Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Merz sa bojí, že AfD bude vynášať správy do Ruska

Nemecká federálna vláda pod vedením kancelára Friedricha Merza pripravuje podľa New York Times opatrenia na obmedzenie prístupu k tajným spravodajským informáciám pre spolkovú krajinu Sasko-Anhaltsko.

Dôvodom sú obavy, že by sa pravicová strana Alternatíva pre Nemecko po úspechu v krajinských voľbách ujala moci a získala prístup k utajovanému tisícstranovému obrannému plánu „Oplan“ pre prípad ruského útoku.

Vysokí vojenskí a bezpečnostní pracovníci sa obávajú, že predstavitelia strany, ktorí udržiavajú blízke väzby s Moskvou, by mohli citlivé dokumenty a informácie posunúť priamo Kremľu.

Plánované kroky vyvolali obavy aj u kľúčových spojencov Nemecka, ako sú Poľsko či škandinávske krajiny. Tie naznačili možné obmedzenie zdieľania spravodajských dát s Berlínom.

Nemecká vláda preto navrhuje zmenu medzištátnej spolupráce a blokovanie prístupu Saska-Anhaltska k informáciám o extrémizme a ruskej špionáži, čím chce zabrániť aj prípadnému odhaľovaniu tajných agentov sledujúcich samotnú AfD.

Strana tieto obvinenia odmieta, označuje ich za politicky motivované a za zásah do demokratických princípov federalizmu. Hrozí aj súdnymi žalobami.

(max)

Minúta  |  

Pellegrini: Chceme byť v Bezpečnostnej rade OSN zmierovateľom

Prezident Peter Pellegrini vo svojom vystúpení na 81. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku zdôraznil, že vojenský konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie a jedinú cestu k mieru predstavujú diplomacia a obnovenie rokovaní.

Apeloval, že medzinárodné spoločenstvo si nesmie zvyknúť na násilie. Potvrdil, že Slovensko odmieta násilné zmeny hraníc a okupáciu.

Významnú časť prejavu venoval hrozbám umelej inteligencie a naliehavo vyzval na medzinárodnú reguláciu či obmedzenie vývoja a nasadenia zbraní riadených AI. Trval na tom, že človek nesmie stratiť kontrolu nad autonómnymi systémami schopnými spôsobiť smrť.

Pellegrini pripomenul aj kandidatúru Slovenska na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 až 2029.

„Chceme za rokovací stôl priniesť pohľad malej krajiny, ktorá si prostredníctvom rokovaní nebude presadzovať vlastné mocenské záujmy, ale dokáže byť neutrálnym hráčom, zmierovateľom a krajinou, ktorá bude hľadať dialóg a snažiť sa za rokovací stôl priviesť aj znepriatelené strany,“ uzavrel.

(max)

Minúta  |  

Netanjahu sa v OSN asi vymedzí voči Mamdaniho urážkam

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu by mal vo štvrtkovom prejave na pôde OSN ostro kritizovať starostu New Yorku Zohrana Mamdaniho, ktorý ho označil za vojnového zločinca a „architekta genocídy“ Palestínčanov. Netanjahu obvinenia z vojnových zločinov odmieta.

Mamdani počas volebnej kampane sľuboval, že v prípade návštevy New Yorku nechá izraelského premiéra zatknúť. Neskôr však priznal, že na takýto krok nemá právomoc. Netanjahu mu tento týždeň odkázal, že do New Yorku prichádza „povedať pravdu“ aj o ňom.

Prejav nastane približne päť týždňov pred izraelskými parlamentnými voľbami naplánovanými na 27. októbra. Bývalý izraelský veľvyslanec v USA Michael Oren očakáva, že vystúpenie bude pripomínať skôr predvolebný prejav určený izraelským voličom.

Netanjahu má v New Yorku stráviť nezvyčajne krátky čas a podľa dostupných informácií sa nestretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Naplánované má rokovania s viacerými zahraničnými lídrami.

Izrael zároveň čelí rastúcej medzinárodnej kritike pre vojnu v Pásme Gazy. Na Netanjahua je od roku 2024 vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu.

(reuters, est)

Minúta  |  

USA pozvali Putina na samit G20 v Miami

Spojené štáty oficiálne pozvali ruského prezidenta Vladimira Putina na decembrový samit lídrov skupiny G20 v Miami na Floride. Pozvánku potvrdil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po osobnom stretnutí s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Podľa Rubia predstavuje stretnutie ideálnu príležitosť na priamy rozhovor Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ako aj s ďalšími svetovými lídrami.

USA tým signalizujú pretrvávajúcu ochotu diplomaticky rokovať s Moskvou o možnostiach ukončenia vojnového konfliktu na Ukrajine.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že Rusko si americké pozvanie váži a rozhodnutie o účasti prijme po preskúmaní prostredníctvom štandardných diplomatických kanálov.

Ak by Putin pozvanie prijal, išlo by o jeho prvú návštevu kontinentálnych Spojených štátov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, aj keď sa s Trumpom stretol vlani v auguste na Aljaške.

Rubio zároveň doplnil, že na floridskom samite G20 by sa Trump mohol opätovne stretnúť aj s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Odškodnenie Afriky za otrokov získava v Európe podporu

Ghana, ktorá vedie medzinárodné úsilie za odškodnenie za takmer štyristoročný transatlantický obchod s otrokmi, zaznamenáva rastúcu podporu zo strany západných štátov.

Ghanský minister zahraničných vecí Samuel Okudzeto Ablakwa na sprievodnom podujatí Valného zhromaždenia OSN vyhlásil, že kampaň sa v prvej fáze zameria najmä na reštitúciu a vrátenie ulúpených kultúrnych artefaktov.

Francúzsko, Nemecko aj Holandsko už prisľúbili ochotu tieto pamiatky vrátiť. Ďalšie fázy 19-bodového plánu Africkej únie a Karibského spoločenstva počítajú s formálnymi ospravedlneniami, odpustením dlhov a finančným odškodnením.

OSN v marci schválila rezolúciu označujúcu transatlantické otroctvo za najzávažnejší zločin proti ľudskosti. Aj keď sa väčšina európskych krajín vtedy zdržala hlasovania, minister Ablakwa potvrdil, že viaceré z nich, ako aj Veľká Británia, Portugalsko a USA neskôr vyjadrili ochotu na reparáciách spolupracovať.

Medzi 16. a 19. storočím cez Atlantik zotročili a vyviezli približne 12,5 milióna Afričanov, z čoho viac ako 70 percent prepravili práve Portugalsko a Británia. Táto nedobrovoľná práca vytvorila obrovské bohatstvo pre západné mocnosti, zatiaľ čo v Afrike zanechala trvalé hospodárske a sociálne škody.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kaliňák o PS: Sú sekta, je to najnebezpečnejšia strana

Minister obrany Robert Kaliňák skritizoval návrh PS, ktorý má zamedziť konfliktu záujmov vládnych poradcov obhajujúcich klientov v korupčných kauzách. Vyhlásil, že plne súhlasí s postojom podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (obaja Smer).

Na margo predstaviteľov PS uviedol, že „sa už ani netaja tým, že sú boľševici“. Podľa neho sa opozičná strana snaží zavrieť ústa všetkým svojim kritikom a návrh „lex Para“ vníma ako typický „náhubkový zákon“.

Šéf rezortu obrany sa domnieva, že zo strany opozičných poslancov ide o zneužitie právomoci a legislatívnej iniciatívy. Zdôraznil, že zákon ako generálna právna norma by nemal obmedzovať individuálne práva konkrétnych osôb, akými sú advokáti Marek Para či David Lindtner.

Vyhlásil, že na Slovensku neexistuje nebezpečnejšia politická strana ako Progresívne Slovensko.

„Sú sekta. Len oni môžu všetko a všetci ostatní len čo by sa ozvali s kritickým hlasom, budú potrestaní,“ poznamenal s dôvetkom, že ak PS niekedy zloží vládu, nastane „legislatívne tornádo, ktoré zničí slobodu na Slovensku“.

Predstaviteľky PS Zuzana Števulová a Zuzana Mesterová zdôraznili, že advokát nemôže byť lojálny k štátu aj ku klientovi v situáciách, keď sa záujem štátu trestať korupciu stretáva so záujmom obžalovaného vyhnúť sa trestu.

Ich návrh reaguje na situácie, keď poradcovia premiéra či ministrov spoluvytvárajú trestnú politiku štátu a následne legislatívne zmeny využívajú v prospech svojich klientov v korupčných kauzách.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.