Podľa nového prieskumu, ktorý uskutočnil Pew Research medzi občanmi troch tuctov krajín, je Amerika, líder slobodného sveta, po prvýkrát za takmer 20 rokov vnímaná menej priaznivo ako komunistická Čína.
Hoci dôvera v amerického prezidenta Donalda Trumpa klesla pod úroveň dôvery v čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, väčšina respondentov sa naďalej domnieva, že Amerika rešpektuje slobodu svojich občanov viac ako komunistická Čína.
Táto zmena v obľúbenosti vyplýva z dvoch faktorov: poklesu dôvery medzi tradičnými spojencami Ameriky, spôsobeného ich vnímaním Trumpovho správania a politiky, a rastu čínskej „mäkkej sily“, podporovanej obchodnými väzbami a rozvojovými úvermi pre krajiny globálneho Juhu.
Prieskum prináša ďalší dôkaz o rastúcej sebadôvere rozvojových krajín, ktoré sa čoraz viac bránia proti tomu, čo vnímajú ako liberálne excesy a represívnu hospodársku politiku Západu.
V niektorých prípadoch, ako napríklad v prípade krajín tvoriacich koalíciu BRICS (pozostávajúcu z Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky), to viedlo k posunu v orientácii smerom k centrám moci mimo rozvinutého sveta.
Napriek všetkým svojim nedostatkom je Amerika stále považovaná za hlavného obhajcu slobody. Rastúci vplyv Číny a rešpekt, ktorému sa dnes teší, sú však znepokojujúcim signálom, ktorý si zaslúži dôkladné zváženie zo strany tvorcov politiky v Amerike a na celom Západe.
Čína predstihla Ameriku v globálnej obľúbenosti
Výročná správa inštitútu zaznamenáva mierny, ale stabilný nárast priaznivého vnímania Číny za posledných päť rokov, čo kontrastuje s prudkým poklesom priaznivého vnímania USA – tento pokles začal koncom funkčného obdobia bývalého prezidenta Joea Bidena a rýchlym tempom pokračuje pod vedením Donalda Trumpa.
Správa z roku 2026 nebola ani tak prekvapením, ako skôr pokračovaním trendu zaznamenaného v globálnych hodnoteniach Gallupovho ústavu z roku 2025, v ktorých medián obľúbenosti Číny (36 percent) tesne prekonal medián obľúbenosti USA (31 percent) vo viac ako 130 krajinách, čo predstavuje najväčší náskok v prospech Číny, aký Gallup zaznamenal za takmer 20 rokov.
Podľa prieskumu Pew Research je Čína v súčasnosti vnímaná pozitívnejšie ako USA vo väčšine z 36 skúmaných krajín, najmä medzi krajinami so stredným príjmom v Afrike a Latinskej Amerike.
Tento posun je tiež poháňaný čoraz negatívnejšími názormi medzi tradičnými americkými spojencami v Európe a v susedných krajinách. V týchto krajinách priaznivé názory na Čínu, hoci často zďaleka nedosahujú väčšinu, trvalo prevyšujú priaznivé názory na USA.
Napríklad v Nemecku dosahujú USA 27 percent priaznivého hodnotenia v porovnaní s 33 percent v prípade Číny. Vo Francúzsku sú tieto čísla 27 percent v prípade USA a 36 percent v prípade Číny. V Taliansku a Španielsku je tento rozdiel ešte výraznejší, pričom obľúbenosť Číny je o 20, resp. 24 percentuálnych bodov vyššia ako v prípade USA.
Dôvera v Trumpa aj v Si Ťin-pchinga je vo všeobecnosti nízka, hoci čínsky prezident v najnovšom prieskume Pew Research Center mierne predstihol svojho amerického náprotivka. Len v niekoľkých krajinách si niektorý z týchto lídrov získal dôveru väčšiny.
Náskok v otázke osobných slobôd sa stráca
Niektorí z najbližších susedov Číny, ako napríklad Južná Kórea a Japonsko, však na USA naďalej pozerajú výrazne pozitívnejšie, hoci Singapur tento trend narúša.
Vzhľadom na ich blízkosť k čínskej veľmoci a jej zasahovanie do ich námorných a vojenských záležitostí je nepravdepodobné, že by tieto indopacifické krajiny prekvapilo, že viac krajín vníma USA ako krajinu, ktorá rešpektuje osobné slobody vo väčšej miere než čínska vláda.
Tento rozdiel sa však zmenšuje, a to najmä v dôsledku toho, že ľudia takmer vo všetkých skúmaných krajinách sú v porovnaní s rokom 2021, keď Pew Research túto otázku kládol naposledy, menej naklonení tvrdiť, že americká vláda rešpektuje osobné slobody.
V mnohých krajinách väčšina ľudí v súčasnosti považuje obe vlády za také, ktoré nedodržiavajú osobné slobody svojich občanov, hoci hodnotenie Číny sa celosvetovo mierne zlepšilo.
Platí to napriek hromadiacim sa dôkazom, že samotná Čína ustupuje od politických, náboženských a osobných slobôd, pričom v novinách sa pravidelne objavujú mediálne známe prípady, ako je uväznenie Jimmyho Laia v Hongkongu a zaobchádzanie s ujgurskými moslimami.
Vzostup čínskej mäkkej sily
Hoci však väčšina prieskumov odráža klesajúcu popularitu Ameriky a Trumpa, je zrejmé, že Čína dosahuje významné úspechy vďaka svojmu prístupu k zahraničnej politike a medzinárodným vzťahom.
Čína napríklad úspešne nadviazala vzťahy s koalíciami v Perzskom zálive a juhovýchodnej Ázii, kde presadzuje svoj model štátom riadeného hospodárskeho rozvoja, prezývaný „Peking Consensus“, ako alternatívu k liberálnym, trhovo orientovaným modelom.
Okrem uzatvárania obchodných dohôd, ktorých hodnota by v budúcnosti mohla dosiahnuť bilióny dolárov, výrazne investovala do rozvojových projektov v celej Afrike a Latinskej Amerike a poskytla úvery v hodnote stoviek miliónov dolárov.
Ako uvádza marocký think tank, Policy Center for the New South (PCNS), Čína úspešne využila svoju mäkkú silu na to, aby sa presadila „nie prostredníctvom nátlaku, ale prostredníctvom kompetentnosti“, pričom ponúka svoj vlastný hospodársky rozvoj ako presvedčivý príklad rastu pre postkoloniálne národy.
Dôvera rozvojového sveta
Tiché manévre Číny prichádzajú v čase, keď rozvojový svet vykazuje známky rastúcej sebadôvery a hľadá nové spôsoby, ako uplatňovať svoj vplyv na svet.
Prejavuje sa to rôznymi spôsobmi, od odmietania vnucovania cudzích ideológií, ako sú potraty, antikoncepcia a rodová identita, až po spoločný tlak na vytvorenie nadnárodného zväzu, ktorý by sa postavil proti tomu, čo PCNS označuje ako „západnú hegemóniu“.
Rastúci vplyv koalície BRICS je názorným príkladom tohto úsilia o vytvorenie vzájomne prospešných partnerstiev, čo dokazuje, že hospodárska transformácia je možná aj „mimo rámca Washingtonu“.
Tieto únie nie sú postavené na ideologickej jednote, ale na ekonomickom pragmatizme a nevraživosti voči Západu.
Amerika potrebuje strategickejší prístup
Vzhľadom na doterajšie správanie Číny voči slobodám vlastného obyvateľstva sa zdá nepravdepodobné, že by jej mäkká sila a pragmatické ekonomické väzby dokázali v dlhodobom horizonte udržať vzťahy bez toho, aby viedli k vzniku novej a hlboko nepríjemnej hegemónie.
Tohtoročný prieskum Pew Research Center spolu s vlaňajším prieskumom Gallupovho ústavu však jasne ukazuje, že Spojené štáty a Európa sa musia opätovne začať zaujímať o to, ako spolupracujú s krajinami so strednými príjmami.
Napríklad hoci Trump postavil svoj program na hesle „America First“ (Amerika na prvom mieste), tento prieskum naznačuje, že musí zohľadniť aj vplyv, ktorý Amerika vyvíja ako líder slobodného sveta.
Nebolo by teda možné, aby popri ochrane hraníc a obmedzovaní medzinárodnej pomoci podporoval rozvoj krajín so strednými príjmami práve prostredníctvom toho istého pragmatického prístupu, aký uplatňujú Číňania, napríklad prostredníctvom pôžičiek a bilaterálnych obchodných dohôd?
Takéto opatrenia by sa mohli ukázať ako ekonomicky výhodnejšie pre Ameriku a ušetrili by prijímajúcim krajinám podriadenú pozíciu príjemcov pomoci, čím by sa namiesto toho dostali na úroveň obchodných partnerov.
Boj o Západ
Veľká časť úspechu Číny však zrejme spočíva v rozporoch v rámci samotného Západu. To naznačuje, že obrana slobody a presadzovanie demokratických štandardov po celom svete závisí hlavne od výsledku kultúrnych a politických bojov v rámci Európy a Ameriky.
Nie je isté, či rastúca kultúrna sila a strategický vplyv Číny budú trvať navždy. Pokiaľ však Západ zostane rozdelený, poskytuje tejto komunistickej krajine doteraz najlepšiu šancu získať si zvyšok sveta pre svoj model prosperity spojený s neslobodou.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.