Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lotyšsko ustúpilo a EÚ zbaví Usmanova a Fridmana sankcií

Vyslanci členských krajín Európskej únie v utorok dosiahli definitívnu dohodu o sankčnom režime voči Rusku po tom, ako Lotyšsko stiahlo svoje veto. Dohoda počítajúca s vyradením dvoch ruských miliardárov, Ališera Usmanova a Michaila Fridmana, tak môže vstúpiť do platnosti.

Výmenou za ich odstránenie zo sankčného zoznamu sa platnosť obmedzení pre zvyšných približne tritisíc fyzických a právnických osôb predĺži až na tri roky. Ide o zásadný posun oproti doterajšej praxi, keď sa sankcie prehodnocovali každých šesť mesiacov.

Lotyšsko sa pri finálnom rozhodovaní zdržalo hlasovania.

Prijatie rozhodnutia si vyžadovalo jednomyseľný súhlas všetkých 27 členských štátov, pričom Lotyšsko bolo poslednou krajinou, ktorá blokovala dohodu v mimoriadne napätom vyjednávacom procese.

Vyradenie magnáta Usmanova iniciatívne presadzovalo Slovensko a pridalo sa aj Francúzsko s odvolaním sa na národnobezpečnostné záujmy.

(reuters, max)

Minúta  |  

SNS žiada zrušenie transakčnej dane a nižšie dane na palivá

Koaličná Slovenská národná strana (SNS) požaduje pri tvorbe štátneho rozpočtu na budúci rok úplné zrušenie transakčnej dane a zníženie spotrebnej dane na pohonné hmoty. Svoj súhlas s rozpočtom podmieňuje zmenou v tejto oblasti. Ceny palív by podľa nej mali byť na porovnateľnej úrovni s ostatnými krajinami V4.

Národniari zároveň požadujú, aby sa na konsolidácii verejných financií podieľali aj banky a energetické spoločnosti prostredníctvom osobitných odvodov. Odmietajú, aby jej náklady znášali iba občania.

SNS presadzuje aj výraznejšiu valorizáciu platov vo verejnom sektore. Navrhované štvorpercentné zvýšenie miezd zamestnancov štátnej správy a Policajného zboru považuje za nedostatočné a požaduje najmenej 10 percent.

Ak by koaliční partneri argumentovali nedostatkom peňazí, strana poukazuje na to, že rezort životného prostredia podľa nej za uplynulé tri mesiace minul viac ako 1,5 miliardy eur s horizontom piatich rokov.

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) v utorok uviedol, že transakčnú daň ako celok pravdepodobne nezrušia, keďže štát zatiaľ nenašiel spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov. Pripustil však úpravu dane.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bittó Cigániková bude na 4. mieste kandidátky Sme rodina a Sulíkovci

Nezaradená poslankyňa Národnej rady SR Jana Bittó Cigániková bude kandidovať v nadchádzajúcich parlamentných voľbách zo štvrtého miesta na kandidátnej listine hnutia Sme rodina a Sulíkovci.

V utorok vyhlásila, že zo svojich doterajších liberálnych hodnôt nemusela ustúpiť a v novom projekte dostane priestor na presadzovanie svojich dlhodobých priorít.

Medzi tie radí zavedenie medikamentóznej formy interrupcie, legislatívne ukotvenie eutanázie za prísnych podmienok, podporu zdravotných sestier či zavedenie flexibilnej materskej dovolenky. Od vedenia hnutia získala prísľub, že poslanecký klub v budúcnosti nepodporí žiadne sprísňovanie či zákaz interrupcií.

Volebný projekt spája lídra Sme rodina Borisa Kollára a bývalého predsedu SaS Richarda Sulíka, ktorí idú do volieb na spoločnej kandidátke, pričom Sulíkov tím obsadí každé druhé miesto.

Kollár v rámci programu presadzuje navýšenie daňového bonusu na deti a podporu nájomného bývania. Sulík plánuje financovať rozpočtové opatrenia zavedením jednotnej 19-percentnej sadzby DPH a uvalením osobitnej sektorovej dane na zbrojárske firmy.

Sulík členstvo v SaS, ktorú založil, ukončil v apríli. Bittó Cigánikovú zasa vylúčil kongres s odôvodnením, že poškodzovala dobré meno strany a dlhodobo ju očierňovala v médiách. Poslankyňa naopak tvrdila, že k jej vylúčeniu došlo pre kritiku súčasného predsedu SaS Branislava Gröhlinga.

(tasr, max)

Minúta  |  

PS navrhuje zmeny v podpore detí s autizmom v školách

Opozičné hnutie Progresívne Slovensko vyzvalo vládnu koalíciu na urýchlené riešenie problémov, ktorým čelia deti s autizmom a ich rodiny v slovenskom školstve. Po utorkovom okrúhlom stole s odbornými organizáciami o tom informovala poslankyňa Tina Gažovičová.

Hnutie navrhuje úpravu v systéme podporných opatrení a žiada, aby boli školy zo zákona povinné využívať navýšený finančný normatív výhradne na priamu podporu žiakov so špeciálnymi potrebami. Gažovičová upozornila, že počty detí s touto diagnózou neustále rastú, no štát im neposkytuje dostatočnú starostlivosť.

Medzi hlavné nedostatky v praxi radí PS chýbajúcu včasnú intervenciu v materských školách a chronický nedostatok školských asistentov. Asistenti podľa poslankyne chýbajú nielen počas vyučovania, ale aj v popoludňajších školských kluboch či na krúžkoch.

PS predkladá do parlamentu vlastnú novelu školského zákona, ktorou chce podporné opatrenia legislatívne posilniť.

Zároveň apeluje na ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), aby v prípade nepodporenia opozičného návrhu aspoň prebral predložené myšlienky vychádzajúce priamo z praxe do vládnej legislatívy, keďže dotknuté rodiny už nemôžu dlhšie čakať.

(tasr, max)

Minúta  |  

DeepSeek prehovorí v Bezpečnostnej rade OSN o rizikách AI

Čínsky startup DeepSeek bude tento týždeň patriť medzi spoločnosti, ktoré oboznámia Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov s rizikami umelej inteligencie. 15-členný orgán bude v stredu rokovať o jej vplyve na medzinárodnú bezpečnosť.

Stretnutie prichádza niekoľko týždňov po tom, ako viacerí lídri odvetvia vyzvali na koordinované spomalenie vývoja čoraz výkonnejších systémov. Varovali, že by sa mohli začať samostatne zdokonaľovať a vymknúť spod ľudskej kontroly.

Na zasadnutí má vystúpiť aj šéf OpenAI Sam Altman. Diplomati očakávajú účasť vysokopostavených predstaviteľov spoločnosti Anthropic. Pozvanie dostali aj ďalšie čínske firmy vrátane spoločnosti Moonshot. Zakladateľ DeepSeeku Liang Wenfeng sa podľa zdroja nezúčastní, plány sa však ešte môžu zmeniť.

Bezpečnostná rada sa rizikami umelej inteligencie prvý raz zaoberala v roku 2023. Čína vtedy varovala pred „splašeným koňom“, zatiaľ čo Spojené štáty upozornili na možné využitie technológie na cenzúru a represie.

Generálny tajomník António Guterres nedávno varoval, že riziká AI nemožno ignorovať. Donald Trump však tvrdí, že existujúce ochranné opatrenia sú dostatočné.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Macron a Trump pripravujú rezolúciu na odblokovanie Hormuzu

Francúzsko začalo v koordinácii so Spojenými štátmi pripravovať návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN na zriadenie medzinárodnej misie na obnovenie plavby v Hormuzskom prielive.

Iniciatíva nadväzuje na pondelkové stretnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v New Yorku počas Valného zhromaždenia OSN.

„Prediskutovali sme niekoľko možností,“ konkretizoval Macron s dôvetkom, že intenzívne hľadajú diplomatické riešenia, ktoré umožnia bezpečný tranzit ropných tankerov a kontajnerových lodí cez tento strategický námorný koridor.

Cieľom Paríža je predložiť finálny návrh Bezpečnostnej rade v najbližšom čase.

Predchádzajúce pokusy o prijatie podobnej rezolúcie zlyhali na nesúhlase Ruska a Číny, ktoré vetovali návrhy pre obavy zo zaujatosti voči Teheránu. Narastajúce ceny ropy a riziká spojené s postupom húsíov v Jemene v oblasti prielivu Báb el-Mandeb však zvyšujú šance na kompromis.

Nový návrh sa zámerne sústredí výhradne na ochranu obchodu a slobodu plavby, pričom oddeľuje bezpečnosť vodných ciest od širších geopolitických sporov s Iránom.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.