Preskočiť na obsah
  |  

Štát prehral spor o pozemky pri Dunaji, rozhodol Najvyšší súd

Najvyšší súd SR v utorok zamietol dovolanie štátneho podniku Lesy SR a Generálnej prokuratúry SR v dlhoročnom právnom spore o zámenu pozemkov Pečnianskeho lesa v Bratislave. Prípad siaha do roku 2009, keď sa podpisom zmluvy dohodla výmena 24 hektárov atraktívnych štátnych pozemkov pri Dunaji za pozemky v okrese Lučenec s občianskym združením Človek a strom.

Lesy SR rozhodnutie súdu rešpektujú, no zdôrazňujú, že naďalej zvažujú využitie všetkých dostupných právnych prostriedkov na ochranu štátneho vlastníctva tohto územia. Spor sprevádzali pochybnosti o porovnateľnosti hodnoty zamieňaného majetku.

Generálny riaditeľ štátnych Lesov Boris Gregor upozornil, že predmetom súdneho konania bol výhradne majetkový spor, nie povolenie na budúcu výstavbu.

Pečniansky les je súčasťou chráneného územia európskeho významu Bratislavské luhy s vysokou ekologickou hodnotou. Zmena vlastníka preto automaticky neznamená, že bude možné územie zastavať či meniť jeho prírodný charakter bez prísnych povolení orgánov ochrany prírody. Akýkoľvek nový vlastník bude musieť striktne rešpektovať platnú legislatívu a územnoplánovacie regulácie.

Štátny podnik deklaroval, že bude ochranu tohto vzácneho lužného lesa naďalej aktívne podporovať v rámci svojich kompetencií.

(tasr, max)

  |  

Netanjahu chce na pôde OSN obhajovať vojenské operácie

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok vyhlásil, že počas svojho nadchádzajúceho prejavu na Valnom zhromaždení OSN obháji vojenské operácie Izraela proti Palestínčanom a povie pravdu o „hrdinských vojakoch“ svojej krajiny.

Vo videovyhlásení zároveň ostro kritizoval starostu New Yorku Zohrana Mamdaniho, ktorého obvinil z podpory Hamasu a podnecovania nepokojov proti newyorským Židom.

Netanjahu reagoval na Mamdaniho vyjadrenia pre CNN, v ktorých izraelského premiéra označil za „vojnového zločinca a architekta strašnej genocídy palestínskeho ľudu“. Starosta už skôr povedal, že by Netanjahua nechal zatknúť, zároveň však priznal, že na to nemá právomoc.

Mamdani obvinenia z antisemitizmu odmieta a tvrdí, že jeho kritika Izraela sa nesprávne zamieňa s antisemitizmom.

Útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023 si podľa izraelských úradov vyžiadal približne 1 200 obetí a ďalších 251 ľudí militanti uniesli. Následná izraelská operácia v Pásme Gazy si podľa tamojších zdravotníckych úradov vyžiadala viac ako 73-tisíc palestínskych obetí. Údaje nerozlišujú medzi bojovníkmi a civilistami.

Izrael obvinenia z genocídy odmieta. Tvrdí, že bojuje proti militantom Hamasu, a obviňuje ich z ukrývania sa medzi civilistami. Netanjahu má vo Valnom zhromaždení vystúpiť vo štvrtok.

(reuters, max)

  |  

Putin a korunný princ riešili bezpečnosť námorných trás

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok telefonoval so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Lídri sa zamerali na situáciu na Blízkom východe a zdôraznili, že jedinou schodnou cestou k jej riešeniu zostáva politické a diplomatické urovnanie.

Kremeľ uviedol, že obaja predstavitelia vyzvali na rýchle ukončenie nepriateľských akcií v Jemene, kde sa zhoršuje vojenská aj politická situácia. Osobitnú pozornosť venovali potrebe zabezpečiť bezpečnú a nerušenú plavbu cez kľúčové medzinárodné vodné cesty vrátane prielivov Báb el-Mandeb a Hormuz.

Obe úžiny patria medzi kľúčové trasy svetového námorného obchodu. Keďže plavbu cez ne narušili Irán a ním podporovaní jemenskí húsíovia, Saudská Arábia musí vyvážať ropu cez egyptský Suezský prieplav.

Spojené štáty, ktoré minulý rok dva mesiace bombardovali húsíov, zatiaľ odmietli opakované žiadosti bin Salmána, aby sa opäť zapojili do boja proti tejto skupine.

Podľa denníka New York Times Donald Trump v nedeľu na poslednú chvíľu odvolal americké údery proti húsíom. Vojaci už v tom čase začali nakladať bomby do lietadiel.

(reuters, max)

  |  

Potratov v USA pribúda, zásielkový predaj tabletiek rastie

V americkom zdravotníckom systéme v roku 2025 uskutočnili 1 129 020 potratov, oproti 1 108 810 v predchádzajúcom roku. Vyplýva to zo správy pro-life organizácie Charlotte Lozier Institute, ktorá vychádzala z odhadov Guttmacherovho inštitútu a iniciatívy #WeCount.

Podľa inštitútu počet potratov každoročne rastie od rozhodnutia Najvyššieho súdu v prípade Dobbs z roku 2022, ktorým súd zrušil celoštátne ústavné právo na potrat a rozhodovanie o jeho regulácii vrátil jednotlivým štátom.

V kamenných zdravotníckych zariadeniach vlani uskutočnili 72 percent evidovaných potratov, kým v roku 2024 to bolo 78 percent. Podiel potratov prostredníctvom telemedicíny a tabletiek doručovaných poštou vzrástol z 22 na 28 percent. Počet žien cestujúcich za potratom do iného štátu zároveň klesol zo 152 830 na 139 650.

Charlotte Lozier Institute pripisuje rast počtu potratov v roku 2025 najmä väčšiemu využívaniu telemedicíny a potratových tabletiek doručovaných poštou. Počet internetových poskytovateľov, ktorí ich posielajú do všetkých 50 štátov a Washingtonu, vzrástol z 20 na 34.

Bidenova administratíva v roku 2023 zrušila požiadavku osobnej návštevy lekára pred predpísaním mifepristónu. Federálny odvolací súd sa teraz zaoberá žalobou Louisiany, ktorá žiada obnovenie týchto obmedzení.

(lifenews, bak)

  |  

Litva namieta novú mapu OSN, Krym je na nej mimo Ukrajiny

Litovský prezident Gitanas Nausėda kritizoval novú politickú mapu sveta Organizácie Spojených národov, na ktorej je Ruskom okupovaný polostrov Krym zobrazený sivou farbou oddelene od Ukrajiny. Svoje výhrady tlmočil generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi počas stretnutia lídrov pobaltských štátov v New Yorku.

Nausėda podľa webu LRT zdôraznil, že mapy používané OSN musia rešpektovať medzinárodné právo, zvrchovanosť, územnú celistvosť a uznané hranice štátov. Organizáciu zároveň vyzval na dôsledné uplatňovanie politiky neuznávania ruskej anexie Krymu a ďalších okupovaných ukrajinských území.

Nová mapa nahrádza tradičné Mercatorovo zobrazenie s cieľom presnejšie vyjadriť skutočnú relatívnu rozlohu kontinentov. Afrika je na nej väčšia, zatiaľ čo Európa a Severná Amerika sú menšie.

Valné zhromaždenie OSN rezolúciu podporilo 164 hlasmi. Spojené štáty hlasovali proti a šesť krajín vrátane Ukrajiny a Litvy sa zdržalo.

Nausėda zároveň vyhlásil, že Rusko zostáva hlavnou dlhodobou hrozbou pre európsku a transatlantickú bezpečnosť. Podľa neho sa táto hrozba neobmedzuje na Ukrajinu, keďže Litva a ďalšie európske krajiny čelia aj narušovaniu svojich hraníc.

(max)

  |  

SaS žiada pri záchrankách návrat k transparentnému tendru

Slovensko podľa opozičnej SaS nepotrebuje meniť systém ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Malo by sa vrátiť k verejnej súťaži, ktorá musí byť transparentná, verejne kontrolovateľná a založená na objektívnych kritériách kvality.

Poslanec Tomáš Szalay odmietol zámer, aby všetci poskytovatelia záchraniek fungovali ako neziskové organizácie. Nesúhlasí ani s ich presunom pod urgentné príjmy, ktoré podľa neho zápasia s vlastnými problémami.

„Záchranky sú jedna z mála súčastí slovenského zdravotníctva, ktoré fungujú,“ zdôraznil. Úlohou ministra zdravotníctva podľa neho nie je v tomto prípade meniť systém, ale legislatívu tak, aby bolo možné uskutočniť transparentnú súťaž.

Minulý týždeň po prvý raz zasadla komisia pre neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá má riešiť situáciu v záchrannej službe. Minister Kamil Šaško (Hlas) mal na zasadnutí predstaviť dve možnosti – riešenie podľa spádových oblastí alebo nové výberové konanie.

Šéf rezortu prisľúbil transparentný postup, odmietol silové riešenia a prevzal politickú zodpovednosť za ďalší proces. Opozícia už predtým vyjadrila obavy, že v komisii budú mať väčšinu finančné skupiny Agel a Penta.

(tasr, bak)