Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štát podporí mladých pri odchode z centier pre deti a rodiny

Podpora mladých dospelých, ktorí odchádzajú z centier pre deti a rodiny, sa má posilniť. Národná rada SR v stredu posunula do druhého čítania novelu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.

Príspevok na osamostatnenie bude možné zvýšiť až na trojnásobok, ak sa použije priamo na zabezpečenie bývania. Mladí ľudia majú dostať aj nový paušálny príspevok na bežné výdavky, aby si ešte pred odchodom zo zariadenia mohli nacvičiť hospodárenie s vlastnými financiami. S procesom osamostatňovania sa bude môcť začať ešte pred dosiahnutím plnoletosti.

Pomoc sa má zároveň rozšíriť aj na mladých ľudí po ukončení pestúnskej alebo inej náhradnej starostlivosti. Novela rozširuje aj možnosti ambulantnej a terénnej pomoci a dostupnosť dobrovoľných pobytov v centrách.

Úrady majú pri krízových situáciách prednostne využívať rodinné a prípadové konferencie ešte pred podaním návrhu na súd na umiestnenie dieťaťa do zariadenia. Výnimkou budú prípady bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia.

Predĺžiť sa má aj možnosť pobytu matiek v krízovej situácii v centre, a to až do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

Prísnejšie sa bude preverovať aj bezúhonnosť budúcich osvojiteľov a pestúnov. Kontrola sa má týkať všetkých plnoletých osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Záujemcovia budú musieť zároveň rešpektovať náboženský, kultúrny a jazykový pôvod dieťaťa.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Taliansko obnoví výrobu jadrovej energie

Taliansky Senát v stredu definitívne schválil vládny plán na obnovenie výroby jadrovej energie. Krajina sa tak pripravuje na návrat k jadru takmer 40 rokov po referende z roku 1987, po ktorom boli talianske reaktory postupne odstavené.

Vláda premiérky Giorgie Meloniovej chce využívať najmä pokročilé modulárne reaktory. Jadrová energia má podľa kabinetu pomôcť pri dekarbonizácii priemyslu, znížiť závislosť od dovozu energií a posilniť energetickú bezpečnosť krajiny.

Schválený zákon dáva vláde 12 mesiacov na prijatie vykonávacích predpisov pre celý jadrový cyklus.

„Udržateľná jadrová energia spolu s obnoviteľnými zdrojmi urobí z Talianska bezpečnú, nezávislú a konkurencieschopnú krajinu,“ uviedol minister energetiky Gilberto Pichetto Fratin.

Taliansko je výrazne závislé od dovozu energií vrátane elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach susedných štátov. Vláda odhaduje, že najmenej 11-percentný podiel jadra v energetickom mixe by do roku 2050 mohol ušetriť približne 17 miliárd eur na nákladoch spojených s dekarbonizáciou. Neskôr by jeho podiel mohol dosiahnuť 22 percent.

Plán však kritizujú časť opozície a protijadrové organizácie. Upozorňujú najmä na bezpečnostné riziká, vysoké náklady a dlhý čas potrebný na výstavbu nových reaktorov. Opozícia zároveň žiada, aby nové zariadenia vznikali prednostne v oblastiach, ktoré už sú priemyselne využívané.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pezeškiján potvrdil, že Irán je pripravený rokovať

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu na Valnom zhromaždení OSN obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa zo „šikanóznej mentality“. Zároveň vyhlásil, že Irán je napriek pokračujúcej vojne so Spojenými štátmi pripravený na diplomatické rokovania.

Pezeškiján reagoval na Trumpove utorkové vyjadrenia, v ktorých americký prezident pohrozil Iránu zničením, ak nepristúpi na dohodu. „Iránsky ľud sa tlaku nepodvolí,“ povedal iránsky prezident. Delegácia USA na začiatku jeho prejavu opustila sálu.

Pezeškiján obvinil Spojené štáty aj zo zabíjania civilistov počas konfliktu a pripomenul februárový útok na základnú školu v meste Mináb. Podľa iránskych úradov pri ňom zahynulo viac ako 175 detí a učiteľov. Americké vyšetrovanie incidentu dosiaľ nebolo verejne uzavreté.

Iránsky prezident zopakoval, že Teherán sa neusiluje o získanie jadrových zbraní, odmieta sa však vzdať práva na mierový jadrový program. „Ani jadrové zbrane, ani vzdanie sa jadrových znalostí,“ vyhlásil.

Venoval sa aj situácii v Hormuzskom prielive. Pezeškján uviedol, že Irán nemôže akceptovať stav, keď ostatné krajiny prieliv využívajú, zatiaľ čo jeho vlastná lodná doprava čelí obmedzeniam. Teherán podľa dostupných informácií sprostredkovateľom oznámil podmienky na obnovenie plnej prevádzky strategickej námornej trasy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko znížilo prognózu ťažby a vývozu zemného plynu

Moskva tento rok očakáva nižšiu produkciu aj vývoz zemného plynu, než pôvodne predpokladala. Vyplýva to z návrhu vládneho dokumentu, ktorý získala agentúra Reuters. Nové prognózy poslúžia pri aktualizácii federálneho rozpočtu do roku 2029.

Ťažba má dosiahnuť 683,1 miliardy kubických metrov, čo je o 5,3 miliardy menej oproti májovému odhadu. Stále však prekoná minuloročných 662,7 miliardy.

Vývoz skvapalneného plynu po mori by mal vzrásť z 30,3 na 35 miliónov ton, aj tento odhad je však o 5,3 milióna ton nižší než predchádzajúci. V ďalších rokoch sa počíta s jeho pomalším rastom.

Revízia prichádza v čase narušených vzťahov so Západom pre vojnu na Ukrajine a plánov Európskej únie ukončiť od budúceho roka nákupy ruského plynu. Vývoz do Európy vlani klesol o 44 percent na 18 miliárd kubických metrov, najnižšiu úroveň od polovice 70. rokov. V rokoch 2018 až 2019 dosahoval vývoz potrubiami približne 180 miliárd kubických metrov ročne.

Rusko už znížilo aj prognózu ťažby ropy na tento rok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ukrajina je pripravená na mier v Čiernom mori

Ukrajina je pripravená na prímerie v Čiernom mori založené na návrhoch Egypta, Indie a Turecka. V stredu to na okraj Valného zhromaždenia OSN vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že teraz očakáva reakciu Ruska.

Podľa Zelenského spomínané krajiny predstavili možnosti, ako obnoviť bezpečnú plavbu obchodných lodí v Čiernom mori. Námorná doprava v regióne je výrazne obmedzená v dôsledku útokov na lode a prístavnú infraštruktúru.

„Ukrajina je pripravená zabezpečiť bezpečnú plavbu a potravinovú bezpečnosť v Čiernom mori, ak je aj Rusko pripravené podniknúť skutočné kroky k deeskalácii,“ povedal Zelenskyj.

Kyjev zároveň presadzuje aj prímerie týkajúce sa útokov na energetickú infraštruktúru. Zelenskyj túto možnosť v utorok prerokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a uviedol, že Ukrajina je pripravená na rôzne formáty takejto dohody.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po rokovaní so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom uviedol, že obe strany prejavili záujem o obmedzené prímerie týkajúce sa obilia a energetiky.

Kremeľ návrhy verejne nepodporil. Moskva už v auguste odmietla myšlienku čiastočného prímeria v Čiernom mori s tým, že nevidí dôvod na „polovičné opatrenia“.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pellegrini: Slovensko chce ovplyvniť reformu Rady Európy

Rada Európy musí byť silná a efektívna, aby vedela prinášať konkrétne výsledky na ochranu demokracie, ľudských práv a právneho štátu. Slovensko nechce byť iba nečinným pozorovateľom týchto diskusií, povedal prezident Peter Pellegrini po stretnutí s generálnym tajomníkom Rady Európy Alainom Bersetom na pôde Stálej misie SR pri OSN v New Yorku.

„Chceme byť aktívnym partnerom pri reforme Rady Európy a podpore riešení, ktoré ju urobia efektívnejšou a lepšie pripravenou na nové výzvy,“ povedal Pellegrini po stretnutí.

„Alainovi Bersetovi som to povedal jasne: Slovensko má skúsenosti, svoj vlastný pohľad a konkrétne návrhy – a chceme ich pretaviť do výsledkov,“ dodal Pellegrini.

Prezident SR sa tento týždeň zúčastňuje na všeobecnej rozprave 81. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. V stredu už vystúpil na samite Krymskej platformy a v priebehu dňa ešte prednesie prejavy v Bezpečnostnej rade OSN aj v samotnej všeobecnej rozprave valného zhromaždenia. Popri tom absolvuje niekoľko bilaterálnych rokovaní aj neformálnych stretnutí.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.