Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najväčšia ukrajinská oceliareň zatvorila svoj závod

ArcelorMittal zastavuje prevádzku svojho závodu v Kryvom Rihu, najväčšieho oceliarskeho podniku na Ukrajine. Dôvodom sú pretrvávajúce ruské útoky a zhoršujúca sa bezpečnostná situácia, informuje portál Politico.

Spoločnosť v piatok uviedla, že za posledných päť týždňov závod zasiahli štyri raketové útoky. Zahynulo pri nich päť zamestnancov a ďalších 17 utrpelo zranenia, pričom jeden z nich zostáva v kritickom stave. Útoky zároveň spôsobili rozsiahle škody na výrobných zariadeniach.

Generálny riaditeľ Mauro Longobardo uviedol, že podnik už nedokáže závod bezpečne prevádzkovať. Firma preto rokuje s ukrajinskou vládou o jeho budúcnosti a chce zachovať infraštruktúru tak, aby bolo možné výrobu po skončení vojny obnoviť. ArcelorMittal pôsobí na Ukrajine od roku 2005 a vyrába oceľ a železnú rudu pre domáci aj zahraničný trh.

Ruské útoky v posledných mesiacoch výrazne zasiahli aj ďalšie ukrajinské oceliarne. Závod Zaporižstaľ v auguste po raketovom útoku prerušil výrobu, pričom zahynulo sedem zamestnancov. V septembri zastavila prevádzku aj Kamet Steel v Kamianskom po útoku, ktorý si vyžiadal päť obetí.

Predstavitelia spoločnosti Metinvest označili situáciu v ukrajinskom oceliarskom priemysle za „katastrofálnu“.

(mja)

Minúta  |  

Peking opäť zatlačil na USA pre Taiwan

Donald Trump a Si Ťin-pching ukončili trojdňový samit vo Washingtone čajom v Bielom dome a návštevou amerického Národného archívu.

Stretnutie bolo výrazné najmä symbolikou a osobnou diplomaciou, kým zásadné hospodárske dohody zatiaľ neoznámili. Trump tvrdí, že rokovania priniesli pokrok v obchode a lepšie podmienky pre amerických farmárov, pričom podrobnosti majú Spojené štáty zverejniť v pondelok.

Si označil vzťahy oboch veľmocí za konštruktívne a založené na stabilite, rešpekte a vzájomnosti. Lídri zároveň vidia priestor na spoluprácu v oblasti umelej inteligencie.

Citlivou témou však zostáva Taiwan. Peking opäť žiada Washington o obozretný prístup a dlhodobo tlačí aj na obmedzenie amerického predaja zbraní ostrovu.

Samit tak síce zmiernil tón medzi USA a Čínou, no hlavné sporné otázky zostávajú otvorené.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Štát chce obciam uľahčiť čerpanie eurofondov

Úrad vlády SR chce samosprávam pomáhať predchádzať chybám pri realizácii projektov z Programu Slovensko zameraných na marginalizované rómske komunity. Téme sa venovalo zasadnutie Sekcie marginalizovaných rómskych komunít Rady ZMOS, ktoré sa uskutočnilo 24. septembra v Bratislave.

Zástupcovia miest a obcí s odborníkmi úradu vlády diskutovali o najčastejších nedostatkoch pri využívaní eurofondov a možnostiach, ako predísť zdržaniu platieb, neuznaniu výdavkov či problémom pri dokončovaní investícií.

Pozornosť sa venovala najmä verejnému obstarávaniu, príprave a realizácii stavieb, zmenám v projektoch a správnemu predkladaniu žiadostí o platbu. Odborníci upozornili aj na potrebu kontroly vykonaných prác, úplnej projektovej dokumentácie a zabezpečenia prevádzky dokončených investícií.

Osobitnou témou boli projekty financované z Európskeho sociálneho fondu plus vrátane miestnych občianskych a preventívnych služieb. Pri nich sa riešili najmä vykazovanie činností, evidencia pracovného času a pracovnoprávne náležitosti.

Generálny riaditeľ Sekcie európskych programov úradu vlády Roderik Klinda informoval aj o pripravovaných výzvach a záujme pokračovať vo financovaní podobných projektov v ďalšom programovom období. Podpora sa má rozšíriť aj o témy klimatických zmien, sucha či povodní.

Predsedníčka sekcie ZMOS Zuzana Nebusová ocenila praktický charakter stretnutia a množstvo informácií využiteľných pre samosprávy v regiónoch.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Pezeškiján odmietol ambície Iránu získať jadrovú zbraň

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján odmietol, že by sa Teherán usiloval o získanie jadrovej zbrane. Zároveň uviedol, že Irán je pripravený umožniť medzinárodným inšpektorom overovanie svojho jadrového programu a pristúpiť aj k zriedeniu zásob obohateného uránu.

„Vôbec nie,“ odpovedal Pezeškiján v rozhovore pre Fox News na otázku, či Irán chce vyrobiť jadrovú bombu. Odvolal sa pritom aj na náboženský zákaz jadrových zbraní, ktorý opakovane deklarovalo iránske vedenie.

Iránsky prezident zároveň uviedol, že Teherán je pripravený podrobiť svoj jadrový program medzinárodnej kontrole. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu však v poslednom období upozorňovala, že nemá dostatočný prístup k informáciám o stave deklarovaného jadrového materiálu a niektorých zariadení v Iráne.

Pezeškiján obvinil Spojené štáty z eskalácie konfliktu. Tvrdil, že Washington namiesto pokračovania v rokovaniach pristúpil k vojenským útokom a zablokoval diplomatické možnosti. Iránska vojenská reakcia bola podľa neho obranná.

Americký prezident Donald Trump naďalej tvrdí, že jedným z hlavných cieľov Washingtonu je zabrániť Iránu v získaní jadrovej zbrane. Zároveň pripustil, že komunikácia medzi obomi stranami pokračuje a dohoda je podľa neho stále možná.

(mja)

Minúta  |  

Holandsko chce zrušiť povinné plnenie zásobníkov plynu

Holandsko chce zrušiť povinnosť členských štátov Európskej únie napĺňať zásobníky plynu pred zimou na stanovenú úroveň. Súčasný systém podľa vlády deformuje trh a núti krajinu nakupovať viac plynu, než zodpovedá jej spotrebe, informuje Echo24.

Holandsko tento rok vynaložilo na podporu plnenia zásobníkov takmer miliardu eur. Ministerka pre klímu Stientje van Veldhovenová upozornila, že pravidlá EÚ vychádzajú najmä z kapacity zásobníkov, hoci spotreba plynu v krajine postupne klesá.

Situáciu komplikuje aj rast cien plynu v súvislosti s konfliktom na Blízkom východe. Letné dopĺňanie zásob sa tak stalo menej výhodným a vláda musí vo väčšej miere finančne podporovať nákupy.

Európske zásobníky sú aktuálne naplnené približne na 70 percent, pričom v tomto období býva priemer okolo 86 percent. V Holandsku dosahuje naplnenosť približne 56 percent.

Haag navrhuje, aby za zabezpečenie dostatočných zásob niesol väčšiu zodpovednosť trh. Dodávateľom pre domácnosti a ďalších chránených odberateľov by napríklad mohla vzniknúť povinnosť držať určitú časť zásob.

Vláda zároveň zvažuje výrazné rozšírenie strategických rezerv plynu. Tie by mohli vzrásť zo súčasných približne piatich terawatthodín až na 72 TWh a boli by určené výhradne na riešenie vážnych výpadkov dodávok.

(mja)

Minúta  |  

V Rusku pribúdajú smrteľné útoky medveďov

V ruskom Krasnojarskom kraji zabil medveď 51-ročnú ženu priamo v jej záhrade. Ide už o siedmu obeť útoku medveďa v tomto sibírskom regióne počas septembra, informovali ruské úrady. Podľa agentúry TASS žena spozorovala zviera pri ohrade s domácimi zvieratami. Medveď na ňu následne zaútočil. Predátora neskôr zastrelil sused obete.

Ruské médiá upozorňujú, že útokov medveďov tento rok pribúda vo viacerých oblastiach krajiny. Podľa dostupných údajov zaútočili najmenej v 11 regiónoch a usmrtili najmenej 20 ľudí.

Odborníci spájajú vyšší počet stretov s nedostatkom prirodzenej potravy po skorom a suchom jarnom období. Medvede preto častejšie vyhľadávajú potravu v blízkosti ľudských sídiel. Problém podľa nich zhoršuje aj voľne dostupný potravinový odpad.

Počet medveďov hnedých v Rusku zároveň výrazne vzrástol. Z približne 130-tisíc kusov v roku 1990 sa populácia zvýšila na viac ako 300-tisíc.

Vyšetrovatelia v Krasnojarskom kraji začali trestné konanie pre podozrenie z nedbanlivosti voči regionálnemu ministerstvu životného prostredia. Tvrdia, že úrady nereagovali dostatočne na rastúci počet hlásení o medveďoch v obývaných oblastiach. Úrady zároveň vyzvali obyvateľov, aby sa dočasne vyhýbali lesom a obmedzili zber húb a lesných plodov.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.