Preskočiť na obsah
  |  

Litva namieta novú mapu OSN, Krym je na nej mimo Ukrajiny

Litovský prezident Gitanas Nausėda kritizoval novú politickú mapu sveta Organizácie Spojených národov, na ktorej je Ruskom okupovaný polostrov Krym zobrazený sivou farbou oddelene od Ukrajiny. Svoje výhrady tlmočil generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi počas stretnutia lídrov pobaltských štátov v New Yorku.

Nausėda podľa webu LRT zdôraznil, že mapy používané OSN musia rešpektovať medzinárodné právo, zvrchovanosť, územnú celistvosť a uznané hranice štátov. Organizáciu zároveň vyzval na dôsledné uplatňovanie politiky neuznávania ruskej anexie Krymu a ďalších okupovaných ukrajinských území.

Nová mapa nahrádza tradičné Mercatorovo zobrazenie s cieľom presnejšie vyjadriť skutočnú relatívnu rozlohu kontinentov. Afrika je na nej väčšia, zatiaľ čo Európa a Severná Amerika sú menšie.

Valné zhromaždenie OSN rezolúciu podporilo 164 hlasmi. Spojené štáty hlasovali proti a šesť krajín vrátane Ukrajiny a Litvy sa zdržalo.

Nausėda zároveň vyhlásil, že Rusko zostáva hlavnou dlhodobou hrozbou pre európsku a transatlantickú bezpečnosť. Podľa neho sa táto hrozba neobmedzuje na Ukrajinu, keďže Litva a ďalšie európske krajiny čelia aj narušovaniu svojich hraníc.

(max)

  |  

SaS žiada pri záchrankách návrat k transparentnému tendru

Slovensko podľa opozičnej SaS nepotrebuje meniť systém ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Malo by sa vrátiť k verejnej súťaži, ktorá musí byť transparentná, verejne kontrolovateľná a založená na objektívnych kritériách kvality.

Poslanec Tomáš Szalay odmietol zámer, aby všetci poskytovatelia záchraniek fungovali ako neziskové organizácie. Nesúhlasí ani s ich presunom pod urgentné príjmy, ktoré podľa neho zápasia s vlastnými problémami.

„Záchranky sú jedna z mála súčastí slovenského zdravotníctva, ktoré fungujú,“ zdôraznil. Úlohou ministra zdravotníctva podľa neho nie je v tomto prípade meniť systém, ale legislatívu tak, aby bolo možné uskutočniť transparentnú súťaž.

Minulý týždeň po prvý raz zasadla komisia pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá má riešiť situáciu v záchrannej službe. Minister Kamil Šaško (Hlas) mal na zasadnutí predstaviť dve možnosti – riešenie podľa spádových oblastí alebo nové výberové konanie.

Šéf rezortu prisľúbil transparentný postup, odmietol silové riešenia a prevzal politickú zodpovednosť za ďalší proces. Opozícia už predtým vyjadrila obavy, že v komisii budú mať väčšinu finančné skupiny Agel a Penta.

(tasr, bak)

  |  

Z nadmerného tepla na Slovensku zomrelo tento rok 12 ľudí

Na Slovensku zomrelo od začiatku tohto roka v dôsledku nadmerného tepla 12 osôb. Je to takmer desaťnásobok priemerného počtu takýchto úmrtí za obdobie 2016 až 2025.

Hoci počet priamych úmrtí súvisiacich s vysokými teplotami dosiahol najvyššiu úroveň za uplynulé desaťročie, zvýšenú celkovú úmrtnosť počas tohtoročného leta na Slovensku nepotvrdili. Informoval o tom Štatistický úrad SR.

Od júna do augusta zomrelo v krajine 12 510 obyvateľov, čo je o 2,2 percenta menej než priemer za rovnaké obdobie predchádzajúcich desiatich rokov.

Štatistici upozorňujú, že vysoké teploty môžu k úmrtiu prispievať aj nepriamo, napríklad zhoršením chronických ochorení. Svetová zdravotnícka organizácia preto upozorňuje, že sledovanie iba priamych úmrtí spôsobených teplom podhodnocuje jeho skutočný vplyv.

Ako hlavná príčina smrti sa tak môže uviesť napríklad infarkt, cievna mozgová príhoda či akútne zlyhanie obličiek, zatiaľ čo vplyv nadmerného tepla sa do štatistík hlavných príčin úmrtí nemusí dostať.

Štatistický úrad údaje spracúva podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá rozlišuje poškodenie nadmernou prirodzenou horúčavou a klinické diagnózy, ako sú úpal či vyčerpanie z tepla.

(tasr, max)

  |  

EÚ pripravuje nový systém hodnotenia dátových centier

Európska komisia navrhla spoločný systém hodnotenia dátových centier, ktorý má zvýšiť transparentnosť ich spotreby energie a vody a podporiť ich udržateľné začlenenie do elektrizačnej sústavy.

Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry by tieto prevádzky mohli do roku 2030 spotrebovať viac než tri percentá celkového dopytu po elektrine v Európskej únii. Ich rýchly rast zaťažuje siete, zvyšuje využívanie prírodných zdrojov a prispieva k emisiám uhlíka. Únia pritom plánuje v najbližších piatich až siedmich rokoch strojnásobiť kapacitu dátových centier.

Nové hodnotenie sa bude týkať jednotlivých zariadení s kapacitou nad 500 kilowattov. Zohľadní skutočnú spotrebu zdrojov, prínos pre sieť, využívanie odpadového tepla, pridávanie kapacít na výrobu čistej energie aj schopnosť prispôsobovať spotrebu elektriny podmienkam v sieti.

Takéto prevádzky môžu znižovať náklady elektrizačnej sústavy, zlepšovať jej stabilitu a uľahčovať zapájanie obnoviteľných zdrojov. Opätovné využitie približne polovice odpadového tepla z európskych dátových centier by zodpovedalo potrebe vykurovania štyroch miliónov domácností.

Komisia zároveň otvorila verejnú konzultáciu o minimálnych výkonnostných normách. Návrh ešte dva mesiace preskúmajú Európsky parlament a Rada. Prvé štítky udržateľnosti očakávajú v roku 2027.

(european commission, bak)

  |  

Kremeľ víta záujem AfD o dialóg, Merzovi vyčíta konfrontáciu

Moskva privítala ochotu nemeckej Alternatívy pre Nemecko viesť dialóg s Ruskom. Jej postoj dala do protikladu s politikou kancelára Friedricha Merza, ktorého vyjadrenia označila za konfrontačné.

Protimigračná strana zvíťazila v nedeľných krajinských voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku. Nadviazala tak na úspech v Sasku-Anhaltsku spred dvoch týždňov a zvýšila politický tlak na šéfa nemeckej vlády.

Reuters minulý týždeň informoval, že hlavný ekonomický vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina a vedenie AfD začali pripravovať stretnutie na budúci rok. Jeho témou má byť možné obnovenie dodávok ruského plynu do Nemecka.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že nemá informácie o údajných pokusoch AfD nadviazať kontakt s Moskvou. Zároveň však ocenil, že strana s rastúcou podporou hovorí o užitočnosti nadviazania vzťahov s Ruskom.

„To nás nemôže netešiť,“ povedal Peskov. Merz podľa neho smerom k Rusku vystupuje výlučne konfrontačne.

(reuters, bak)

  |  

Kolíková: Susko sa novému Občianskemu zákonníku nevenoval

Opozičná SaS považuje návrh nového Občianskeho zákonníka za nedokončenú prácu. Myslí si, že mal byť hlavnou prioritou ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), no ten sa mu zjavne nevenoval. Oceňuje viaceré časti kódexu, no upozorňuje aj na niektoré jeho nedostatky.

Vyplýva to z vyjadrenia poslankyne Národnej rady SR Márie Kolíkovej (SaS) na utorkovej tlačovej konferencii.

„Občiansky zákonník mal ísť ruka v ruke so zákonom o obchodných spoločnostiach. (...) Je absolútne premrhanou príležitosťou zatraktívniť podnikateľské prostredie,“ skonštatovala. Kritizovala napríklad to, že v návrhu chýba úprava týkajúca sa rodinných podnikov.

Kolíková hovorila aj o nedostatočnej diskusii o návrhu pred rokovaním v parlamente. Vyjadrila sa aj k pozmeňujúcemu návrhu k Občianskemu zákonníku z dielne KDH, ktorý sa týka súkromných fondov.

Kritizovala, že takáto zmena sa rieši cez pozmeňujúci návrh. Myslí si, že sa to má riešiť formou osobitnej legislatívy. „Ak je tu nejaká dohoda KDH s vládou, nech sa dohodnú na prijatí zákona k súkromným fondom,“ doplnila.

O návrhu nového Občianskeho zákonníka v utorok rokujú v parlamente. Je v druhom čítaní.

(tasr, lud)