Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini povýšil a vymenoval nových generálov

Prezident Peter Pellegrini v utorok počas oficiálneho aktu v Prezidentskom paláci povýšil päť brigádnych generálov do vyššej hodnosti generálmajora a zároveň vymenoval šiestich plukovníkov do hodnosti brigádneho generála. Hodnosť generálmajora získali Norbert Hrib, Štefan Acsai, Adolf Daubner, Ladislav Kisel a Jozef Ševčík.

Novými brigádnymi generálmi sa stali Ján Berec, Peter Výrostek, Miroslav Kováčik, Gabriel Janovics, Rudolf Janči a Ján Hric. Hlava štátu týmto krokom ocenila ich doterajšiu prácu, profesionálne i morálne kvality a príkladnú reprezentáciu Ozbrojených síl SR doma i v zahraničí.

Prezident vo svojom príhovore zdôraznil, že hlavným poslaním vojenského vedenia zostáva obrana zvrchovanosti, územnej celistvosti a bezpečnosti obyvateľov. Poukázal na to, že Európa v súčasnosti čelí moderným výzvam, ako sú hybridné útoky, sabotáže či narušenia vzdušného priestoru, pri ktorých je kľúčová úzka spolupráca armády s verejnosťou.

V mene novovymenovaných generálov vystúpil Peter Výrostek, ktorý podotkol, že získané hodnosti prijímajú s pokorou a so zodpovednosťou. Neopomenul, že nová etapa služby znamená prácu nad rámec očakávaní pri ochrane vlasti.

(tasr, max)

Minúta  |  

Huliakovci za odvolanie Tarabu hlasovať nebudú

Trojica nezaradených poslancov Národnej rady SR zo Strany vidieka – Roman Malatinec, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík – nebude v parlamente hlasovať za odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS). Vo svojom oficiálnom stanovisku sa odvolávajú na koaličnú zmluvu, podľa ktorej sa členovia vlády neodvolávajú.

Strana vedená ministrom cestovného ruchu a športu Rudolfom Huliakom (nominant Smeru) síce deklaruje vernosť vládnej koalícii, no zároveň neskrýva ostrú kritiku voči Tarabovmu pôsobeniu. Ministrovi vyčítajú zlyhania pri riešení problému s premnoženými medveďmi, nezvládnutú zonáciu národných parkov či slabé čerpanie eurofondov.

Napriek tomu rešpektujú, že nominácia na tento post patrí podľa dohôd národniarom.

Situácia v koalícii zostáva napätá. Koaličná SNS vyzýva Tarabu, aby dodržal sľub a k 30. septembru sám odstúpil, inak sa ho pokúsi odvolať priamo v parlamente. Samotný envirominister vyjadril nad postupom svojej nominujúcej strany šok.

Opozičné Progresívne Slovensko plánuje podať návrh na okamžité prerokovanie odvolania, aby odhalilo reálne počty hlasov v koalícii. Napätie vyvrcholilo po tom, ako premiér Robert Fico (Smer) v pondelok stiahol svoj návrh na Tarabovo odvolanie predložený prezidentovi, čo SNS označila za bezprecedentné porušenie koaličnej zmluvy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Paríž navrhuje pokryť rozpočet Únie pokutami pre Google

Európska únia by mala využiť výnosy z pokút uložených technologickej spoločnosti Google na zníženie finančných príspevkov členských štátov do spoločného rozpočtu EÚ. V utorok to v rozhovore pre televíznu stanicu Franceinfo vyhlásil francúzsky minister pre Európu Benjamin Haddad.

Podľa neho ide o nový zdroj príjmov EÚ v hodnote 4,6 miliardy eur, ktorý by mal automaticky znížiť príspevky všetkých členských štátov. Vyjadrenie prichádza v čase, keď sa krajiny Únie nezhodujú na celkovej veľkosti ani výdavkových prioritách budúceho rozpočtu.

Google dostal v júli pokutu 890 miliónov eur za porušenie pravidiel EÚ zameraných na obmedzenie moci veľkých technologických spoločností. Celková hodnota pokút, ktoré Únia uložila Googlu za protisúťažné praktiky za takmer dve desaťročia, tak dosiahla 10,38 miliardy eur.

Vlády členských štátov rokujú o rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034 a dohodu sa snažia dosiahnuť do konca roka. Európska komisia navrhla rozpočet vo výške dvoch biliónov eur, čo predstavuje 1,26 percenta hrubého národného dôchodku EÚ. Približne 168 miliárd eur má smerovať na splácanie pôžičiek z fondu obnovy po pandémii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Mníchovské rokovania o migrácii priniesli plán návratových centier

Európski ministri vnútra chcú presúvať odmietnutých migrantov, ktorých nemožno vyhostiť do krajín pôvodu, do návratových centier v tretích krajinách. Na stretnutí v Mníchove však nepredstavili dohodu so žiadnou krajinou, ktorá by bola ochotná takéto centrum prijať.

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt uviedol, že ďalšie podrobnosti by mali byť známe do decembra. Nemecko pripravuje plán spolu s Rakúskom, Dánskom, Holandskom a Gréckom. Prvé presuny by podľa Dánska mohli prísť do konca roka 2027.

Centrá majú byť určené pre ľudí, ktorí nemajú právo zostať v EÚ a musia ju opustiť. Ich žiadosti o azyl by tam neposudzovali. Otvorené zostávajú otázky financovania, dĺžky pobytu či zodpovednosti v prípadoch, keď návrat do krajiny pôvodu nebude možný.

Dobrindt zároveň presadzuje väčšie právomoci pre Frontex. Európska pohraničná agentúra by podľa neho mala vedieť nasadiť jednotky do 24 hodín pri kríze na hraniciach a výraznejšie sa zapojiť do návratov migrantov z tranzitných krajín.

(red)

Minúta  |  

Slovensko oficiálne od štvrtka zastropuje marže na pumpách

Od štvrtka 1. októbra vstupuje na Slovensku do platnosti nová vyhláška ministerstva financií, ktorá stanovuje maximálnu maloobchodnú maržu čerpacích staníc na úrovni desať centov za liter paliva. Rezort tým reaguje na rozhodnutie vlády a napätú situáciu na európskom trhu s pohonnými látkami, ktorú vyvolali konflikt na Blízkom východe, vojna na Ukrajine a ďalšie externé faktory.

Cieľom opatrenia, ktoré konzultovali so zástupcami pokrývajúcimi viac ako 85 percent domáceho trhu, je zamedziť špekulatívnemu zvyšovaniu cien a zmierniť tlak na ich extrémny nárast. Regulácia sa zameriava výhradne na marže predajcov a nezasahuje priamo do tvorby koncových cien.

Rezort financií zdôraznil, že ceny nafty na Slovensku patrili v minulom týždni k najnižším v EÚ a boli najlacnejšie v rámci regionálneho zoskupenia V4. Kým v mnohých európskych krajinách ceny nafty bežne presahujú hranicu dve eurá za liter, cieľom slovenskej vlády je udržať krajinu medzi najlacnejšími štátmi v regióne.

Štát bude ceny palív naďalej denne monitorovať a vyhodnocovať. Ako sprievodné opatrenie na odľahčenie obyvateľstva vláda od 1. októbra zároveň znižuje ceny cestovného v druhej triede železničnej dopravy o 50 percent na obdobie 30 dní a ponúka finančnú pomoc samosprávam pri autobusovej doprave.

(tasr, max)

Minúta  |  

Poslední americkí vojaci do stredy opustia iracké základne

Americké ozbrojené sily sa do stredy 30. septembra definitívne stiahnu zo svojich posledných základní v Iraku. Týmto krokom sa napĺňa dohoda vyrokovaná v roku 2024 za prezidenta Joea Bidena a realizovaná administratívou Donalda Trumpa.

Odchod medzinárodnej koalície privítali proiránske ozbrojené frakcie a predstavitelia Teheránu, ktorí udalosť označujú za historické víťazstvo svojej „osi odporu“ a drvivú porážku amerického vplyvu v regióne. Americká invázia v roku 2003 zvrhla Saddáma Husajna, a hoci sa vojská koncom roka 2011 stiahli, v roku 2014 sa vrátili v rámci pomoci v boji proti teroristom z Islamského štátu.

Prítomnosť amerických jednotiek slúžila roky ako protiváha iránskemu tlaku. Bezpečnostní analytici a miestni lídri preto varujú pred vytvorením nebezpečného vákua. Obávajú sa, že Teherán a ním podporované šíitské milície tento moment využijú na definitívne prevzatie bezpečnostného a politického riadenia krajiny.

Vláda v Bagdade pritom dlhodobo naráža na limity pri snahe obmedziť ich moc.

Kým úplný odchod cudzích vojsk rezonuje u časti verejnosti ako obnovenie suverenity, vojenskí predstavitelia vo federálnej vláde i v autonómnom Kurdistane vyjadrujú hlboké znepokojenie. Absencia amerických spravodajských kapacít, logistiky a leteckej podpory otvára priestor na preskupenie spiacich buniek Islamského štátu.

Kurdské zložky už zaznamenali zvýšenú aktivitu teroristov, pričom iracké bezpečnostné orgány odhalili prípravy samovražedných útokov načasovaných presne na obdobie odchodu Američanov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.