Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin ponecháva rokovania s Ukrajinou otvorené

Všetky návrhy na urovnanie vojny na Ukrajine zostávajú podľa ruského prezidenta Vladimira Putina na stole. Moskva však podľa neho musí po najnovšom vývoji zvážiť, aký ďalší postup je v jej záujme.

Putin v piatok pred ruskými novinármi uviedol, že Moskva bola po minulotýždňových parlamentných voľbách pripravená obnoviť rokovania s Kyjevom. Ukrajina však podľa neho následne podnikla útoky na Moskvu a zasiahla aj volebné miestnosti.

Ruský prezident tieto útoky označil za provokácie a avizoval pokračovanie odvetných úderov. „Oni s tým začali. Všade, na každom fronte,“ povedal.

Podľa Putina by mal Kyjev pochopiť, že provokatívne kroky nepovedú k výsledkom, ktoré očakáva, a iba zhoršia jeho situáciu. Zároveň tvrdil, že práve najnovšie útoky stoja za ukrajinskými výzvami na prímerie a obnovenie rokovaní.

„Všetko je na stole. Všetko je možné,“ uviedol Putin v súvislosti s návrhmi na ukončenie konfliktu. Dodal však, že Rusko musí po udalostiach posledných dní dôkladne zvážiť svoju odpoveď.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump: Bessent nebude koordinátor pre AI

Americký minister financií Scott Bessent nebude zastávať novú funkciu koordinátora Bieleho domu pre umelú inteligenciu. V piatok to oznámil prezident Donald Trump s tým, že Bessenta chce ponechať na čele ministerstva financií.

„Scott Bessent nebude koordinátorom pre superinteligenciu. Po prvé, nechce to. Po druhé, na ministerstve financií odvádza skvelú prácu a tam ho chcem nechať,“ napísal Trump na sociálnej sieti.

Trump minulý týždeň oznámil zámer vymenovať poradcu pre umelú inteligenciu a vytvoriť osobitný tím pre AI. Podrobnosti o jeho fungovaní zatiaľ nezverejnil.

Bessent patril medzi možných kandidátov na novú funkciu. V nedeľu v New Yorku viedol rokovania s čínskym vicepremiérom Che Li-fengom, počas ktorých bola jednou z hlavných tém práve umelá inteligencia.

Po stretnutí uviedol, že americká strana navrhla mechanizmus vzájomného informovania o bezpečnostných rizikách AI a bilaterálny dialóg so zameraním na otázky národnej bezpečnosti.

Biely dom zatiaľ neoznámil, kto by mohol novú funkciu obsadiť. Trump dlhodobo presadzuje skôr obmedzenú reguláciu umelej inteligencie, zatiaľ čo časť amerických zákonodarcov žiada prísnejšie pravidlá pre rýchlo sa rozvíjajúce technológie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Maďarsko blokuje otvorenie rokovacích klastrov s Ukrajinou

Maďarsko zostáva jedinou členskou krajinou EÚ, ktorá blokuje otvorenie zostávajúcich štyroch rokovacích klastrov v prístupových rokovaniach s Ukrajinou. Pre Deutsche Welle to v piatok potvrdil nemenovaný vysokopostavený európsky predstaviteľ.

Budapešť podľa neho odôvodňuje svoj postoj nevyriešenými otázkami týkajúcimi sa práv maďarskej národnostnej menšiny na Ukrajine. Maďarská strana žiada väčší pokrok pri uplatňovaní ukrajinského zákona o národnostných menšinách a konkrétnejšie výsledky v praxi.

Európsky predstaviteľ zároveň uviedol, že ide o oficiálnu pozíciu maďarskej vlády a diplomati v Bruseli postupujú podľa pokynov z Budapešti.

Prístupové rokovania Ukrajiny s EÚ sú rozdelené do šiestich tematických klastrov. Prvé dva už boli otvorené v júni a júli. Zvyšné štyri sú podľa eurokomisárky pre rozširovanie Marty Kosovej technicky pripravené na otvorenie a Ukrajina podľa Európskej komisie splnila potrebné podmienky.

Ukrajinský vicepremiér pre európsku a euroatlantickú integráciu Taras Kačka uviedol, že všetky potrebné dokumenty zo strany Kyjeva a Európskej komisie sú pripravené. Ďalší postup tak podľa neho závisí od dosiahnutia jednomyseľnej dohody medzi 27 členskými štátmi EÚ. Bez súhlasu Maďarska sa rokovania o zostávajúcich klastroch nemôžu formálne posunúť ďalej.

(mja)

Minúta  |  

Najväčšia ukrajinská oceliareň zatvorila svoj závod

ArcelorMittal zastavuje prevádzku svojho závodu v Kryvom Rihu, najväčšieho oceliarskeho podniku na Ukrajine. Dôvodom sú pretrvávajúce ruské útoky a zhoršujúca sa bezpečnostná situácia, informuje portál Politico.

Spoločnosť v piatok uviedla, že za posledných päť týždňov závod zasiahli štyri raketové útoky. Zahynulo pri nich päť zamestnancov a ďalších 17 utrpelo zranenia, pričom jeden z nich zostáva v kritickom stave. Útoky zároveň spôsobili rozsiahle škody na výrobných zariadeniach.

Generálny riaditeľ Mauro Longobardo uviedol, že podnik už nedokáže závod bezpečne prevádzkovať. Firma preto rokuje s ukrajinskou vládou o jeho budúcnosti a chce zachovať infraštruktúru tak, aby bolo možné výrobu po skončení vojny obnoviť. ArcelorMittal pôsobí na Ukrajine od roku 2005 a vyrába oceľ a železnú rudu pre domáci aj zahraničný trh.

Ruské útoky v posledných mesiacoch výrazne zasiahli aj ďalšie ukrajinské oceliarne. Závod Zaporižstaľ v auguste po raketovom útoku prerušil výrobu, pričom zahynulo sedem zamestnancov. V septembri zastavila prevádzku aj Kamet Steel v Kamianskom po útoku, ktorý si vyžiadal päť obetí.

Predstavitelia spoločnosti Metinvest označili situáciu v ukrajinskom oceliarskom priemysle za „katastrofálnu“.

(mja)

Minúta  |  

Peking opäť zatlačil na USA pre Taiwan

Donald Trump a Si Ťin-pching ukončili trojdňový samit vo Washingtone čajom v Bielom dome a návštevou amerického Národného archívu.

Stretnutie bolo výrazné najmä symbolikou a osobnou diplomaciou, kým zásadné hospodárske dohody zatiaľ neoznámili. Trump tvrdí, že rokovania priniesli pokrok v obchode a lepšie podmienky pre amerických farmárov, pričom podrobnosti majú Spojené štáty zverejniť v pondelok.

Si označil vzťahy oboch veľmocí za konštruktívne a založené na stabilite, rešpekte a vzájomnosti. Lídri zároveň vidia priestor na spoluprácu v oblasti umelej inteligencie.

Citlivou témou však zostáva Taiwan. Peking opäť žiada Washington o obozretný prístup a dlhodobo tlačí aj na obmedzenie amerického predaja zbraní ostrovu.

Samit tak síce zmiernil tón medzi USA a Čínou, no hlavné sporné otázky zostávajú otvorené.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Štát chce obciam uľahčiť čerpanie eurofondov

Úrad vlády SR chce samosprávam pomáhať predchádzať chybám pri realizácii projektov z Programu Slovensko zameraných na marginalizované rómske komunity. Téme sa venovalo zasadnutie Sekcie marginalizovaných rómskych komunít Rady ZMOS, ktoré sa uskutočnilo 24. septembra v Bratislave.

Zástupcovia miest a obcí s odborníkmi úradu vlády diskutovali o najčastejších nedostatkoch pri využívaní eurofondov a možnostiach, ako predísť zdržaniu platieb, neuznaniu výdavkov či problémom pri dokončovaní investícií.

Pozornosť sa venovala najmä verejnému obstarávaniu, príprave a realizácii stavieb, zmenám v projektoch a správnemu predkladaniu žiadostí o platbu. Odborníci upozornili aj na potrebu kontroly vykonaných prác, úplnej projektovej dokumentácie a zabezpečenia prevádzky dokončených investícií.

Osobitnou témou boli projekty financované z Európskeho sociálneho fondu plus vrátane miestnych občianskych a preventívnych služieb. Pri nich sa riešili najmä vykazovanie činností, evidencia pracovného času a pracovnoprávne náležitosti.

Generálny riaditeľ Sekcie európskych programov úradu vlády Roderik Klinda informoval aj o pripravovaných výzvach a záujme pokračovať vo financovaní podobných projektov v ďalšom programovom období. Podpora sa má rozšíriť aj o témy klimatických zmien, sucha či povodní.

Predsedníčka sekcie ZMOS Zuzana Nebusová ocenila praktický charakter stretnutia a množstvo informácií využiteľných pre samosprávy v regiónoch.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.