Klimatický samit je zatiaľ viac o štátnych konfliktoch ako o klíme. Lomborg hovorí o nereálnych cieľoch
Klimatická konferencia OSN ako platforma na riešenie sporov. Konferencia v Škótsku zatiaľ pripomína skôr klasické stretnutie politických špičiek. Lídri veľkých štátov naň vôbec neprišli. Európska únia tlačí na iných, aby prestali spaľovať uhlie, Nemecko ho bude spaľovať ešte 15 rokov. Vedec Bjorn Lomborg považuje už súčasné klimatické ciele za nesplniteľné.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas otváracieho ceremoniálu na samite COP26.
Foto: TASR/AP
Je obvyklé, že politici využívajú medzinárodné samity na riešenie rôznych bilaterálnych sporov, obchodov a stretnutia, ktoré by inak príliš priťahovali pozornosť.
V nedeľu sa začal klimatický samit v škótskom Glasgow, známy aj pod skratkou COP26, ktorý potrvá do 12. novembra. Na prelomovú udalosť s prijatím odvážnych a záväzných záverov to však nevyzerá. Chýbajú viaceré svetové mocnosti, záujem sprísňovať klimatické ciele a prím zatiaľ hrajú práve politické spory.
Spor o rybolov
Environmentálne ciele do veľkej miery zatienil spor medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom o rybolove. Starý spor eskaloval natoľko, že Francúzi zadržali britskú rybársku loď a obe strany si hrozili sankciami.
Bodom sváru sú britské ostrovy Jersey a Guernesey, ktoré sú blízko francúzskeho pobrežia, a práva na rybolov v ich okolí. Rybolov bol jednou z bolestivých tém brexitových rokovaní. Na Stredoeurópanov to môže pôsobiť zvláštne, ale tamojší obyvatelia z rybolovu žijú a ide im o živobytie.
Obe strany si brexitovú dohodu vykladajú inak, Francúzi si nárokujú pokračovať v rybolove v britských vodách, ostrovania zas žiadajú exaktné dôkazy od rybárov, že v oblasti lovili predtým a majú nárok v tom pokračovať. Navzájom si majú udeľovať licencie s tým, že kvóty na výlov rýb sa budú každoročne dohadovať. Kedysi boli kvóty horúcou témou v EÚ, po brexite sa dostali na úroveň medzištátneho sporu.
Francúzsko pohrozilo zatvorením prístavov pre britské lode a prísnejšími kontrolami britských rybárov. Londýn zas sankciami, ktoré by pocítila celá EÚ. Lídri oboch štátov nakoniec nadviazali dialóg počas klimatického samitu a sankcie zatiaľ odložili. Celé to má aj vnútropolitické príčiny. Eric Zemmour, pravdepodobný Macronov rival v budúcoročných prezidentských voľbách, hovorí, že "bitku o brexit vyhrali Angličania".
Zverejnená Macronova SMS
Napätie naďalej pretrváva medzi Francúzskom a Austráliou, ktorá uzavrela nové spojenectvo s Britániou a USA zvané AUKUS. Vďaka tomu získa technológie na výrobu ponoriek s jadrovým pohonom. Preto zrušila kontrakt za desiatky miliárd eur na 12 ponoriek s naftovým pohonom od Francúzska, o čom ho informovali len pár hodín vopred. Viac sme o tom písali tu.
Kým s Britániou a USA sa francúzsky prezident pomeril, s austrálskym premiérom Scottom Morrisonom doteraz spoločnú reč nenašiel, hoci sa cez víkend stretli v Ríme. Nazval ho klamárom, keďže mu nepovedal včas o zrušení nákupu francúzskych ponoriek.
Austrálsky premiér v spore pokračuje na klimatickom samite a vyjadrenia Macrona prirovnal k podpásovým útokom. Sám je však médiami podozrievaný z toho, že vyniesol na verejnosť SMS správu od francúzskeho lídra, ktorá má dokazovať, že predaj ponoriek nebol hotovou vecou.
Veľké štáty na samite chýbajú
Zo skupiny štátov známych BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika) na samit prišla len India a africký štát. Nepríde ani turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Neúčasť lídrov veľkých štátov ilustruje, akú dôležitosť samitu prisudzujú.
Čína poslala len písomné vyhlásenie. India si zas stanovila vlastné ciele. Uhlíkovú neutralitu chce dosiahnuť do roku 2070, EÚ a USA už do roku 2050. Prísnejšie záväzky odmieta. India je po Číne, USA a EÚ štvrtým najväčším producentom oxidu uhličitého na svete. Vzhľadom na vysoký počet obyvateľov však má nižší objem emisií na hlavu ako iné svetové mocnosti.
Z emisných obrov sa na COP26 zúčastňujú USA. Ich prezident Joe Biden sa ospravedlnil za to, že jeho predchodca Donald Trump odstúpil od parížskej klimatickej dohody. Zároveň priznal, že veľkú časť zodpovednosti za odvrátenie klimatickej krízy nesú Spojené štáty a ďalšie rozvinuté štáty.
Jedným z prvých prijatých cieľov samitu je "zastavenie a zvrátenie odlesňovania i znehodnocovania pôdy" do roku 2030. Signatármi uvedenej dohody sú aj Brazília a Rusko.
Nie uhliu v Afrike, áno v Európe
Juhoafrická republika sa s EÚ dohodla na rýchlejšom ukončení spaľovania uhlia a rozvoji obnoviteľných zdrojov energie. Na iniciatíve sa podieľajú aj USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko.
„Štáty podporujú Juhoafrickú republiku v skoršom odstavovaní uhoľných elektrární a rýchlejšom rozvoji obnoviteľných zdrojov,“ cituje Reuters nemeckú predsedníčku eurokomisie Ursulu von der Leyenovú.
Plán zaznel v čase, keď sa v Nemecku uhlie opäť stalo najdôležitejším zdrojom energie. Na druhom mieste sú veterné elektrárne a na treťom plyn a po ňom jadrové elektrárne. Kým jadra sa chce Nemecko vzdať do konca budúceho roka (pôvodný plán bol 2036), uhoľné elektrárne odstaví až v roku 2036.
Pripomeňme, že Nemecko je jednotkou v dovoze uhlia v Európe a otvára plynovod Nord Stream 2 z Ruska. Kupuje tiež elektrinu od Poľska, kde sa v prevažnej miere vyrába v tepelných elektrárňach. Nemecko hovorí, nech iní prestanú spaľovať uhlie, ale samo sa na fosílne palivá upína na 15 rokov dopredu.
Cena ambicióznych klimatických cieľov
Začiatok samitu COP26 sa niesol aj v znamení protestov. Aktivistom prekáža, že politici nie sú ochotní prijať ešte tvrdšie opatrenia na potlačenie emisií skleníkových plynov a otepľovania. Podľa aktivistky Grety Thunbergovej aktuálny samit nič nezmení. „Sedia tam politici a mocní, ktorí sa len tvária, že berú vážne budúcnosť a ľudí, ktorí pociťujú klimatickú krízu už dnes.“
Zástancovia prísnejších opatrení hovoria, že tento samit je skôr COP-out, teda pokus, ako klimatické obmedzenia znížiť. Inak to vidí známy dánsky vedec Bjorn Lomborg.
Švédska aktivistka Greta Thunbergová (uprostred) počas klimatického protestu pred klimatickým samitom COP26 v škótskom Glasgowe. Foto: TASR/AP
Lomborg v článku pre noviny Wall Street Journal namieta, že už aktuálne klimatické méty sú príliš ambiciózne a ich dôsledky ich napĺňania sú obrovské. Pripomína, že až 81 percent energetickej spotreby, kam počíta aj dopravu, vykurovanie a priemyselnú produkciu, zabezpečuje spaľovanie fosílnych palív.
Poukazuje aj na výpadky vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov v prípade nepriazne počasia, čo sa podpísalo pod rast ceny elektriny v Nemecku a naprieč Európou. Vplyv plnenia klimatických cieľov porovnáva s tvrdými pandemickými opatreniami a lockdownom, ktorý obmedzil priemysel, dopravu a svetovú ekonomickú aktivitu vôbec.
Podľa Lomborgových prepočtov by bol len tento rok na splnenie cieľov potrebný dvojnásobný pokles emisií oproti prepadu v lockdowne. V roku 2030 by sme na základe klimatických záväzkov mali vytvárať 11-krát menej emisií.
