Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA podmieňujú víza sudánskemu lídrovi na samit OSN prímerím

Spojené štáty doteraz nevydali vstupné víza faktickému lídrovi Sudánu a armádnemu veliteľovi Abdalovi Fattahovi al-Burhanovi, ktorý mal vo štvrtok vystúpiť na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Podľa diplomatických zdrojov je udelenie víz podmienené jeho súhlasom s 90-dňovým prímerím, ktoré navrhol poradca USA pre arabské a africké záležitosti Massad Boulos.

Sudánsky veľvyslanec pri OSN Al-Harith Idriss Al-Harith preto v oficiálnom liste požiadal generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa o okamžitý zásah. Hovorca OSN Stéphane Dujarric potvrdil, že Guterresa situácia znepokojuje a sekretariát záležitosť aktívne rieši s americkými orgánmi.

Ide o najvýraznejšie vyhrotenie vzťahov medzi Washingtonom a sudánskou armádou od vypuknutia krvavého konfliktu s polovojenskými jednotkami Rýchlych podporných síl v apríli 2023.

Burhan vo svojom príspevku pre médiá akékoľvek vonkajšie diktovanie podmienok odmietol s tým, že doterajšie prestávky v bojoch poslúžili povstalcom len na preskupenie síl. Napätie zvyšuje aj americký návrh na rozšírenie zbrojného embarga na celé územie Sudánu, čo armáda považuje za jednostranný trest.

Podľa dohody o sídle OSN by pritom USA nemali odopierať vstup delegátom členských štátov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lotyšsko ustúpilo a EÚ zbaví Usmanova a Fridmana sankcií

Vyslanci členských krajín Európskej únie v utorok dosiahli definitívnu dohodu o sankčnom režime voči Rusku po tom, ako Lotyšsko stiahlo svoje veto. Dohoda, ktorá počíta s vyradením dvoch ruských miliardárov, Ališera Usmanova a Michaila Fridmana, tak môže vstúpiť do platnosti.

Výmenou za ich odstránenie zo sankčného zoznamu sa platnosť obmedzení pre zvyšných približne 3-tisíc fyzických a právnických osôb predĺži až na tri roky. Ide o zásadný posun oproti doterajšej praxi, keď sa sankcie prehodnocovali každých šesť mesiacov.

Lotyšsko sa pri finálnom rozhodovaní zdržalo hlasovania.

Prijatie rozhodnutia si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov, pričom Lotyšsko bolo poslednou krajinou, ktorá blokovala dohodu v mimoriadne napätom vyjednávaní.

Vyradenie magnáta Usmanova iniciatívne presadzovalo Slovensko a pridalo sa aj Francúzsko s odvolaním sa na národnobezpečnostné záujmy.

(reuters, max)

Minúta  |  

SNS žiada zrušenie transakčnej dane a nižšie dane na palivá

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) požaduje pri tvorbe štátneho rozpočtu na budúci rok úplné zrušenie transakčnej dane a zníženie spotrebnej dane na pohonné hmoty. Svoj súhlas s rozpočtom podmieňuje zmenou v tejto oblasti. Ceny palív by podľa nej mali byť na porovnateľnej úrovni s ostatnými krajinami V4.

Národniari zároveň požadujú, aby sa na konsolidácii verejných financií podieľali aj banky a energetické spoločnosti prostredníctvom osobitných odvodov. Odmietajú, aby jej náklady znášali iba občania.

SNS presadzuje aj výraznejšiu valorizáciu platov vo verejnom sektore. Navrhované štvorpercentné zvýšenie miezd zamestnancov štátnej správy a Policajného zboru považuje za nedostatočné a požaduje najmenej 10 percent.

Ak by koaliční partneri argumentovali nedostatkom peňazí, strana poukazuje na to, že rezort životného prostredia podľa nej za uplynulé tri mesiace minul viac ako 1,5 miliardy eur s horizontom piatich rokov.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) v utorok uviedol, že transakčnú daň ako celok pravdepodobne nezrušia, keďže štát zatiaľ nenašiel spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov. Pripustil však úpravu dane.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bittó Cigániková bude na 4. mieste kandidátky Sme rodina a Sulíkovci

Nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Jana Bittó Cigániková bude kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách zo štvrtého miesta na kandidátnej listine hnutia Sme rodina a Sulíkovci.

V utorok vyhlásila, že zo svojich doterajších liberálnych hodnôt nemusela ustúpiť a v novom projekte dostane priestor na presadzovanie svojich dlhodobých priorít.

Medzi tie radí zavedenie medikamentóznej formy interrupcie, legislatívne ukotvenie eutanázie za prísnych podmienok, podporu zdravotných sestier či zavedenie flexibilnej materskej dovolenky. Od vedenia hnutia získala prísľub, že poslanecký klub v budúcnosti nepodporí žiadne sprísňovanie či zákaz interrupcií.

Volebný projekt spája lídra Sme rodina Borisa Kollára a bývalého predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorí idú do volieb na spoločnej kandidátke, pričom Sulíkov tím obsadí každé druhé miesto.

Kollár v rámci programu presadzuje navýšenie daňového bonusu na deti a podporu nájomného bývania. Sulík plánuje financovať rozpočtové opatrenia zavedením jednotnej 19-percentnej sadzby DPH a uvalením osobitnej sektorovej dane na zbrojárske firmy.

Sulík členstvo v SaS, ktorú založil, ukončil v apríli. Bittó Cigánikovú zasa vylúčil kongres s odôvodnením, že poškodzovala dobré meno strany a dlhodobo ju očierňovala v médiách. Poslankyňa naopak tvrdila, že k jej vylúčeniu došlo pre kritiku súčasného predsedu SaS Branislava Gröhlinga.

(tasr, max)

Minúta  |  

PS navrhuje zmeny v podpore detí s autizmom v školách

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko vyzvalo vládnu koalíciu na urýchlené riešenie problémov, ktorým čelia deti s autizmom a ich rodiny v slovenskom školstve. Po utorkovom okrúhlom stole s odbornými organizáciami o tom informovala poslankyňa Tina Gažovičová.

Hnutie navrhuje úpravu v systéme podporných opatrení a žiada, aby boli školy zo zákona povinné využívať navýšený finančný normatív výhradne na priamu podporu žiakov so špeciálnymi potrebami. Gažovičová upozornila, že počty detí s touto diagnózou neustále rastú, no štát im neposkytuje dostatočnú starostlivosť.

Medzi hlavné nedostatky v praxi radí PS chýbajúcu včasnú intervenciu v materských školách a chronický nedostatok školských asistentov. Asistenti podľa poslankyne chýbajú nielen počas vyučovania, ale aj v popoludňajších školských kluboch či na krúžkoch.

PS predkladá do parlamentu vlastnú novelu školského zákona, ktorou chce podporné opatrenia legislatívne posilniť.

Zároveň apeluje na ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), aby v prípade nepodporenia opozičného návrhu aspoň prebral predložené myšlienky vychádzajúce priamo z praxe do vládnej legislatívy, keďže dotknuté rodiny už nemôžu dlhšie čakať.

(tasr, max)

Minúta  |  

DeepSeek prehovorí v Bezpečnostnej rade OSN o rizikách AI

Čínsky startup DeepSeek bude tento týždeň patriť medzi spoločnosti, ktoré oboznámia Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov s rizikami umelej inteligencie. 15-členný orgán bude v stredu rokovať o jej vplyve na medzinárodnú bezpečnosť.

Stretnutie prichádza niekoľko týždňov po tom, ako viacerí lídri odvetvia vyzvali na koordinované spomalenie vývoja čoraz výkonnejších systémov. Varovali, že by sa mohli začať samostatne zdokonaľovať a vymknúť spod ľudskej kontroly.

Na zasadnutí má vystúpiť aj šéf OpenAI Sam Altman. Diplomati očakávajú účasť vysokopostavených predstaviteľov spoločnosti Anthropic. Pozvanie dostali aj ďalšie čínske firmy vrátane spoločnosti Moonshot. Zakladateľ DeepSeeku Liang Wenfeng sa podľa zdroja nezúčastní, plány sa však ešte môžu zmeniť.

Bezpečnostná rada sa rizikami umelej inteligencie prvý raz zaoberala v roku 2023. Čína vtedy varovala pred „splašeným koňom“, zatiaľ čo Spojené štáty upozornili na možné využitie technológie na cenzúru a represie.

Generálny tajomník António Guterres nedávno varoval, že riziká AI nemožno ignorovať. Donald Trump však tvrdí, že existujúce ochranné opatrenia sú dostatočné.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.