Bundestag mal prvé zasadnutie. A hneď predviedol dva fauly voči AfD

Do vedenia Bundestagu bol zvolený celkovo jeden (!) muž – podpredsedom sa stal Wolfgang Kubicki z FDP –, zrejme ide o nové „paritné“ zastúpenie.

Ďalšími podpredsedníčkami sa stali Ywonne Magwasová z CDU, Aydan Özuguzová z SPD, bývalá predsedníčka Zelených Claudia Rothová a Petra Pauová z Ľavice, postkomunistickej strany, ktorá síce nezískala 5 percent, ale pár priamych mandátov áno. Özuguzová bola v minulosti splnomocnenkyňou pre integráciu v parlamentnom klube SPD a z tejto pozície v roku 2011 vyzvala na bojkot tzv. islamskej konferencie, ktorú zvolal vtedajší spolkový minister vnútra Friedrich (CSU) za účelom dialógu medzi nemeckou vládou a nemeckými moslimami. Nová podpredsedníčka parlamentu je tiež proti zákazu detských svadieb, popiera existenciu špecifickej nemeckej kultúry, jej bratia majú islamistickú webovú stránku a sama sa zúčastnila demonštrácie organizovanej Hizballáhom. Rothová pred svojou politickou kariérou pracovala ako manažérka skupiny Ton, Steine, Scherben, ktorá mala blízko k radikálnej ľavicovej scéne a squatterom. Pauová je bývalou pionierskou funkcionárkou, vyštudovala stranícku školu Karla Marxa a je aj služobne najstaršou podpredsedníčkou Bundestagu (od roku 2006).

AfD bez podpredsedu

Podľa rokovacieho poriadku Bundestagu má každá z parlamentných strán aspoň jedného podpredsedu parlamentu, takže nárok na jeden post by náležal aj AfD. Už v uplynulom volebnom období AfD šesťkrát neuspela so svojimi kandidátmi (raz kandidoval aj pôvodom Slovák Pavol Viktor Podolay, ktorý je okrem AfD aj členom SaS). AfD v tejto veci podala sťažnosť na Spolkový ústavný súd, ktorý síce potvrdil jej nárok, avšak konštatoval tiež, že žiadneho poslanca nemožno nútiť k voľbe konkrétneho kandidáta. Po zvolení nového parlamentného vedenia teda opäť žiadne prekvapenie, kandidát AfD Michael Kaufmann získal v tajnej voľbe len 118 hlasov (samotná AfD má 82 poslancov). Vysokoškolský profesor Kaufmann bol už pritom podpredsedom zemského snemu v Durýnsku, kde za jeho zvolenie hlasoval okrem iného aj komunistický predseda zemskej vlády Bodo Ramelow. Takže postkomunisti z Ľavice, ktorí vo voľbách získali len 4,9 percenta a do parlamentu sa dostali len vďaka špeciálnej klauzule o priamych mandátoch, majú podpredsedu, AfD s 10,3 percentami zase nič.

Ak vznikne očakávaná „semaforová“ koalícia, možno očakávať napätie hlavne medzi SPD a Zelenými na jednej strane a liberálmi z FDP na druhej strane, ktorí sľubovali triezvu hospodársku politiku a žiadne zvyšovanie daní. Boj proti „pravicovému extrému“ by však pre novú koalíciu mohol byť jednotiacim tmelom.