Preskočiť na obsah
  |  

Nemeckým firmám chýbajú manažéri, mladí strácajú záujem

Nemecké firmy čelia rastúcemu nedostatku pracovníkov ochotných prevziať riadiace pozície. Podľa štúdie Kompetenčného centra pre zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily pri Nemeckom ekonomickom inštitúte chýbalo vlani v krajine v priemere 28 180 kvalifikovaných pracovníkov na vedúcich miestach.

Problém prehlbuje odchod generácie baby boomerov do dôchodku. Výrazne sa prejavuje najmä v malých a stredných podnikoch. Vlani malo 57 percent ich majiteľov najmenej 55 rokov, kým pred dvadsiatimi rokmi to bolo 20 percent. Do konca roka 2029 bude podľa odhadov každoročne potrebných približne 109-tisíc nástupcov.

Zároveň klesá ochota mladších zamestnancov prevziať riadiace funkcie za súčasných podmienok. Len 14 percent pracovníkov bez manažérskych povinností si vie jasne predstaviť, že by takúto pozíciu prijali. Ďalších 40 percent by ju zvážilo za určitých podmienok.

Najčastejšie ich odrádzajú vysoké pracovné zaťaženie, veľká zodpovednosť a horšie zosúladenie pracovného a súkromného života. Takmer polovica považuje za nedostatočné aj finančné stimuly.

(red)

  |  

Takáč spúšťa 26-miliónovú výzvu na zelenú naftu

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) oznámil spustenie výzvy v rámci štátnej pomoci na takzvanú zelenú naftu.

Poľnohospodári v prvovýrobe zameraní na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu si rozdelia minimálne 26 miliónov eur formou vrátenia časti spotrebnej dane z minerálnych olejov. Prihlasovanie štartuje 30. septembra a uzatvoria ho 14. októbra.

Všetky schválené finančné prostriedky vyplatia ešte do konca tohto roka. Maximálna výška podpory je stanovená na 100-tisíc eur pre jeden subjekt, pričom stanovený strop sa dotkne približne jedného percenta žiadateľov z minulého roka.

Pomoc je zameraná na podporu 201 plodín zo špeciálnej rastlinnej výroby a 17 kategórií hospodárskych zvierat. Oprávnenými žiadateľmi sú fyzické aj právnické osoby podnikajúce v agrosektore od mikropodnikov až po veľké podniky, ktoré sa nenachádzajú v ťažkostiach.

Žiadosti je potrebné podať výlučne elektronickou formou prostredníctvom systému ITMS2014+, pričom listinnú formu akceptovať nebudú.

(tasr, max)

  |  

Irán nevidí dohodu s USA pred novembrovými voľbami reálne

Iránski predstavitelia sú čoraz pesimistickejší v otázke možnosti dosiahnuť dohodu so Spojenými štátmi pred novembrovými voľbami do amerického Kongresu. Podľa agentúry Bloomberg dosiahli obe strany počas nedávnych rokovaní na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku len malý pokrok.

V Teheráne panujú obavy, že po voľbách 3. novembra sa zvýši riziko ďalšej eskalácie konfliktu. Iránski predstavitelia zostávajú otvorení rokovaniam, pochybujú však o tom, či Trumpova administratíva dodrží prípadnú dohodu.

Skepsa pretrváva aj na americkej strane. Prezident Donald Trump napriek tomu vyhlásil, že situácia by sa mohla vyriešiť pomerne rýchlo. Americkí a iránski predstavitelia pokračujú v rokovaniach prostredníctvom sprostredkovateľov.

Do diplomatického úsilia sa zapájajú najmä Katar a Pakistan. Rokovania sa sústreďujú okrem iného na podmienky obnovenia plavby cez Hormuzský prieliv a zmiernenie amerických opatrení voči Iránu.

Washington zároveň požaduje pokrok v otázke iránskeho jadrového programu.

(max)

  |  

Vízia 2040 je v parlamente. Danko ju podporiť odmieta

Poslanci Národnej rady SR začali v utorok rokovať o strategickom dokumente Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, ktorý vypracovala Slovenská akadémia vied v spolupráci s ďalšími odborníkmi. Na úvod rozpravy vystúpil predseda akadémie Martin Venhart, ktorý zdôraznil, že hlavným cieľom materiálu je trvalé zvyšovanie kvality života všetkých obyvateľov Slovenska bez rozdielu.

Venhart poukázal na kľúčový význam členstva v EÚ a NATO, potrebu ekonomického posilnenia, podporu talentov a akútnu potrebu riešenia demografickej krízy a starnutia populácie.

Diskusiu k materiálu v pléne skrátili na 12,5 hodiny a vyvolala reakcie z oboch strán politického spektra.

Poslanec Vladimír Baláž (Smer) vyzdvihol zdravotnícku časť vízie s dôrazom na prevenciu, zdravý životný štýl a systémovú stabilizáciu zdravotníckych kapacít okolo potrieb pacienta.

Naopak, opozičná poslankyňa Zora Jaurová (PS) síce priznala zhodu v témach dôstojného života s programovým dokumentom jej hnutia z roku 2017, no skritizovala postoj stratégie k obnoviteľným zdrojom či k vojne na Ukrajine. Zároveň skonštatovala, že vláda sa podobnými odporúčaniami doteraz neriadila a krajina namiesto stagnácie čelí hlbokému úpadku.

Andrej Danko priznal, že koaličná SNS nemôže podporiť tento dokument, keďže kopíruje program PS. Líder národniarov zároveň vyhlásil, že je scestné, aby premiér Robert Fico (Smer) nemal informácie o tom, čo vo vízii je alebo nie je.

(tasr, max)

  |  

Útočníkovi zo Spišskej Starej Vsi navrhujú doživotie

Prokurátor Michal Šoltýs navrhol v utorok na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku doživotný trest odňatia slobody pre obžalovaného Samuela Straška, ktorý čelí obžalobe z minuloročného tragického útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.

Prokuratúra zdôraznila, že chladnokrvne naplánovaný a vykonaný skutok si vyžaduje nekompromisnú ochranu spoločnosti, pričom u páchateľa nevidí nádej na nápravu nižším trestom.

Šoltýs ďalej požaduje umiestnenie obžalovaného do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia veci, ochranné ústavné psychiatrické liečenie a povinnosť uhradiť poškodeným rodinám pohrebné náklady i desaťtisícové sumy za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.

K závažnému incidentu došlo 16. januára minulého roka, keď vtedajší 18-ročný študent školy zaútočil na svoje obete. Útok si vyžiadal životy zástupkyne riaditeľky školy a jednej zo študentiek, pričom ďalšia žiačka utrpela zranenia.

Polícia mladíka obvinila z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy a súd ho vzal do väzby, v ktorej zotrval až do začiatku súdneho procesu. Obžalovaný síce samotné spáchanie skutku na súde nepopiera, no zásadne nesúhlasí s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe.

(tasr, max)

  |  

Exministra Orbánovej vlády zadržali pre spreneveru

Bývalý maďarský minister kultúry a súčasný poslanec parlamentu Balázs Hankó, ktorý pôsobil v kabinete expremiéra Viktora Orbána, skončil v pondelok večer vo väzbe. K zadržaniu došlo na Národnej daňovej a colnej správe okamžite po tom, ako zákonodarcovia hlasovali za zrušenie jeho poslaneckej imunity.

Hankó čelí obvineniam zo sprenevery prostriedkov Národného kultúrneho fondu. Vyšetrovanie sa zameriava na netransparentný proces prideľovania štátnych grantov vo výške miliárd forintov umelcom a organizáciám napojeným na opozičnú stranu Fidesz.

On samotný akékoľvek pochybenie odmieta a celú záležitosť označil za politický proces.

Vyšetrovanie fondu už v júli naznačila policajná razia v priestoroch so servermi strany Fidesz. Hankó navyše nie je jediným vysokopostaveným predstaviteľom bývalej vlády čeliacim trestnému stíhaniu. V pondelok v súvislosti s podozreniami z úplatkárstva zadržali aj Miklósa Sesztáka, bývalého ministra pre národný rozvoj z rokov 2014 až 2018.

Nový premiér Péter Magyar, ktorý po nástupe do funkcie zriadil špeciálny protikorupčný orgán, označil krok za začiatok skutočnej rovnosti pred zákonom. Podľa Magyara stála korupcia za predošlej 16-ročnej vlády Viktora Orbána osem až desať percent HDP krajiny, čo Orbán dlhodobo popiera.

(reuters, max)