Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Paríž navrhuje pokryť rozpočet Únie pokutami pre Google

Európska únia by mala využiť výnosy z pokút uložených technologickej spoločnosti Google na zníženie finančných príspevkov členských štátov do spoločného rozpočtu EÚ. V utorok to v rozhovore pre televíznu stanicu Franceinfo vyhlásil francúzsky minister pre Európu Benjamin Haddad.

Podľa neho ide o nový zdroj príjmov EÚ v hodnote 4,6 miliardy eur, ktorý by mal automaticky znížiť príspevky všetkých členských štátov. Vyjadrenie prichádza v čase, keď sa krajiny Únie nezhodujú na celkovej veľkosti ani výdavkových prioritách budúceho rozpočtu.

Google dostal v júli pokutu 890 miliónov eur za porušenie pravidiel EÚ zameraných na obmedzenie moci veľkých technologických spoločností. Celková hodnota pokút, ktoré Únia uložila Googlu za protisúťažné praktiky za takmer dve desaťročia, tak dosiahla 10,38 miliardy eur.

Vlády členských štátov rokujú o rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 a dohodu sa snažia dosiahnuť do konca roka. Európska komisia navrhla rozpočet vo výške dvoch biliónov eur, čo predstavuje 1,26 percenta hrubého národného dôchodku EÚ. Približne 168 miliárd eur má smerovať na splácanie pôžičiek z fondu obnovy po pandémii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mníchovské rokovania o migrácii priniesli plán návratových centier

Európski ministri vnútra chcú presúvať odmietnutých migrantov, ktorých nemožno vyhostiť do krajín pôvodu, do návratových centier v tretích krajinách. Na stretnutí v Mníchove však nepredstavili dohodu so žiadnou krajinou, ktorá by bola ochotná takéto centrum prijať.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt uviedol, že ďalšie podrobnosti by mali byť známe do decembra. Nemecko pripravuje plán spolu s Rakúskom, Dánskom, Holandskom a Gréckom. Prvé presuny by podľa Dánska mohli prísť do konca roka 2027.

Centrá majú byť určené pre ľudí, ktorí nemajú právo zostať v EÚ a musia ju opustiť. Ich žiadosti o azyl by tam neposudzovali. Otvorené zostávajú otázky financovania, dĺžky pobytu či zodpovednosti v prípadoch, keď návrat do krajiny pôvodu nebude možný.

Dobrindt zároveň presadzuje väčšie právomoci pre Frontex. Európska pohraničná agentúra by podľa neho mala vedieť nasadiť jednotky do 24 hodín pri kríze na hraniciach a výraznejšie sa zapojiť do návratov migrantov z tranzitných krajín.

(red)

Minúta  |  

Slovensko oficiálne od štvrtka zastropuje marže na pumpách

Od štvrtka 1. októbra vstupuje na Slovensku do platnosti nová vyhláška ministerstva financií, ktorá stanovuje maximálnu maloobchodnú maržu čerpacích staníc na úrovni desať centov za liter paliva. Rezort tým reaguje na rozhodnutie vlády a napätú situáciu na európskom trhu s pohonnými látkami, ktorú vyvolali konflikt na Blízkom východe, vojna na Ukrajine a ďalšie externé faktory.

Cieľom opatrenia, ktoré konzultovali so zástupcami pokrývajúcimi viac ako 85 percent domáceho trhu, je zamedziť špekulatívnemu zvyšovaniu cien a zmierniť tlak na ich extrémny nárast. Regulácia sa zameriava výhradne na marže predajcov a nezasahuje priamo do tvorby koncových cien.

Rezort financií zdôraznil, že ceny nafty na Slovensku patrili v minulom týždni k najnižším v EÚ a boli najlacnejšie v rámci regionálneho zoskupenia V4. Kým v mnohých európskych krajinách ceny nafty bežne presahujú hranicu dve eurá za liter, cieľom slovenskej vlády je udržať krajinu medzi najlacnejšími štátmi v regióne.

Štát bude ceny palív naďalej denne monitorovať a vyhodnocovať. Ako sprievodné opatrenie na odľahčenie obyvateľstva vláda od 1. októbra zároveň znižuje ceny cestovného v druhej triede železničnej dopravy o 50 percent na obdobie 30 dní a ponúka finančnú pomoc samosprávam pri autobusovej doprave.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poslední americkí vojaci do stredy opustia iracké základne

Americké ozbrojené sily sa do stredy 30. septembra definitívne stiahnu zo svojich posledných základní v Iraku. Týmto krokom sa napĺňa dohoda vyrokovaná v roku 2024 za prezidenta Joea Bidena a realizovaná administratívou Donalda Trumpa.

Odchod medzinárodnej koalície privítali proiránske ozbrojené frakcie a predstavitelia Teheránu, ktorí udalosť označujú za historické víťazstvo svojej „osi odporu“ a drvivú porážku amerického vplyvu v regióne. Americká invázia v roku 2003 zvrhla Saddáma Husajna, a hoci sa vojská koncom roka 2011 stiahli, v roku 2014 sa vrátili v rámci pomoci v boji proti teroristom z Islamského štátu.

Prítomnosť amerických jednotiek slúžila roky ako protiváha iránskemu tlaku. Bezpečnostní analytici a miestni lídri preto varujú pred vytvorením nebezpečného vákua. Obávajú sa, že Teherán a ním podporované šíitské milície tento moment využijú na definitívne prevzatie bezpečnostného a politického riadenia krajiny.

Vláda v Bagdade pritom dlhodobo naráža na limity pri snahe obmedziť ich moc.

Kým úplný odchod cudzích vojsk rezonuje u časti verejnosti ako obnovenie suverenity, vojenskí predstavitelia vo federálnej vláde i v autonómnom Kurdistane vyjadrujú hlboké znepokojenie. Absencia amerických spravodajských kapacít, logistiky a leteckej podpory otvára priestor na preskupenie spiacich buniek Islamského štátu.

Kurdské zložky už zaznamenali zvýšenú aktivitu teroristov, pričom iracké bezpečnostné orgány odhalili prípravy samovražedných útokov načasovaných presne na obdobie odchodu Američanov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poľsko chce zjednodušiť zostreľovanie dronov

Poľské ministerstvo obrany plánuje výrazne zjednodušiť a zrýchliť postupy pri zostreľovaní objektov, ktoré neoprávnene narušia vzdušný priestor krajiny. V pondelok to oznámil námestník ministra obrany Cezary Tomczyk podľa portálu Politico.

Na základe doteraz platných pravidiel museli poľskí piloti narušiteľa pred zásahom nielen zamerať na radare, ale aj vizuálne identifikovať priamo vo vzdušnom priestore, čo si vyžadovalo fyzický dolet k cieľu. Chystaná legislatívna zmena túto povinnosť ruší – po novom bude pilotovi alebo operačnému veliteľovi na rozhodnutie o paľbe stačiť jednoznačný odpočet údajov zo systémov radaru.

Tento krok umožní poľským stíhačkám okamžite a efektívne likvidovať drony či rakety prekračujúce východné hranice.

Oznámenie prichádza v období zvýšeného napätia medzi Varšavou a Moskvou. Len 23. septembra narušil poľský vzdušný priestor ruský vrtuľník Mi-8, ktorý prenikol približne 300 metrov na poľské územie v blízkosti Kaliningradskej oblasti a zotrval tam 42 sekúnd. Poľské operačné velenie to označilo za ďalší zo série testov pripravenosti národnej protivzdušnej obrany zo strany Ruska.

Nedávno na poľskom území z Baltického mora vytiahli aj ruský dron Gerbera.

Varšava už v minulosti nad svojím územím ruské drony zostrelila a minister zahraničných vecí Radosław Sikorski opakovane varoval, že krajina neváha nekompromisne zasiahnuť proti akémukoľvek narušiteľovi.

(max)

Minúta  |  

Ruské vydavateľstvo končí. Dôvod súvisí s LGBT

Ruské nezávislé knižné vydavateľstvo Individuum oznámilo po jedenástich rokoch fungovania od svojho založenia v roku 2015 definitívny koniec činnosti. Šéfredaktor Alexej Kiseľov podľa Moscow Times označil tento krok za náhly, no nie úplne neočakávaný.

Tituly, na ktorých redakcia pracovala v posledných mesiacoch, sprístupnia prostredníctvom iných vydavateľstiev. Rozhodnutie o zatvorení nasleduje po postupnom útlme a januárovom zrušení sesterského mládežníckeho vydavateľstva Popcorn Books zo strany najväčšieho ruského knižného domu Eksmo.

Spoločnosť Eksmo síce získala v oboch vydavateľstvách väčšinový podiel v roku 2023, avšak po vlaňajšom zatknutí niekoľkých zamestnancov za údajnú propagandu skupiny LGBT sa od nich v máji dištancovala.

Tlak zo strany štátnych orgánov vyvrcholil počas tohto leta, keď troch vedúcich pracovníkov vydavateľstiev Individuum a Popcorn Books odsúdili na štvorročné podmienečné tresty pre obvinenia z „extrémizmu“. Právnym základom sa stalo označenie „medzinárodného LGBT hnutia“ za extrémistickú organizáciu v Rusku.

Represívnu kampaň navyše začiatkom tohto mesiaca podčiarklo ruské ministerstvo spravodlivosti, keď bývalého šéfredaktora Individua Felixa Sandalova zaradilo na zoznam „zahraničných agentov“.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.