Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump predstavil plán obnovy Gazy za 2,45 miliardy dolárov

Americký prezident Donald Trump predstavil prostredníctvom svojej Rady mieru plán v hodnote 2,45 miliardy dolárov, ktorý má odštartovať obnovu Pásma Gazy. Návrh zverejnili predstavitelia rady počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Plán zahŕňa 66 programov zameraných na obnovu infraštruktúry a hospodárstva Gazy. Počíta napríklad s opravou hraničných priechodov, elektrickej a vodárenskej infraštruktúry, nasadením 25-tisíc prenosných solárnych zariadení či zasypaním tunelov pod miestami určenými na prioritnú výstavbu.

Podľa plánu dosahujú fyzické škody v Gaze približne 35,2 miliardy dolárov. Úplná obnova územia by počas nasledujúceho desaťročia mala stáť približne 71,4 miliardy dolárov.

Budúcnosť projektu však zostáva neistá. Izrael a Hamas sa naďalej nezhodujú na podmienkach odzbrojenia Hamasu a stiahnutia izraelských vojakov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio upozornil, že ide o dlhodobý projekt. Trumpov zať Jared Kushner, ktorý sa podieľal na jeho príprave, priznal, že jednotlivé časti plánu čelia oneskoreniam.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Milei na pôde OSN pritvrdil voči Británii pre Falklandy

Argentínsky prezident Javier Milei na Valnom zhromaždení OSN vystupňoval spor s Britániou o Falklandské ostrovy, ktoré Argentína označuje ako Malvíny. Organizáciu OSN obvinil, že pri rastúcom napätí okolo ťažby ropy „odvracia zrak“, a zopakoval argentínsky nárok na súostrovie.

Zároveň vyzval Londýn na rokovania o mierovom riešení sporu. Buenos Aires už začalo sankčné konania proti viac ako 60 firmám a jednotlivcom napojeným na projekt ťažby ropy pri ostrovoch, čo britská vláda odmieta.

Milei tvrdí, že projekt porušuje rezolúciu OSN z roku 1976, ktorá vyzýva obe strany, aby sa vyhli jednostranným krokom.

Jeho tvrdší postoj prichádza po období, keď ho opozícia kritizovala za slabší záujem o otázku Malvín. Teraz ho, naopak, obviňuje zo snahy využiť spor na domácej politickej scéne.

Vláda zároveň pripravila návrh na sprísnenie sankcií za využívanie prírodných zdrojov v sporných oblastiach.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nový AI agent Mety je populárnejší ako ChatGPT

Nová AI aplikácia Muse od spoločnosti Meta rozdelila americký akciový trh na víťazov a porazených. Nástroj, ktorý dokáže za používateľov nakupovať, rezervovať cestovanie či vypĺňať formuláre, po uvedení predstihol ChatGPT medzi najpopulárnejšími bezplatnými aplikáciami v USA a Kanade.

Za dva týždne zaznamenal 2,8 milióna stiahnutí. Investori sa obávajú, že Muse môže výrazne uľahčiť porovnávanie cien a oslabiť vernosť zákazníkov bankám, poisťovniam, cestovným platformám či ďalším službám.

Pod tlakom sa preto ocitli napríklad JPMorgan, Wells Fargo, Booking či TripAdvisor. Zároveň však prudko rastú firmy, ktoré môžu z nového ekosystému profitovať.

Akcie Mety tento týždeň pridali takmer 13 percent a Shopify viac než 11 percent po oznámení spolupráce s Muse.

Záujem investorov sa preniesol aj na výrobcov čipov, keďže masové využívanie AI agentov môže zvýšiť dopyt po výpočtovej infraštruktúre.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Maškarová podporila vyššie platy policajtov

Prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová považuje dôstojné platové a pracovné podmienky policajtov za jeden zo základných predpokladov stabilizácie zboru, udržania skúsených príslušníkov a zaistenia bezpečnosti. Reagovala tak na požiadavku Odborového zväzu polície v SR na rokovanie o platových tarifách.

Primerané finančné ohodnotenie označila za investíciu do bezpečnosti Slovenska. Tému podľa Prezídia PZ priebežne rieši aj s ministrom vnútra s cieľom zlepšovať podmienky policajtov, stabilizovať personálny stav a získavať nových príslušníkov.

Prezídium zároveň upozornilo, že konkrétna platová politika a rokovania s odbormi patria do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. Policajný zbor preto o výške platov nemôže rozhodovať.

Odborový zväz polície v stredu predložil úradu vlády 1 179 žiadostí zamestnancov, ktorí upozorňujú na podľa nich dlhodobo neudržateľný stav platových taríf v štátnej a vo verejnej službe. Odborári žiadajú bezodkladné rokovanie a systémové riešenie odmeňovania.

Argumentujú aj rastom minimálnej mzdy, ktorá od januára 2027 dosiahne 972 eur mesačne. Podľa odborov sa tak ďalšia časť tarifných stupníc dostane pod túto hranicu a dorovnávanie platu inými zložkami nepovažujú za dostatočné riešenie.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Rusko nepristúpi na dočasné zastavenie bojov, vyhlásil Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na pôde Bezpečnostnej rady OSN zopakoval, že Moskva je pripravená rokovať o ukončení vojny na Ukrajine, zároveň však nepristúpi na nijaké dočasné zastavenie bojov, informujú agentúra TASS a Reuters.

„Európa, nech si myslí čokoľvek, chce jednoducho dosiahnuť prestávku a využiť ju na to, aby kyjevský režim napumpovala zbraňami,“ povedal na zasadnutí rady venovanom vojne na Ukrajine.

Podľa Lavrova americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner pri poslednej návšteve Moskvy potvrdili záujem Washingtonu pokračovať v diplomatickom procese.

Ruský minister tvrdí, že po rokovaniach v Anchorage na Aljaške sa pozornosť presunula od krátkodobého prímeria k možnosti širšej a dlhodobej mierovej dohody.

Lavrov zároveň ostro kritizoval európske krajiny a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vyhlásil, že podľa Moskvy mohlo dôjsť k odlišnému vývoju územnej otázky, keby európske štáty v minulosti postupovali inak.

(mja)

Minúta  |  

Pellegrini: Útoky na civilných obyvateľov Ukrajiny musia prestať

Zámerné útoky na civilné obyvateľstvo na Ukrajine musia okamžite prestať, pričom diplomacia je jediným zodpovedným spôsobom, ako ukončiť konflikt a vytvoriť podmienky na trvalé politické urovnanie. Uviedol to v stredu slovenský prezident Peter Pellegrini na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku.

„Väčšina útokov už nemá nič spoločné s vojenskými cieľmi. Naďalej prinášajú utrpenie a skazu,“ upozornil.

Kritizoval aj útoky na energetickú infraštruktúru, ktoré podľa jeho slov opakovane spôsobujú výpadky dodávok elektriny a najmä v zime vystavujú civilné obyvateľstvo mimoriadne náročným podmienkam.

Prezident zopakoval stanovisko Slovenska, že vojna nemá vojenské riešenie. SR podľa neho podporuje seriózne mierové iniciatívy a riešenie, ktoré by posilnilo bezpečnosť a stabilitu Ukrajiny i celej Európy.

Pellegrini v tejto súvislosti privítal najnovšie sprostredkovateľské aktivity pod vedením Spojených štátov. Partneri v Európe by ich podľa neho mali podporiť s cieľom priviesť Ukrajinu a Rusko k rokovaciemu stolu.

„Aj čiastočné prímerie by mohlo neskôr viesť k širšej dohode,“ uviedol slovenský prezident.

Hlava štátu zároveň pripomenula, že Slovensko je po 20 rokoch pripravené opäť pôsobiť v pozícii nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v rokoch 2028 a 2029.

(tasr, luc)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.