Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán hodlá obnoviť plavbu cez Hormuz, žiada ústupky od USA

Teherán dokáže do siedmich dní obnoviť plavbu lodí cez Hormuzský prieliv, ak Spojené štáty zmiernia vojenský tlak a zrušia blokádu iránskych prístavov. Agentúre Reuters to povedal vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

Iránske ústredné vojenské velenie v nedeľu oznámilo, že dostalo informácie o prípravách Washingtonu na obnovenie vojenských operácií s podporou krajín regiónu. Varovalo, že takýto krok by vyvolal odvetu Teheránu „bez obmedzení a ohľadov“.

Podľa iránskeho činiteľa musí americká strana oficiálne vyhlásiť záujem vyriešiť spor diplomaticky a následne sa dohodnúť na harmonograme ďalšieho postupu. Iránska delegácia na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku má podľa neho plné právomoci obnoviť diplomaciu so Spojenými štátmi.

Podrobnosti možnej dohody o ukončení nepriateľských akcií by obe strany mohli prerokovať v New Yorku prostredníctvom sprostredkovateľov. Teherán im svoj návrh pre Washington odovzdal 16. septembra.

Iránsky prezident Masúd Pezeškján sa však v sídle OSN nestretne s Donaldom Trumpom. Teherán označil Valné zhromaždenie za „zlatú príležitosť“ na návrat Washingtonu k diplomacii a privítal by obnovenie dialógu, ak americká vláda podnikne konkrétne kroky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na stanici v Galante sa podvečer vykoľajil nákladný vlak

V utorok od 16.20 h prerušili dopravu cez železničnú stanicu Galanta. Dôvodom bolo vykoľajenie nákladného vlaku na mieste rozvetvenia vlakovej koľaje v smere na Bratislavu a Gáň. Medzičasom bola doprava čiastočne obnovená.

„Od 17.40 h bola železničná doprava v úseku Galanta – Sládkovičovo obnovená po jednej traťovej koľaji. Pre cestujúcich v úseku Galanta – Trnava zabezpečila ZSSK náhradnú autobusovú dopravu,“ dodal hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Ján Baček.

Mimoriadnu udalosť potvrdili aj Železnice Slovenskej republiky. „K vykoľajeniu došlo pri vchádzaní nákladného vlaku dopravcu CD Cargo Slovakia do železničnej stanice Galanta zo smeru Gáň,“ spresnila hovorkyňa železníc Petra Lániková. Príčina je predmetom vyšetrovania.

(tasr, max)

Minúta  |  

Čech po protivojnovom proteste na Červenom námestí ide do väzby

Moskovský súd poslal na 13 dní do väzenia a uložil pokutu českému občanovi Michalovi Plamínkovi za organizovanie protestu proti ruskej vojne na Ukrajine. K incidentu došlo v nedeľu priamo na Červenom námestí v tesnej blízkosti kremeľskej rezidencie prezidenta Vladimira Putina.

Podľa oficiálneho vyhlásenia súdu Plamínek držal transparent s anglickým textom, čím sa mal dopustiť diskreditácie ruských ozbrojených síl. Ide o trestný čin na základe prísnych zákonov zavedených po začiatku invázie v roku 2022.

Ruské úrady označili zhromaždenie za nezákonné aj pre jeho rizikové umiestnenie pri sídle hlavy štátu a dodali, že český občan mal pri zatýkaní aktívne klásť odpor.

Na sociálnych sieťach sa medzitým objavila fotografia mladého muža rovnakého mena pred Chrámom Vasilija Blaženého, pričom jeho profil obsahoval viaceré príspevky vyjadrujúce podporu Ukrajine a výzvy Západu na zastavenie ruskej agresie.

Porušenie legislatívy o diskreditácii armády sa zvyčajne rieši finančnou pokutou, avšak v prípade opakovaných prečinov hrozia obvineným dlhoročné tresty odňatia slobody v ruskom väzení.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump v OSN: Varovanie Iránu pred zničením a odkaz Putinovi

Americký prezident Donald Trump vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN obhajoval vojenské akcie proti Iránu a vyhlásil, že zabránili Teheránu získať jadrové zbrane. Zároveň varoval, že je pripravený Islamskú republiku rýchlo a definitívne zničiť, ak nedôjde k uzavretiu dohody o ukončení konfliktu.

Trump pred delegátmi podotkol, že čelí zásadnému rozhodnutiu medzi umožnením obnovy Iránu alebo jeho úplnou likvidáciou. Napriek tvrdej rétorike vyjadril presvedčenie, že jeho administratíva dosiahne s Iránom mierovú dohodu bezprostredne po novembrových amerických voľbách.

Šéf Bieleho domu opätovne vyzval aj medzinárodné spoločenstvo, aby sa pripojilo k Spojeným štátom v prísnej ekonomickej izolácii Iránu s cieľom prinútiť tamojší režim sadnúť si k rokovaciemu stolu.

Členom Medzinárodného trestného súdu tiež adresoval výzvu, aby odstúpili z inštitúcie, ktorú nazval „inštitúciou mimo kontroly“ a „zlou skupinou ľudí“.

Ešte predtým cez novinárov poslal aj odkaz ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, od ktorého žiada „urovnať vojnu“.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA podmieňujú víza sudánskemu lídrovi na samit OSN prímerím

Spojené štáty doteraz nevydali vstupné víza faktickému lídrovi Sudánu a armádnemu veliteľovi Abdalovi Fattahovi al-Burhanovi, ktorý mal vo štvrtok vystúpiť na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Podľa diplomatických zdrojov je udelenie víz podmienené jeho súhlasom s 90-dňovým prímerím, ktoré navrhol poradca USA pre arabské a africké záležitosti Massad Boulos.

Sudánsky veľvyslanec pri OSN Al-Harith Idriss Al-Harith preto v oficiálnom liste požiadal generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa o okamžitý zásah. Hovorca OSN Stéphane Dujarric potvrdil, že Guterresa situácia znepokojuje a sekretariát záležitosť aktívne rieši s americkými orgánmi.

Ide o najvýraznejšie vyhrotenie vzťahov medzi Washingtonom a sudánskou armádou od vypuknutia krvavého konfliktu s polovojenskými jednotkami Rýchlych podporných síl v apríli 2023.

Burhan vo svojom príspevku pre médiá akékoľvek vonkajšie diktovanie podmienok odmietol s tým, že doterajšie prestávky v bojoch poslúžili povstalcom len na preskupenie síl. Napätie zvyšuje aj americký návrh na rozšírenie zbrojného embarga na celé územie Sudánu, čo armáda považuje za jednostranný trest.

Podľa dohody o sídle OSN by pritom USA nemali odopierať vstup delegátom členských štátov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lotyšsko ustúpilo a EÚ zbaví Usmanova a Fridmana sankcií

Vyslanci členských krajín Európskej únie v utorok dosiahli definitívnu dohodu o sankčnom režime voči Rusku po tom, ako Lotyšsko stiahlo svoje veto. Dohoda, ktorá počíta s vyradením dvoch ruských miliardárov, Ališera Usmanova a Michaila Fridmana, tak môže vstúpiť do platnosti.

Výmenou za ich odstránenie zo sankčného zoznamu sa platnosť obmedzení pre zvyšných približne 3-tisíc fyzických a právnických osôb predĺži až na tri roky. Ide o zásadný posun oproti doterajšej praxi, keď sa sankcie prehodnocovali každých šesť mesiacov.

Lotyšsko sa pri finálnom rozhodovaní zdržalo hlasovania.

Prijatie rozhodnutia si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov, pričom Lotyšsko bolo poslednou krajinou, ktorá blokovala dohodu v mimoriadne napätom vyjednávaní.

Vyradenie magnáta Usmanova iniciatívne presadzovalo Slovensko a pridalo sa aj Francúzsko s odvolaním sa na národnobezpečnostné záujmy.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.