Preskočiť na obsah
  |  

Ministri neevidujú prípravy Ruska na útok na NATO

Európski ministri varujú, že Rusko zintenzívňuje hybridné operácie proti krajinám Európy s cieľom oslabiť podporu Ukrajiny a vyvolávať strach. Podľa predstaviteľov štátov na východnom krídle NATO pribúdajú kybernetické útoky, sabotáže, narušenia vzdušného priestoru či incidenty s dronmi.

Poľsko hovorí aj o podpaľačských útokoch, výbuchoch a narušeniach svojho územia, Rumunsko eviduje viac ako sto prípadov preniknutia dronov alebo ich trosiek.

Zároveň však ministri rozlišujú medzi hybridnými útokmi a možnosťou priameho vojenského stretu. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uviedol, že Rusko podľa dostupných poznatkov momentálne nemá kapacity ani nepripravuje rozsiahly útok na NATO.

Európski predstavitelia tvrdia, že cieľom Moskvy je najmä rozdeliť západné spoločnosti a oslabiť ich odhodlanie podporovať Kyjev. Odpoveďou majú byť väčšia jednota, sankčný tlak a pokračujúca pomoc Ukrajine.

(reuters, mja)

  |  

Trump predstavil plán obnovy Gazy za 2,45 miliardy dolárov

Americký prezident Donald Trump predstavil prostredníctvom svojej Rady mieru plán v hodnote 2,45 miliardy dolárov, ktorý má odštartovať obnovu Pásma Gazy. Návrh zverejnili predstavitelia rady počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Plán zahŕňa 66 programov zameraných na obnovu infraštruktúry a hospodárstva Gazy. Počíta napríklad s opravou hraničných priechodov, elektrickej a vodárenskej infraštruktúry, nasadením 25-tisíc prenosných solárnych zariadení či zasypaním tunelov pod miestami určenými na prioritnú výstavbu.

Podľa plánu dosahujú fyzické škody v Gaze približne 35,2 miliardy dolárov. Úplná obnova územia by počas nasledujúceho desaťročia mala stáť približne 71,4 miliardy dolárov.

Budúcnosť projektu však zostáva neistá. Izrael a Hamas sa naďalej nezhodujú na podmienkach odzbrojenia Hamasu a stiahnutia izraelských vojakov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio upozornil, že ide o dlhodobý projekt. Trumpov zať Jared Kushner, ktorý sa podieľal na jeho príprave, priznal, že jednotlivé časti plánu čelia oneskoreniam.

(reuters, luc)

  |  

Milei na pôde OSN pritvrdil voči Británii pre Falklandy

Argentínsky prezident Javier Milei na Valnom zhromaždení OSN vystupňoval spor s Britániou o Falklandské ostrovy, ktoré Argentína označuje ako Malvíny. Organizáciu OSN obvinil, že pri rastúcom napätí okolo ťažby ropy „odvracia zrak“, a zopakoval argentínsky nárok na súostrovie.

Zároveň vyzval Londýn na rokovania o mierovom riešení sporu. Buenos Aires už začalo sankčné konania proti viac ako 60 firmám a jednotlivcom napojeným na projekt ťažby ropy pri ostrovoch, čo britská vláda odmieta.

Milei tvrdí, že projekt porušuje rezolúciu OSN z roku 1976, ktorá vyzýva obe strany, aby sa vyhli jednostranným krokom.

Jeho tvrdší postoj prichádza po období, keď ho opozícia kritizovala za slabší záujem o otázku Malvín. Teraz ho, naopak, obviňuje zo snahy využiť spor na domácej politickej scéne.

Vláda zároveň pripravila návrh na sprísnenie sankcií za využívanie prírodných zdrojov v sporných oblastiach.

(reuters, mja)

  |  

Nový AI agent Mety je populárnejší ako ChatGPT

Nová AI aplikácia Muse od spoločnosti Meta rozdelila americký akciový trh na víťazov a porazených. Nástroj, ktorý dokáže za používateľov nakupovať, rezervovať cestovanie či vypĺňať formuláre, po uvedení predstihol ChatGPT medzi najpopulárnejšími bezplatnými aplikáciami v USA a Kanade.

Za dva týždne zaznamenal 2,8 milióna stiahnutí. Investori sa obávajú, že Muse môže výrazne uľahčiť porovnávanie cien a oslabiť vernosť zákazníkov bankám, poisťovniam, cestovným platformám či ďalším službám.

Pod tlakom sa preto ocitli napríklad JPMorgan, Wells Fargo, Booking či TripAdvisor. Zároveň však prudko rastú firmy, ktoré môžu z nového ekosystému profitovať.

Akcie Mety tento týždeň pridali takmer 13 percent a Shopify viac než 11 percent po oznámení spolupráce s Muse.

Záujem investorov sa preniesol aj na výrobcov čipov, keďže masové využívanie AI agentov môže zvýšiť dopyt po výpočtovej infraštruktúre.

(reuters, mja)

  |  

Maškarová podporila vyššie platy policajtov

Prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová považuje dôstojné platové a pracovné podmienky policajtov za jeden zo základných predpokladov stabilizácie zboru, udržania skúsených príslušníkov a zaistenia bezpečnosti. Reagovala tak na požiadavku Odborového zväzu polície v SR na rokovanie o platových tarifách.

Primerané finančné ohodnotenie označila za investíciu do bezpečnosti Slovenska. Tému podľa Prezídia PZ priebežne rieši aj s ministrom vnútra s cieľom zlepšovať podmienky policajtov, stabilizovať personálny stav a získavať nových príslušníkov.

Prezídium zároveň upozornilo, že konkrétna platová politika a rokovania s odbormi patria do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Policajný zbor preto o výške platov nemôže rozhodovať.

Odborový zväz polície v stredu predložil úradu vlády 1 179 žiadostí zamestnancov, ktorí upozorňujú na podľa nich dlhodobo neudržateľný stav platových taríf v štátnej a vo verejnej službe. Odborári žiadajú bezodkladné rokovanie a systémové riešenie odmeňovania.

Argumentujú aj rastom minimálnej mzdy, ktorá od januára 2027 dosiahne 972 eur mesačne. Podľa odborov sa tak ďalšia časť tarifných stupníc dostane pod túto hranicu a dorovnávanie platu inými zložkami nepovažujú za dostatočné riešenie.

(tasr, mja)

  |  

Rusko nepristúpi na dočasné zastavenie bojov, vyhlásil Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na pôde Bezpečnostnej rady OSN zopakoval, že Moskva je pripravená rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, zároveň však nepristúpi na nijaké dočasné zastavenie bojov, informujú agentúra TASS a Reuters.

„Európa, nech si myslí čokoľvek, chce jednoducho dosiahnuť prestávku a využiť ju na to, aby kyjevský režim napumpovala zbraňami,“ povedal na zasadnutí rady venovanom vojne na Ukrajine.

Podľa Lavrova americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner pri poslednej návšteve Moskvy potvrdili záujem Washingtonu pokračovať v diplomatickom procese.

Ruský minister tvrdí, že po rokovaniach v Anchorage na Aljaške sa pozornosť presunula od krátkodobého prímeria k možnosti širšej a dlhodobej mierovej dohody.

Lavrov zároveň ostro kritizoval európske krajiny a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyhlásil, že podľa Moskvy mohlo dôjsť k odlišnému vývoju územnej otázky, keby európske štáty v minulosti postupovali inak.

(mja)