Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ pripravuje nový systém hodnotenia dátových centier

Európska komisia navrhla spoločný systém hodnotenia dátových centier, ktorý má zvýšiť transparentnosť ich spotreby energie a vody a podporiť ich udržateľné začlenenie do elektrizačnej sústavy.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry by tieto prevádzky mohli do roku 2030 spotrebovať viac než tri percentá celkového dopytu po elektrine v Európskej únii. Ich rýchly rast zaťažuje siete, zvyšuje využívanie prírodných zdrojov a prispieva k emisiám uhlíka. Únia pritom plánuje v najbližších piatich až siedmich rokoch strojnásobiť kapacitu dátových centier.

Nové hodnotenie sa bude týkať jednotlivých zariadení s kapacitou nad 500 kilowattov. Zohľadní skutočnú spotrebu zdrojov, prínos pre sieť, využívanie odpadového tepla, pridávanie kapacít na výrobu čistej energie aj schopnosť prispôsobovať spotrebu elektriny podmienkam v sieti.

Takéto prevádzky môžu znižovať náklady elektrizačnej sústavy, zlepšovať jej stabilitu a uľahčovať zapájanie obnoviteľných zdrojov. Opätovné využitie približne polovice odpadového tepla z európskych dátových centier by zodpovedalo potrebe vykurovania štyroch miliónov domácností.

Komisia zároveň otvorila verejnú konzultáciu o minimálnych výkonnostných normách. Návrh ešte dva mesiace preskúmajú Európsky parlament a Rada. Prvé štítky udržateľnosti očakávajú v roku 2027.

(european commission, bak)

Minúta  |  

Kremeľ víta záujem AfD o dialóg, Merzovi vyčíta konfrontáciu

Moskva privítala ochotu nemeckej Alternatívy pre Nemecko viesť dialóg s Ruskom. Jej postoj dala do protikladu s politikou kancelára Friedricha Merza, ktorého vyjadrenia označila za konfrontačné.

Protimigračná strana zvíťazila v nedeľných krajinských voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku. Nadviazala tak na úspech v Sasku-Anhaltsku spred dvoch týždňov a zvýšila politický tlak na šéfa nemeckej vlády.

Reuters minulý týždeň informoval, že hlavný ekonomický vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina a vedenie AfD začali pripravovať stretnutie na budúci rok. Jeho témou má byť možné obnovenie dodávok ruského plynu do Nemecka.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že nemá informácie o údajných pokusoch AfD nadviazať kontakt s Moskvou. Zároveň však ocenil, že strana s rastúcou podporou hovorí o užitočnosti nadviazania vzťahov s Ruskom.

„To nás nemôže netešiť,“ povedal Peskov. Merz podľa neho smerom k Rusku vystupuje výlučne konfrontačne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kolíková: Susko sa novému Občianskemu zákonníku nevenoval

Opozičná SaS považuje návrh nového Občianskeho zákonníka za nedokončenú prácu. Myslí si, že mal byť hlavnou prioritou ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), no ten sa mu zjavne nevenoval. Oceňuje viaceré časti kódexu, no upozorňuje aj na niektoré jeho nedostatky.

Vyplýva to z vyjadrenia poslankyne Národnej rady SR Márie Kolíkovej (SaS) na utorkovej tlačovej konferencii.

„Občiansky zákonník mal ísť ruka v ruke so zákonom o obchodných spoločnostiach. (...) Je absolútne premrhanou príležitosťou zatraktívniť podnikateľské prostredie,“ skonštatovala. Kritizovala napríklad to, že v návrhu chýba úprava týkajúca sa rodinných podnikov.

Kolíková hovorila aj o nedostatočnej diskusii o návrhu pred rokovaním v parlamente. Vyjadrila sa aj k pozmeňujúcemu návrhu k Občianskemu zákonníku z dielne KDH, ktorý sa týka súkromných fondov.

Kritizovala, že takáto zmena sa rieši cez pozmeňujúci návrh. Myslí si, že sa to má riešiť formou osobitnej legislatívy. „Ak je tu nejaká dohoda KDH s vládou, nech sa dohodnú na prijatí zákona k súkromným fondom,“ doplnila.

O návrhu nového Občianskeho zákonníka v utorok rokujú v parlamente. Je v druhom čítaní.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Ukrajina chce z pôžičky EÚ posilniť protivzdušnú obranu

Ukrajina je pripravená využiť finančné možnosti pôžičky Európskej únie na získanie ďalších systémov protivzdušnej obrany SAMP/T a rakiet do nich. Po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom to oznámil Volodymyr Zelenskyj.

Hlavnými témami rokovania boli bezpečnosť a balík zimnej podpory pre napadnutú krajinu. Kyjev zároveň pokračuje v prípravách možnej výroby týchto systémov a rakiet priamo na ukrajinskom území. S partnermi pracuje aj na spoločnom protibalistickom programe Freyja, ktorého prvé výsledky očakáva ešte tento rok.

Macron po schôdzke vyhlásil, že Francúzsko bude stáť pri Ukrajine počas zimy a skupina G7 podporí jej energetiku. Paríž chce posilniť ukrajinskú protivzdušnú obranu kontraktom na dodávku radarov a poskytnutím zachytávacích rakiet.

Francúzsky líder o pomoci hovoril aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Diskutovali aj o možnosti energetického prímeria a moratória v Čiernom mori. Podľa Macrona pôjde o jednu z kľúčových tém rokovaní, ktoré sa majú obnoviť a viesť k spravodlivému a trvalému mieru.

(interfax, bak)

Minúta  |  

SPP bude mať na zimu rekordné zásoby plynu

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pripravuje pre svojich zákazníkov na zimnú sezónu 2026/2027 rekordné zásoby zemného plynu. Ich objem má dosiahnuť 17,5 terawatthodiny, čo je viac než dvojnásobok oproti roku 2021.

SPP má v súčasnosti vo svojej kapacite zásobníkov uskladnených 16,8 terawatthodiny plynu. Cieľový objem plánuje dosiahnuť už v prvej polovici októbra, teda skôr, než požaduje harmonogram ministerstva hospodárstva.

Spoločnosť zásobníky priebežne napĺňa plynom z diverzifikovaného portfólia dodávok od medzinárodných partnerov. Uskladnený plyn slúži najmä na pokrývanie zvýšenej spotreby počas zimy a v uplynulých rokoch sa stal dôležitou súčasťou zabezpečenia dodávok.

Všetky slovenské podzemné zásobníky sú aktuálne naplnené na 53,73 percenta a obsahujú 19,79 terawatthodiny plynu. Pri plnom naplnení dokážu pokryť približne 70 až 75 percent ročnej spotreby krajiny.

SPP upozornil, že samotná percentuálna naplnenosť zásobníkov nevypovedá o pripravenosti krajín na zimu. V pomere zásob k ročnej spotrebe je podľa spoločnosti Slovensko piatou najlepšie pripravenou krajinou v Európskej únii.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Smer v návrhu PS vidí snahu umlčať ľudí s iným názorom

Strana Smer kritizuje novelu Trestného zákona z dielne Progresívneho Slovenska, ktorá má upraviť skutkové podstaty trestného činu šírenia poplašnej správy. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar ju označil za „náhubkový zákon“ a prejav totalitných praktík.

Podľa neho je súčasná právna úprava dostačujúca. Umožňuje postihovať úmyselné aj neúmyselné šírenie nepravdivej informácie, ktorá môže ohroziť verejný poriadok, pokoj občanov alebo fungovanie štátnych inštitúcií. Ako typický príklad spomenul nahlásené bombové útoky na súdoch.

Gašpar návrh považuje za zásah do slobody názoru. Zdôraznil, že kontroverzný či nepravdivý názor ani nesúhlas s oficiálnym stanoviskom štátu automaticky neznamenajú trestný čin. Obáva sa, že PS by po prípadnom nástupe k moci mohlo úpravu presadiť.

Opozičné hnutie argumentuje, že platné pravidlá nezodpovedajú hrozbám súčasného informačného prostredia. Nepravdivé správy o verejnom zdraví či bezpečnosti štátu podľa neho nemusia vyvolať okamžitú paniku, ale môžu systematicky podkopávať dôveru v štátne orgány a odborné autority.

PS zároveň tvrdí, že novela nemá obmedzovať vedeckú diskusiu ani trestať subjektívne názory na kvalitu zdravotnej starostlivosti.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.