Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko vidí za požiarom stanice Starlink ruskú stopu

V Poľsku vypukol v stredu večer požiar na pozemnej satelitnej komunikačnej stanici siete Starlink, ktorá zabezpečuje pripojenie pre región vrátane Ukrajiny. Podpredseda poľskej vlády Krzysztof Gawkowski uviedol, že plamene zasiahli elektrickú stanicu a záložný generátor.

Podľa jeho slov išlo o úmyselnú sabotáž, ktorej cieľom bolo vyradiť stanicu z prevádzky a narušiť prístup k internetu pre rôzne inštitúcie vrátane ukrajinskej armády. Systémy sú však už opäť plne funkčné.

Gawkowski označil incident za súčasť hybridnej vojny. Zdôraznil, že zodpovednosť Ruska za požiar zatiaľ nepreukázali, podľa neho však viaceré okolnosti naznačujú, že spôsob útoku zodpovedá novej ruskej doktríne.

Poľsko je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 vo zvýšenej pohotovosti pre možné sabotáže. Moskva účasť na podobných operáciách opakovane odmieta.

(reuters, max)

Minúta  |  

CIA varuje pred možnými ruskými útokmi dronmi na juhu Európy

Rusko podľa informácií amerických spravodajských služieb pripravuje novú eskaláciu v podobe útokov dronmi proti krajinám Stredomoria, ako sú Španielsko, Francúzsko či Taliansko. Ako píše El Mundo, Moskva by mohla použiť menšie bezpilotné lietadlá typu Gerbera, ukryté v prepravných kontajneroch na obchodných lodiach a vypúšťané z mora stovky kilometrov od pobrežia.

Hoci tieto drony dokážu niesť iba relatívne malú výbušnú nálož, mohli by spôsobiť požiare, poškodiť nechránené zariadenia alebo dočasne uzavrieť letiská či prístavy. Cieľom prípadnej operácie by tak podľa denníka mohol byť okrem materiálnych škôd aj politický a ekonomický dosah.

Šéf CIA John Ratcliffe podľa El Mundo počas augustovej návštevy Moskvy varoval Rusko pred útokmi či provokáciami proti NATO. Americké spravodajské informácie o možnej operácii dostali aj európske vlády vrátane Španielska, Francúzska a Talianska. Francúzsky prezident Emmanuel Macron po zasadnutí Rady obrany následne zvolal lídrov politických strán a kandidátov na prezidentské voľby v roku 2027.

Britský analytik Keir Giles upozornil, že Rusko nemusí cieliť iba na krajiny ležiace najbližšie k jeho hraniciam, ale môže hľadať zraniteľné miesta európskej obrany. Medzi ne zaradil aj Španielsko a Britániu, ktoré podľa neho nemajú dostatočne rozvinutú integrovanú protivzdušnú a protiraketovú obranu.

El Mundo spája možné útoky so širšou ruskou kampaňou sabotáží a ďalších incidentov v Európe, ktorých cieľom má byť oslabenie podpory Ukrajiny, vyvolanie rozporov v NATO a znepokojenie európskej verejnosti.

(max)

Minúta  |  

Súd nariadil Bielemu domu obnoviť prístup zakázaným médiám

Federálny sudca Tim Kelly nariadil administratíve amerického prezidenta Donalda Trumpa okamžite obnoviť novinárske preukazy a prístup do Bieleho domu pre médiá CNN, MS NOW a Politico.

Súd vyhovel žalobe dotknutých spravodajských organizácií a dočasným rozhodnutím zablokoval zákaz, ktorý Trump oznámil 18. septembra.

Sudca označil krok prezidenta za pravdepodobne protiústavný a odmietol tvrdenie ministerstva spravodlivosti, že odobratie preukazov bolo motivované národnou bezpečnosťou. Poukázal na to, že Trump zdôvodnil svoj krok údajnou nepresnosťou a negatívnym vnímaním spravodajstva zo strany týchto médií.

Kelly v rozhodnutí vyzdvihol, že novinárov zbavili prístupu bez predchádzajúceho upozornenia a možnosti obhajoby, čím Biely dom porušil ich právo na riadny proces a slobodu slova zaručenú prvým dodatkom Ústavy USA.

Postup žalujúcich médií podporila aj široká koalícia novinárskych organizácií a konkurenčných redakcií vrátane agentúry Reuters či stanice Fox News. Tie opísali odobratie preukazov na základe redakčných názorov za nebezpečný precedens.

(reuters, max)

Minúta  |  

Merz sa bojí, že AfD bude vynášať správy do Ruska

Nemecká federálna vláda pod vedením kancelára Friedricha Merza pripravuje podľa New York Times opatrenia na obmedzenie prístupu k tajným spravodajským informáciám pre spolkovú krajinu Sasko-Anhaltsko.

Dôvodom sú obavy, že by sa pravicová strana Alternatíva pre Nemecko po úspechu v krajinských voľbách ujala moci a získala prístup k utajovanému tisícstranovému obrannému plánu „Oplan“ pre prípad ruského útoku.

Vysokí vojenskí a bezpečnostní pracovníci sa obávajú, že predstavitelia strany, ktorí udržiavajú blízke väzby s Moskvou, by mohli citlivé dokumenty a informácie posunúť priamo Kremľu.

Plánované kroky vyvolali obavy aj u kľúčových spojencov Nemecka, ako sú Poľsko či škandinávske krajiny. Tie naznačili možné obmedzenie zdieľania spravodajských dát s Berlínom.

Nemecká vláda preto navrhuje zmenu medzištátnej spolupráce a blokovanie prístupu Saska-Anhaltska k informáciám o extrémizme a ruskej špionáži, čím chce zabrániť aj prípadnému odhaľovaniu tajných agentov sledujúcich samotnú AfD.

Strana tieto obvinenia odmieta, označuje ich za politicky motivované a za zásah do demokratických princípov federalizmu. Hrozí aj súdnymi žalobami.

(max)

Minúta  |  

Pellegrini: Chceme byť v Bezpečnostnej rade OSN zmierovateľom

Prezident Peter Pellegrini vo svojom vystúpení na 81. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku zdôraznil, že vojenský konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie a jedinú cestu k mieru predstavujú diplomacia a obnovenie rokovaní.

Apeloval, že medzinárodné spoločenstvo si nesmie zvyknúť na násilie. Potvrdil, že Slovensko odmieta násilné zmeny hraníc a okupáciu.

Významnú časť prejavu venoval hrozbám umelej inteligencie a naliehavo vyzval na medzinárodnú reguláciu či obmedzenie vývoja a nasadenia zbraní riadených AI. Trval na tom, že človek nesmie stratiť kontrolu nad autonómnymi systémami schopnými spôsobiť smrť.

Pellegrini pripomenul aj kandidatúru Slovenska na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2028 až 2029.

„Chceme za rokovací stôl priniesť pohľad malej krajiny, ktorá si prostredníctvom rokovaní nebude presadzovať vlastné mocenské záujmy, ale dokáže byť neutrálnym hráčom, zmierovateľom a krajinou, ktorá bude hľadať dialóg a snažiť sa za rokovací stôl priviesť aj znepriatelené strany,“ uzavrel.

(max)

Minúta  |  

Netanjahu sa v OSN asi vymedzí voči Mamdaniho urážkam

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu by mal vo štvrtkovom prejave na pôde OSN ostro kritizovať starostu New Yorku Zohrana Mamdaniho, ktorý ho označil za vojnového zločinca a „architekta genocídy“ Palestínčanov. Netanjahu obvinenia z vojnových zločinov odmieta.

Mamdani počas volebnej kampane sľuboval, že v prípade návštevy New Yorku nechá izraelského premiéra zatknúť. Neskôr však priznal, že na takýto krok nemá právomoc. Netanjahu mu tento týždeň odkázal, že do New Yorku prichádza „povedať pravdu“ aj o ňom.

Prejav nastane približne päť týždňov pred izraelskými parlamentnými voľbami naplánovanými na 27. októbra. Bývalý izraelský veľvyslanec v USA Michael Oren očakáva, že vystúpenie bude pripomínať skôr predvolebný prejav určený izraelským voličom.

Netanjahu má v New Yorku stráviť nezvyčajne krátky čas a podľa dostupných informácií sa nestretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Naplánované má rokovania s viacerými zahraničnými lídrami.

Izrael zároveň čelí rastúcej medzinárodnej kritike pre vojnu v Pásme Gazy. Na Netanjahua je od roku 2024 vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu.

(reuters, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.