Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Milei na pôde OSN pritvrdil voči Británii pre Falklandy

Argentínsky prezident Javier Milei na Valnom zhromaždení OSN vystupňoval spor s Britániou o Falklandské ostrovy, ktoré Argentína označuje ako Malvíny. Organizáciu OSN obvinil, že pri rastúcom napätí okolo ťažby ropy „odvracia zrak“, a zopakoval argentínsky nárok na súostrovie.

Zároveň vyzval Londýn na rokovania o mierovom riešení sporu. Buenos Aires už začalo sankčné konania proti viac ako 60 firmám a jednotlivcom napojeným na projekt ťažby ropy pri ostrovoch, čo britská vláda odmieta.

Milei tvrdí, že projekt porušuje rezolúciu OSN z roku 1976, ktorá vyzýva obe strany, aby sa vyhli jednostranným krokom.

Jeho tvrdší postoj prichádza po období, keď ho opozícia kritizovala za slabší záujem o otázku Malvín. Teraz ho, naopak, obviňuje zo snahy využiť spor na domácej politickej scéne.

Vláda zároveň pripravila návrh na sprísnenie sankcií za využívanie prírodných zdrojov v sporných oblastiach.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nový AI agent Mety je populárnejší ako ChatGPT

Nová AI aplikácia Muse od spoločnosti Meta rozdelila americký akciový trh na víťazov a porazených. Nástroj, ktorý dokáže za používateľov nakupovať, rezervovať cestovanie či vypĺňať formuláre, po uvedení predstihol ChatGPT medzi najpopulárnejšími bezplatnými aplikáciami v USA a Kanade.

Za dva týždne zaznamenal 2,8 milióna stiahnutí. Investori sa obávajú, že Muse môže výrazne uľahčiť porovnávanie cien a oslabiť vernosť zákazníkov bankám, poisťovniam, cestovným platformám či ďalším službám.

Pod tlakom sa preto ocitli napríklad JPMorgan, Wells Fargo, Booking či TripAdvisor. Zároveň však prudko rastú firmy, ktoré môžu z nového ekosystému profitovať.

Akcie Mety tento týždeň pridali takmer 13 percent a Shopify viac než 11 percent po oznámení spolupráce s Muse.

Záujem investorov sa preniesol aj na výrobcov čipov, keďže masové využívanie AI agentov môže zvýšiť dopyt po výpočtovej infraštruktúre.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Maškarová podporila vyššie platy policajtov

Prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová považuje dôstojné platové a pracovné podmienky policajtov za jeden zo základných predpokladov stabilizácie zboru, udržania skúsených príslušníkov a zaistenia bezpečnosti. Reagovala tak na požiadavku Odborového zväzu polície v SR na rokovanie o platových tarifách.

Primerané finančné ohodnotenie označila za investíciu do bezpečnosti Slovenska. Tému podľa Prezídia PZ priebežne rieši aj s ministrom vnútra s cieľom zlepšovať podmienky policajtov, stabilizovať personálny stav a získavať nových príslušníkov.

Prezídium zároveň upozornilo, že konkrétna platová politika a rokovania s odbormi patria do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Policajný zbor preto o výške platov nemôže rozhodovať.

Odborový zväz polície v stredu predložil úradu vlády 1 179 žiadostí zamestnancov, ktorí upozorňujú na podľa nich dlhodobo neudržateľný stav platových taríf v štátnej a vo verejnej službe. Odborári žiadajú bezodkladné rokovanie a systémové riešenie odmeňovania.

Argumentujú aj rastom minimálnej mzdy, ktorá od januára 2027 dosiahne 972 eur mesačne. Podľa odborov sa tak ďalšia časť tarifných stupníc dostane pod túto hranicu a dorovnávanie platu inými zložkami nepovažujú za dostatočné riešenie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusko nepristúpi na dočasné zastavenie bojov, vyhlásil Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na pôde Bezpečnostnej rady OSN zopakoval, že Moskva je pripravená rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, zároveň však nepristúpi na nijaké dočasné zastavenie bojov, informujú agentúra TASS a Reuters.

„Európa, nech si myslí čokoľvek, chce jednoducho dosiahnuť prestávku a využiť ju na to, aby kyjevský režim napumpovala zbraňami,“ povedal na zasadnutí rady venovanom vojne na Ukrajine.

Podľa Lavrova americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner pri poslednej návšteve Moskvy potvrdili záujem Washingtonu pokračovať v diplomatickom procese.

Ruský minister tvrdí, že po rokovaniach v Anchorage na Aljaške sa pozornosť presunula od krátkodobého prímeria k možnosti širšej a dlhodobej mierovej dohody.

Lavrov zároveň ostro kritizoval európske krajiny a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyhlásil, že podľa Moskvy mohlo dôjsť k odlišnému vývoju územnej otázky, keby európske štáty v minulosti postupovali inak.

(mja)

Minúta  |  

Pellegrini: Útoky na civilných obyvateľov Ukrajiny musia prestať

Zámerné útoky na civilné obyvateľstvo na Ukrajine musia okamžite prestať, pričom diplomacia je jediným zodpovedným spôsobom, ako ukončiť konflikt a vytvoriť podmienky na trvalé politické urovnanie. Uviedol to v stredu slovenský prezident Peter Pellegrini na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.

„Väčšina útokov už nemá nič spoločné s vojenskými cieľmi. Naďalej prinášajú utrpenie a skazu,“ upozornil.

Kritizoval aj útoky na energetickú infraštruktúru, ktoré podľa jeho slov opakovane spôsobujú výpadky dodávok elektriny a najmä v zime vystavujú civilné obyvateľstvo mimoriadne náročným podmienkam.

Prezident zopakoval stanovisko Slovenska, že vojna nemá vojenské riešenie. SR podľa neho podporuje seriózne mierové iniciatívy a riešenie, ktoré by posilnilo bezpečnosť a stabilitu Ukrajiny i celej Európy.

Pellegrini v tejto súvislosti privítal najnovšie sprostredkovateľské aktivity pod vedením Spojených štátov. Partneri v Európe by ich podľa neho mali podporiť s cieľom priviesť Ukrajinu a Rusko k rokovaciemu stolu.

„Aj čiastočné prímerie by mohlo neskôr viesť k širšej dohode,“ uviedol slovenský prezident.

Hlava štátu zároveň pripomenula, že Slovensko je po 20 rokoch pripravené opäť pôsobiť v pozícii nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 a 2029.

(tasr, luc)

Minúta  |  

USA nepozvali pozorovateľov OBSE na voľby do Kongresu

Spojené štáty nepozvali pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na novembrové voľby do Kongresu. Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Parlamentné zhromaždenie OBSE označili rozhodnutie za poľutovaniahodné. Píše CTV News.

Pôjde o prvé americké federálne voľby od roku 2002, pri ktorých OBSE nedostala pozvanie na vyslanie pozorovateľov. Organizácia odvtedy monitorovala 12 federálnych volieb v USA vrátane šiestich volieb do Kongresu v polovici prezidentského obdobia.

Podľa OBSE je rozhodnutie v rozpore so záväzkami, ktoré prijali jej účastnícke štáty v Kodanskom dokumente z roku 1990. Ten počíta s pozývaním medzinárodných pozorovateľov na voľby.

„Po viac ako dvoch desaťročiach, počas ktorých Spojené štáty vítali pozorovateľov OBSE pri federálnych voľbách, predstavuje toto rozhodnutie výrazný odklon od zavedenej demokratickej praxe,“ uviedol predseda Parlamentného zhromaždenia OBSE Pere Joan Pons.

Voľby do Kongresu sa uskutočnia 3. novembra. Administratíva prezidenta Donalda Trumpa už skôr kritizovala fungovanie OBSE a presadzovala znižovanie jej rozpočtu.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.