenia pre CNN, v ktorých izraelského premiéra označil za „vojnového zločinca a architekta strašnej genocídy palestínskeho ľudu“. Starosta už skôr povedal, že by Netanjahua nechal zatknúť, zároveň však priznal, že na to nemá právomoc.

Mamdani obvinenia z antisemitizmu odmieta a tvrdí, že jeho kritika Izraela sa nesprávne zamieňa s antisemitizmom.

Útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 si podľa izraelských úradov vyžiadal približne 1 200 obetí a ďalších 251 ľudí militanti uniesli. Následná izraelská operácia v Pásme Gazy si podľa tamojších zdravotníckych úradov vyžiadala viac ako 73-tisíc palestínskych obetí. Údaje nerozlišujú medzi bojovníkmi a civilistami.

Izrael obvinenia z genocídy odmieta. Tvrdí, že bojuje proti militantom Hamasu, a obviňuje ich z ukrývania sa medzi civilistami. Netanjahu má vo Valnom zhromaždení vystúpiť vo štvrtok.

(reuters, max)

Minúta  |  

Putin a korunný princ riešili bezpečnosť námorných trás

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok telefonoval so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Lídri sa zamerali na situáciu na Blízkom východe a zdôraznili, že jedinou schodnou cestou k jej riešeniu zostáva politické a diplomatické urovnanie.

Kremeľ uviedol, že obaja predstavitelia vyzvali na rýchle ukončenie nepriateľských akcií v Jemene, kde sa zhoršuje vojenská aj politická situácia. Osobitnú pozornosť venovali potrebe zabezpečiť bezpečnú a nerušenú plavbu cez kľúčové medzinárodné vodné cesty vrátane prielivov Báb el-Mandeb a Hormuz.

Obe úžiny patria medzi kľúčové trasy svetového námorného obchodu. Keďže plavbu cez ne narušili Irán a ním podporovaní jemenskí húsíovia, Saudská Arábia musí vyvážať ropu cez egyptský Suezský prieplav.

Spojené štáty, ktoré minulý rok dva mesiace bombardovali húsíov, zatiaľ odmietli opakované žiadosti bin Salmána, aby sa opäť zapojili do boja proti tejto skupine.

Podľa denníka New York Times Donald Trump v nedeľu na poslednú chvíľu odvolal americké údery proti húsíom. Vojaci už v tom čase začali nakladať bomby do lietadiel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Potratov v USA pribúda, zásielkový predaj tabletiek rastie

V americkom zdravotníckom systéme v roku 2025 uskutočnili 1 129 020 potratov, oproti 1 108 810 v predchádzajúcom roku. Vyplýva to zo správy pro-life organizácie Charlotte Lozier Institute, ktorá vychádzala z odhadov Guttmacherovho inštitútu a iniciatívy #WeCount.

Podľa inštitútu počet potratov každoročne rastie od rozhodnutia Najvyššieho súdu v prípade Dobbs z roku 2022, ktorým súd zrušil celoštátne ústavné právo na potrat a rozhodovanie o jeho regulácii vrátil jednotlivým štátom.

V kamenných zdravotníckych zariadeniach vlani uskutočnili 72 percent evidovaných potratov, kým v roku 2024 to bolo 78 percent. Podiel potratov prostredníctvom telemedicíny a tabletiek doručovaných poštou vzrástol z 22 na 28 percent. Počet žien cestujúcich za potratom do iného štátu zároveň klesol zo 152 830 na 139 650.

Charlotte Lozier Institute pripisuje rast počtu potratov v roku 2025 najmä väčšiemu využívaniu telemedicíny a potratových tabletiek doručovaných poštou. Počet internetových poskytovateľov, ktorí ich posielajú do všetkých 50 štátov a Washingtonu, vzrástol z 20 na 34.

Bidenova administratíva v roku 2023 zrušila požiadavku osobnej návštevy lekára pred predpísaním mifepristónu. Federálny odvolací súd sa teraz zaoberá žalobou Louisiany, ktorá žiada obnovenie týchto obmedzení.

(lifenews, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.