Preskočiť na obsah
  |  

Česká ministerka obrany obhajuje použitie výrazu „blbečkovia“ ako označenie pre dezinformátorov

Podľa Černochovej nejde o vulgarizmus, ale o expresívne pomenovanie nerozumne či hlúpo konajúceho jedinca.

Ministerka obrany Jana Černochová (ODS) vysvetľovala, prečo použila výraz „blbečkovia“ v septembrovom príspevku na sociálnej sieti X. Reagovala vtedy na špekulácie, že pre vojenskú podporu Ukrajiny nemala vláda dosť techniky, aby pomohla obetiam vtedajších povodní.

„Výraz ‚blbeček‘ má pevné miesto v českom jazyku a označuje osoby s povrchným či hlúpym pohľadom na veci,“ uviedla Černochová v odpovedi na interpeláciu poslanca ANO Martina Kolovratníka.

Zdôraznila, že jej slová neboli namierené proti ľuďom s inými názormi, ale proti tým, ktorí z neznalosti alebo zámerne šíria nepravdy, informuje český portál Echo24.

Kolovratník ministerkin postoj kritizoval a vyjadril obavy, že takéto vyjadrenia polarizujú spoločnosť a poškodzujú postavenie vlády. 

(mm)

  |  

Rezort obrany zrekonštruuje budovu v rožňavských delostreleckých kasárňach

Oprava vyjde ministerstvo na takmer 124-tisíc eur, vyplýva zo zmluvy zverejnenej v centrálnom registri.

"Zhotoviteľ sa zaväzuje, že dielo riadne vykoná a objednávateľovi odovzdá najneskôr v termíne do 180 dní od prevzatia staveniska," uvádza sa v zmluve.

Stavenisko by rezort obrany mal spoločnosti Lip - Stav RV odovzdať do troch dní od dátumu platnosti zmluvy (22. 11.).

Súčasťou prác je podľa dohody oprava mäkkej strešnej krytiny, výmena klampiarskych prvkov, oprava fasády či oprava vnútorných omietok.

(tasr)

  |  

Ochranári objavili ďalšie ťažby dreva v biotopoch hlucháňa

V národných parkoch Slovenska padli aj vyše 80 rokov staré lesy, vrátane zdravých stromov, ktoré neboli napadnuté lykožrútom, tvrdia združenia My sme les a PRALES.

Podľa platnej verzie programu na záchranu hlucháňa by v týchto lokalitách nemal les plniť hospodársku funkciu. Lesníci však označujú ťažby ako „náhodné“ a odôvodňujú ich potrebou odstrániť kalamitné drevo po vyčíňaní lykožrúta a víchric.

Medzi najzávažnejšie prípady patrí ťažba v Starobockej doline v Nízkych Tatrách, kde urbariát vyťažil plochu 0,65 hektára napriek zákazu okresného úradu.

Ochranári upozornili aj na schválené výruby v ďalších lokalitách, ako sú Jamnícka a Račkova dolina či oravská časť Tatier.

Tieto zásahy ohrozujú horské lesy vo veku 110 až 140 rokov a môžu Slovensko opäť vystaviť riziku súdnych sporov a pokút zo strany Európskej únie. Súdny dvor EÚ v roku 2022 rozhodol, že Slovensko poškodzuje biotopy chráneného hlucháňa hôrneho. Ak to nenapravíme, dostaneme sankciu.

Ťažby v chránených územiach navyše podľa ochranárov neprinášajú vysokú ekonomickú návratnosť.

(mm)

  |  

Šéf NATO diskutoval s Trumpom o otázkach globálnej bezpečnosti

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte a novozvolený americký prezident Donald Trump diskutovali o „otázkach globálnej bezpečnosti, ktorým je Aliancia vystavená", oznámila v sobotu hovorkyňa NATO Farah Dakhlallahová.

Hovorkyňa vo vyhlásení uviedla, že Rutte a Trump sa stretli v piatok v Palm Beach na Floride.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia tlačil na európske krajiny, aby zvýšili výdavky na obranu, a spochybnil spravodlivosť transatlantickej aliancie. Trump tiež vo februári tohto roka vyhlásil, aby si Rusi „robili čo chcú" s krajinami NATO, ktoré neinvestujú viac prostriedkov do spoločnej obrany.

Šéf NATO krátko po amerických prezidentských voľbách povedal, že sa chce stretnúť s Trumpom a diskutovať o hrozbe čoraz väčšieho zbližovania medzi Severnou Kóreou a Ruskom a o „novom nebezpečnom vývoji" súvisiacom so vstupom KĽDR do ruskej vojny na Ukrajine.

Víťazstvo Trumpa vyvolalo v Európe nervozitu, že po nástupe do funkcie by mohol zastaviť vojenskú pomoc USA pre Ukrajinu, píše AFP. Trump počas svojej predvolebnej kampane spochybnil zachovanie americkej vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine. Tvrdil tiež, že by dokázal rýchlo dohodnúť ukončenie vojny rozpútanej Ruskom 24. februára 2022.

Spojenci NATO tvrdia, že udržanie Kyjeva v boji proti Moskve je kľúčové pre európsku aj americkú bezpečnosť.

Rutte na novembrovom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Budapešti uviedol, že Rusko dodáva technológiu KĽDR, čo podľa neho ohrozuje „pevninu USA (a) kontinentálnu Európu". Dodal, že očakáva, že s Trumpom bude diskutovať o tom, ako spoločne čeliť týmto hrozbám.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Spojené štáty posilňujú jadrovú stratégiu. Chcú aj novú termonukleárnu bombu

Americké ministerstvo obrany poslalo do Kongresu správu o rozmiestnení jadrových síl, ktorá obsahuje aj plán modernizácie jadrového arzenálu.

Spojené štáty plánujú posilniť pripravenosť jadrových ponoriek triedy Ohio a vyvinúť novú verziu termonukleárnej bomby B61-13.

Zároveň americké ministerstvo obrany zdôrazňuje potrebu zachovať efektívnu nukleárnu triádu, ktorá zahŕňa schopnosť odpáliť jadrové zbrane zo zeme, vzduchu aj ponoriek.

„V súčasnosti sa nachádzame vo svete, kde čelíme viacerým jadrovým konkurentom, viacerým štátom, ktoré zvyšujú, diverzifikujú a modernizujú svoj jadrový arzenál a tiež, bohužiaľ, uprednostňujú úlohu, ktorú jadrové zbrane zohrávajú v ich stratégiách národnej bezpečnosti,“ povedal Richard C. Johnson, námestník ministra obrany pre politiku v oblasti jadrových zbraní a boja proti zbraniam hromadného ničenia.

Správa varuje, že Rusko predstavuje akútnu hrozbu svojím rozsiahlym a modernizovaným jadrovým arzenálom.

Okrem toho upozorňuje na zlepšujúce sa jadrové schopnosti Číny, ktorá podľa dokumentu koná netransparentne a čoraz asertívnejšie.

Ministerstvo obrany vyzdvihlo potrebu flexibility, aby USA dokázali čeliť viacerým jadrovým hrozbám súčasne.

Johnson uviedol, že súčasný program modernizácie amerických jadrových síl nemusí byť dostatočný. Ministerstvo preto v spolupráci s Národným úradom pre jadrovú bezpečnosť už podniklo kroky na zlepšenie svojej schopnosti reagovať na hrozby a chrániť bezpečnosť USA a ich spojencov.

Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň oznámil novú jadrovú doktrínu, ktorá umožňuje Rusku použiť jadrové zbrane proti nejadrovým štátom a dokonca aj proti tretím stranám podporujúcim nepriateľov Ruska. Urobil tak v reakcii na povolenie pre Ukrajinu, ktorá smie používať americké rakety dlhého doletu ATACMS aj na ciele v Rusku.

(mm)

  |  

Americký investor údajne plánuje kúpiť plynovod Nord Stream 2

Stephen Lynch, americký investor so skúsenosťami z podnikania v Rusku, chce kúpu zrealizovať, ak sa plynovod dostane do aukcie v rámci švajčiarskeho konkurzného konania.

Lynch tvrdí, že americké vlastníctvo plynovodu by mohlo poskytnúť strategickú výhodu pri budúcich mierových rokovaniach s Ruskom a slúžiť dlhodobým záujmom USA.

„Je to jedinečná príležitosť pre americkú a európsku kontrolu nad dodávkami energie počas zvyšku éry fosílnych palív,“ uviedol Lynch. Plynovod postavený na prepravu plynu z Ruska do Nemecka po invázii na Ukrajinu v roku 2022 komerčne nevyužívali. Časť plynovodu poškodili výbuchy v septembri 2022, no druhý úsek ostal neporušený.

Lynch požiadal americké ministerstvo financií o licenciu, ktorá by mu umožnila rokovať o kúpe plynovodu napriek sankciám voči jeho ruským vlastníkom.

Americké vlastníctvo plynovodu by podľa neho poslúžilo ako páka pri akýchkoľvek mierových rokovaniach s Ruskom s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine a poslúžilo by dlhodobým záujmom USA, informuje denník Wall Street Journal.

Argumentuje aj ekonomickou stránkou - po skončení vojny bude podľa jeho slov pre Rusko aj jeho bývalých zákazníkov v Európe lákavé zapnúť plynovod bez ohľadu na to, kto ho vlastní.

Lynch podľa ľudí oboznámených so záležitosťou povedal, že Nord Stream 2 ocenený na približne 11 miliárd dolárov dokáže kúpiť za drobné. Mnohí investori podľa neho nebudú zvyšovať ponuku, lebo projekt je spojený so zložitými geopolitickými vzťami, a medzi ostatnými uchádzačmi budú pravdepodobne ruskí zástupcovia, čínske subjekty alebo iné subjekty, ktoré sú v rozpore so záujmami USA.

Jeho plán na kúpu Nord Stream 2 podporujú niektorí americkí odborníci, ktorí tvrdia, že tento krok by mohol byť strategicky výhodný. Lynchove plány však narážajú na geopolitické výzvy a závisia od podpory novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sľúbil rýchle ukončenie vojny na Ukrajine.

(mm)