Bundestag mal prvé zasadnutie. A hneď predviedol dva fauly voči AfD

Hoci väčšinu poslancov majú tri strany, ktoré sa hlásia k pravici – Únia, FDP a AfD, Bundestag bude mať radikálnejšiu ľavicovú tvár aj vedenie. Dôvodom je postoj k AfD, tejto strane nepomohlo ani úspešné podanie na Ústavný súd.

Na snímke nová predsedníčka Bundestagu Bärbel Basová (tretia zľava) hovorí počas prvého zasadnutia nemeckého Spolkového snemu. Foto: TASR/AP

Je tomu týždeň, čo v utorok zahájil nemecký parlament svoju prvú schôdzu. Hneď prvý deň naznačil, v akom duchu sa bude niesť nasledujúce volebné obdobie. Hoci je v Bundestagu prítomná pravicová väčšina (372:364), navrch má ľavica. Pokračuje totiž totálna ostrakizácia AfD zo strany ostatných parlamentných klubov.

Keď myslím totálna, znamená to aj toto: V Nemecku existuje vyše storočná tradícia, že prvé parlamentné zasadanie otvára svojou rečou najstarší poslanec. Už v minulom volebnom období poslanci odhlasovali zmenu tohto pravidla kvôli tomu, že najstarším poslancom bol člen AfD. Situácia sa teraz opakovala, takže miesto bývalého predsedu AfD a najstaršieho poslanca Alexandra Gaulanda otvoril schôdzu služobne najstarší poslanec, ktorým je Wolfgang Schäuble z CDU. Schäuble je poslancom už 49 rokov. Mimochodom, Gauland je bývalý členom CDU, patril k takzvanému Berlínskemu kruhu, čo boli konzervatívni kritici Angely Merkelovej.

Ženské panoptikum

Na prvej schôdzi si poslanci tiež volia nové vedenie parlamentu. Predsedu parlamentu má tradične najsilnejšia frakcia. Novou predsedníčkou Bundestagu sa tak stala Bärbel Basová z SPD, ktorá v rámci strany patrí k ľavému krídlu. Nemá síce vysokoškolské vzdelanie, má však za sebou typickú socdem kariéru: od mládežníckej organizácie Jusos cez regionálne a zemské štruktúry SPD, cez dozornú radu dopravného podniku sa v roku 2009 prvýkrát dostala do parlamentu. Doteraz o nej nebolo vôbec počuť, a to aj napriek tomu, že sa odborne venuje zdravotníctvu. V čase korony bolo z SPD počuť takmer výhradne Karla Lauterbacha.

Na snímke nová predsedníčka Bundestagu Bärbel Basová hovorí počas prvého zasadnutia nemeckého Spolkového snemu. Vpravo s Olafom Scholzom, kandidátom SPD na kancelára. Foto: TASR/AP

Do vedenia Bundestagu bol zvolený celkovo jeden (!) muž – podpredsedom sa stal Wolfgang Kubicki z FDP –, zrejme ide o nové „paritné“ zastúpenie.

Ďalšími podpredsedníčkami sa stali Ywonne Magwasová z CDU, Aydan Özuguzová z SPD, bývalá predsedníčka Zelených Claudia Rothová a Petra Pauová z Ľavice, postkomunistickej strany, ktorá síce nezískala 5 percent, ale pár priamych mandátov áno. Özuguzová bola v minulosti splnomocnenkyňou pre integráciu v parlamentnom klube SPD a z tejto pozície v roku 2011 vyzvala na bojkot tzv. islamskej konferencie, ktorú zvolal vtedajší spolkový minister vnútra Friedrich (CSU) za účelom dialógu medzi nemeckou vládou a nemeckými moslimami. Nová podpredsedníčka parlamentu je tiež proti zákazu detských svadieb, popiera existenciu špecifickej nemeckej kultúry, jej bratia majú islamistickú webovú stránku a sama sa zúčastnila demonštrácie organizovanej Hizballáhom. Rothová pred svojou politickou kariérou pracovala ako manažérka skupiny Ton, Steine, Scherben, ktorá mala blízko k radikálnej ľavicovej scéne a squatterom. Pauová je bývalou pionierskou funkcionárkou, vyštudovala stranícku školu Karla Marxa a je aj služobne najstaršou podpredsedníčkou Bundestagu (od roku 2006).

AfD bez podpredsedu

Podľa rokovacieho poriadku Bundestagu má každá z parlamentných strán aspoň jedného podpredsedu parlamentu, takže nárok na jeden post by náležal aj AfD. Už v uplynulom volebnom období AfD šesťkrát neuspela so svojimi kandidátmi (raz kandidoval aj pôvodom Slovák Pavol Viktor Podolay, ktorý je okrem AfD aj členom SaS). AfD v tejto veci podala sťažnosť na Spolkový ústavný súd, ktorý síce potvrdil jej nárok, avšak konštatoval tiež, že žiadneho poslanca nemožno nútiť k voľbe konkrétneho kandidáta. Po zvolení nového parlamentného vedenia teda opäť žiadne prekvapenie, kandidát AfD Michael Kaufmann získal v tajnej voľbe len 118 hlasov (samotná AfD má 82 poslancov). Vysokoškolský profesor Kaufmann bol už pritom podpredsedom zemského snemu v Durýnsku, kde za jeho zvolenie hlasoval okrem iného aj komunistický predseda zemskej vlády Bodo Ramelow. Takže postkomunisti z Ľavice, ktorí vo voľbách získali len 4,9 percenta a do parlamentu sa dostali len vďaka špeciálnej klauzule o priamych mandátoch, majú podpredsedu, AfD s 10,3 percentami zase nič.

Ak vznikne očakávaná „semaforová“ koalícia, možno očakávať napätie hlavne medzi SPD a Zelenými na jednej strane a liberálmi z FDP na druhej strane, ktorí sľubovali triezvu hospodársku politiku a žiadne zvyšovanie daní. Boj proti „pravicovému extrému“ by však pre novú koalíciu mohol byť jednotiacim tmelom.