Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Republikánsky senátor žiada vyšetriť obchody Trumpovej rodiny

Senátor Utahu John Curtis z Republikánskej strany oficiálne požiadal súdny výbor Senátu o vyšetrenie, či rodina prezidenta Donalda Trumpa nezneužíva svoje postavenie na vlastné obohacovanie. V liste upozornil na podnikateľské aktivity prezidentovho syna Donalda Trumpa mladšieho vrátane propagácie kryptomien či realitných obchodov.

Osobitnú pozornosť venoval podozreniu, že ruský oligarcha Umar Kremľov zafinancoval svadobné oslavy Trumpa mladšieho na Bahamách v hodnote stoviek tisíc dolárov. Podľa senátora takéto väzby vyvolávajú pochybnosti o prístupe cudzích štátnych občanov k rodine prezidenta a vytvárajú bezpečnostné riziká.

Curtisov krok je jedným z viacerých príkladov, keď sa predstavitelia Republikánskej strany začínajú verejne vymedzovať voči čoraz nepopulárnejšiemu prezidentovi.

Len šesť týždňov pred kľúčovými parlamentnými voľbami čelí Trumpov kabinet aj kritike spolustraníkov za vojenský konflikt v Iráne či deportácie migrantov. Curtis zdôraznil potrebu rovnakého metra pri vyšetrovaní rodín republikánskych aj demokratických prezidentov, pričom poukázal na predošlé preverovanie Huntera Bidena.

(reuters, max)

Minúta  |  

Briti zadržali mužov podozrivých z plánovania útoku na Židov

Britská protiteroristická polícia potvrdila, že zatkli dvoch mužov vo veku okolo 30 rokov, ktorí sú podozriví z prípravy teroristického útoku zameraného na židovskú komunitu v severnom Anglicku. K zadržaniu dvojice došlo počas nedeľnej policajnej akcie v centre Manchestru, pričom príslušníci bezpečnostných zložiek následne vykonali domové prehliadky na viacerých miestach v Salforde a Liverpoole.

Hlavná národná koordinátorka pre boj proti terorizmu Vicki Evansová ozrejmila, že „dlhodobá proaktívna operácia úspešne narušila bezprostredné sprisahanie namierené proti obyvateľom židovského vyznania v metropolitnej oblasti Manchestru“.

Vyšetrovatelia ubezpečili verejnosť, že aktuálne nehrozí žiadne ďalšie pretrvávajúce nebezpečenstvo. Miestna polícia však v súvislosti s blížiacimi sa židovskými sviatkami preventívne zintenzívnila bezpečnostné hliadky v uliciach.

Opatrenia nadväzujú na tragickú udalosť z vlaňajška, keď britský občan sýrskeho pôvodu hlásiaci sa k Islamskému štátu zastrelil dvoch veriacich pri útoku na synagógu v Manchestri.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sedláček po výzve kultúrnej obce deklaruje otvorenosť k dialógu

Predseda Rady Fondu na podporu umenia Milan Sedláček považuje dialóg s umeleckou obcou za prirodzenú súčasť svojej funkcie. V reakcii na výzvu kultúrnych organizácií to tlmočil prostredníctvom riaditeľa fondu Františka Kornaja.

Sedláček mal od svojho zvolenia absolvovať viacero formálnych aj neformálnych stretnutí a zostáva otvorený akejkoľvek diskusii, ktorá pomôže rozvoju slovenskej kultúry. Z tohto dôvodu podľa neho nie je potrebné posielať otvorené výzvy, keďže komunikácia je priebežná.

Kornaj spresnil, že sporný návrh Zásad a priorít podpornej činnosti Fondu na podporu umenia na rok 2027 je momentálne len pracovným dokumentom, ktorý zatiaľ nebol schválený Radou fondu. Dokument priamo nadväzuje na pravidlá platné v tomto roku.

Fond v súčasnosti postupne zhromažďuje podnety od jednotlivých organizácií, pričom priestor na predkladanie pripomienok je otvorený až do 30. septembra 2026.

Reakcia vedenia prišla po tom, ako viac ako 100 kultúrnych organizácií pod hlavičkou platforiem Otvorená kultúra! a Anténa požiadalo nového predsedu rady o zverejnenie návrhu zásad a jeho verejné prerokovanie so zástupcami nezávislej kultúrnej obce.

(tasr, max)

Minúta  |  

Erdogan vyzýva na uznanie Palestíny: Gaza je koncentračný tábor

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo svojom utorkovom prejave na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že Organizácia Spojených národov stratila schopnosť plniť svoju hlavnú úlohu pri udržiavaní svetového mieru. Opätovne vyzval na hĺbkovú reformu Bezpečnostnej rady OSN a vytvorenie spravodlivejšej a inkluzívnejšej štruktúry.

„Uznajme, že systém, v ktorom je vôľa viac ako 190 štátov podriadená rozmarom piatich krajín, nie je ani spravodlivý, ani schopný plne vybudovať dôveru,“ zhodnotil s dôvetkom, že organizácia založená pred 81 rokmi sa stala nefunkčnou a nedokáže adekvátne reagovať na súčasné globálne krízy.

Vo svojom vystúpení Erdogan ostro odsúdil vojenskú operáciu v Pásme Gaze, ktorú označil za najneľudskejší a najtrápnejší koncentračný tábor modernej doby. Skritizoval skutočnosť, že palestínsky prezident Mahmúd Abbás sa už dva roky po sebe nemohol na osobných zasadnutiach v New Yorku zúčastniť.

Turecký prezident, ktorý patrí k najhlasnejším kritikom Izraela a jeho konanie označuje za genocídu, apeloval na štáty bez oficiálnych vzťahov s Palestínou, aby prehodnotili uznanie jej štátnosti. Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo na zvýšenie tlaku na Izrael s cieľom okamžite ukončiť bojové operácie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ceny ropy klesli po obnove ropovodu v Saudskej Arábii

Saudská Arábia obnovila prevádzku svojho kľúčového ropovodu Východ – Západ a pripravuje sa na obnovenie vývozu ropy z prístavu Yanbu pri Červenom mori. Správa o postupnom zvyšovaní tokov ropy z Blízkeho východu okamžite stlačila globálne ceny ropy.

Referenčná cena ropy Brent klesla o viac ako dva doláre na 97 dolárov za barel, čo predstavuje najnižšiu hodnotu za posledné dva týždne. Saudskoarabské úrady boli nútené ropovod uzavrieť po útokoch dronom z 11. septembra, z ktorých Rijád obvinil iracké milície. Pri útokoch boli zasiahnuté tri čerpacie stanice obsluhujúce potrubie.

Štátna spoločnosť Saudi Aramco po reštarte čerpá ropu zatiaľ v obmedzenom režime. Obnovenie kapacity štyroch miliónov barelov denne potrvá niekoľko dní, pričom plné sprevádzkovanie ropovodu si vyžiada šesť až osem týždňov.

Ropovod má mimoriadny strategický význam, keďže umožňuje obísť napätý Hormuzský prieliv a prepravovať približne štyri percentá celosvetových dodávok do prístavu Yanbu. Prvý tanker s ropou určenou pre Čínu má z prístavu odplávať počas utorka.

Trhy zároveň pozitívne reagovali na signály z Teheránu, ktorý naznačil možnosť opätovného otvorenia Hormuzského prielivu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Irán je pripravený obnoviť plavbu cez Hormuz, žiada ústupky od USA

Teherán dokáže do siedmich dní obnoviť plavbu lodí cez Hormuzský prieliv, ak Spojené štáty zmiernia vojenský tlak a zrušia blokádu iránskych prístavov. Agentúre Reuters to povedal vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

Iránske ústredné vojenské velenie v nedeľu oznámilo, že dostalo informácie o prípravách Washingtonu na obnovenie vojenských operácií s podporou krajín regiónu. Varovalo, že takýto krok by vyvolal odvetu Teheránu „bez obmedzení a ohľadov“.

Podľa iránskeho činiteľa musí americká strana oficiálne vyhlásiť záujem vyriešiť spor diplomaticky a následne sa dohodnúť na harmonograme ďalšieho postupu. Iránska delegácia na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku má podľa neho plné právomoci obnoviť diplomaciu so Spojenými štátmi.

Podrobnosti možnej dohody o ukončení nepriateľských akcií by obe strany mohli prerokovať v New Yorku prostredníctvom sprostredkovateľov. Teherán im svoj návrh pre Washington odovzdal 16. septembra.

Iránsky prezident Masúd Pezeškján sa však v sídle OSN nestretne s Donaldom Trumpom. Teherán označil Valné zhromaždenie za „zlatú príležitosť“ na návrat Washingtonu k diplomacii a privítal by obnovenie dialógu, ak americká vláda podnikne konkrétne kroky.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.