Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Komisárka žiada prezidenta, aby vetoval novelu zákona o rodine

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská požiadala prezidenta Petra Pellegriniho, aby vrátil parlamentu novelu zákona o rodine. Schválená úprava má od 1. januára 2027 zvýšiť minimálne výživné z 30 na 100 percent sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa, teda na 134,80 eura mesačne na jedno dieťa.

Stavrovská upozorňuje, že povinnosť bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča môže zasiahnuť najmä ľudí so zdravotným postihnutím a s nízkymi príjmami. Vyššie výživné podľa nej nevytvorí nemajetným rodičom dodatočné zdroje a môže viesť k narastaniu dlhov a exekúciám.

Žiada preto vytvorenie úzko vymedzenej výnimky pre prípady objektívnej nemožnosti platiť stanovenú sumu. Ak by parlament zákon opätovne schválil bez zmien, prezident by podľa nej mal zvážiť podanie na Ústavný súd SR.

Ministerstvo práce reagovalo, že prioritami úpravy sú ochrana dieťaťa a pomoc samoživiteľom. S komisárkou o probléme zdravotne znevýhodnených rodičov komunikovalo, riešenie s jasnými pravidlami pre výnimku však nenašlo.

Rezort pripomenul, že pri neplatení súdom stanoveného výživného štát vypláca náhradné výživné. Zároveň predpokladá, že súdy budú zohľadňovať aj objektívne príčiny jeho neplatenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kríza núti EÚ ustúpiť, v hre je odklad metánových pravidiel

Európska únia zvažuje odloženie nových pravidiel týkajúcich sa emisií metánu pri dovoze ropy a plynu, ktoré majú začať platiť 1. januára 2027. Dôvodom sú rastúce obavy európskych vlád z vysokých cien energií a napätých dodávok počas zimy po tom, ako vojna v Iráne narušila globálne trhy s ropou a plynom.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen v Dubline uviedol, že poveril svojich pracovníkov preskúmaním možností odkladu časti pravidiel týkajúcej sa dovozu. Odklad by podľa neho mohol trvať rok, pričom zdôraznil, že nejde o zmiernenie samotných požiadaviek. Ročný odklad minulý týždeň podporil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Pozastavenie alebo zmiernenie pravidiel už skôr žiadala približne desiatka členských krajín a Spojené štáty, ktoré sú najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu do Európy.

Šéf Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol na rovnakom stretnutí uviedol, že členské štáty by v prípade potreby mohli rokovať o ďalšom uvoľnení strategických zásob ropy. Agentúra podľa neho pozorne sleduje najmä trh s naftou a ďalšími ropnými produktmi.

Na otázku o možnom americkom zákaze vývozu nafty Birol povedal, že agentúra svojim členom odporúča kroky prospešné nielen pre nich, ale aj pre ich spojencov a partnerov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Nemeckým firmám chýbajú manažéri, mladí strácajú záujem

Nemecké firmy čelia rastúcemu nedostatku pracovníkov ochotných prevziať riadiace pozície. Podľa štúdie Kompetenčného centra pre zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily pri Nemeckom ekonomickom inštitúte chýbalo vlani v krajine v priemere 28 180 kvalifikovaných pracovníkov na vedúcich miestach.

Problém prehlbuje odchod generácie baby boomerov do dôchodku. Výrazne sa prejavuje najmä v malých a stredných podnikoch. Vlani malo 57 percent ich majiteľov najmenej 55 rokov, kým pred dvadsiatimi rokmi to bolo 20 percent. Do konca roka 2029 bude podľa odhadov každoročne potrebných približne 109-tisíc nástupcov.

Zároveň klesá ochota mladších zamestnancov prevziať riadiace funkcie za súčasných podmienok. Len 14 percent pracovníkov bez manažérskych povinností si vie jasne predstaviť, že by takúto pozíciu prijali. Ďalších 40 percent by ju zvážilo za určitých podmienok.

Najčastejšie ich odrádzajú vysoké pracovné zaťaženie, veľká zodpovednosť a horšie zosúladenie pracovného a súkromného života. Takmer polovica považuje za nedostatočné aj finančné stimuly.

(red)

Minúta  |  

Takáč spúšťa 26-miliónovú výzvu na zelenú naftu

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) oznámil spustenie výzvy v rámci štátnej pomoci na takzvanú zelenú naftu.

Poľnohospodári v prvovýrobe zameraní na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu si rozdelia minimálne 26 miliónov eur formou vrátenia časti spotrebnej dane z minerálnych olejov. Prihlasovanie štartuje 30. septembra a uzatvoria ho 14. októbra.

Všetky schválené finančné prostriedky vyplatia ešte do konca tohto roka. Maximálna výška podpory je stanovená na 100-tisíc eur pre jeden subjekt, pričom stanovený strop sa dotkne približne jedného percenta žiadateľov z minulého roka.

Pomoc je zameraná na podporu 201 plodín zo špeciálnej rastlinnej výroby a 17 kategórií hospodárskych zvierat. Oprávnenými žiadateľmi sú fyzické aj právnické osoby podnikajúce v agrosektore od mikropodnikov až po veľké podniky, ktoré sa nenachádzajú v ťažkostiach.

Žiadosti je potrebné podať výlučne elektronickou formou prostredníctvom systému ITMS2014+, pričom listinnú formu akceptovať nebudú.

(tasr, max)

Minúta  |  

Irán nevidí dohodu s USA pred novembrovými voľbami reálne

Iránski predstavitelia sú čoraz pesimistickejší v otázke možnosti dosiahnuť dohodu so Spojenými štátmi pred novembrovými voľbami do amerického Kongresu. Podľa agentúry Bloomberg dosiahli obe strany počas nedávnych rokovaní na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku len malý pokrok.

V Teheráne panujú obavy, že po voľbách 3. novembra sa zvýši riziko ďalšej eskalácie konfliktu. Iránski predstavitelia zostávajú otvorení rokovaniam, pochybujú však o tom, či Trumpova administratíva dodrží prípadnú dohodu.

Skepsa pretrváva aj na americkej strane. Prezident Donald Trump napriek tomu vyhlásil, že situácia by sa mohla vyriešiť pomerne rýchlo. Americkí a iránski predstavitelia pokračujú v rokovaniach prostredníctvom sprostredkovateľov.

Do diplomatického úsilia sa zapájajú najmä Katar a Pakistan. Rokovania sa sústreďujú okrem iného na podmienky obnovenia plavby cez Hormuzský prieliv a zmiernenie amerických opatrení voči Iránu.

Washington zároveň požaduje pokrok v otázke iránskeho jadrového programu.

(max)

Minúta  |  

Vízia 2040 je v parlamente. Danko ju podporiť odmieta

Poslanci Národnej rady SR začali v utorok rokovať o strategickom dokumente Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu, ktorý vypracovala Slovenská akadémia vied v spolupráci s ďalšími odborníkmi. Na úvod rozpravy vystúpil predseda akadémie Martin Venhart, ktorý zdôraznil, že hlavným cieľom materiálu je trvalé zvyšovanie kvality života všetkých obyvateľov Slovenska bez rozdielu.

Venhart poukázal na kľúčový význam členstva v EÚ a NATO, potrebu ekonomického posilnenia, podporu talentov a akútnu potrebu riešenia demografickej krízy a starnutia populácie.

Diskusiu k materiálu v pléne skrátili na 12,5 hodiny a vyvolala reakcie z oboch strán politického spektra.

Poslanec Vladimír Baláž (Smer) vyzdvihol zdravotnícku časť vízie s dôrazom na prevenciu, zdravý životný štýl a systémovú stabilizáciu zdravotníckych kapacít okolo potrieb pacienta.

Naopak, opozičná poslankyňa Zora Jaurová (PS) síce priznala zhodu v témach dôstojného života s programovým dokumentom jej hnutia z roku 2017, no skritizovala postoj stratégie k obnoviteľným zdrojom či k vojne na Ukrajine. Zároveň skonštatovala, že vláda sa podobnými odporúčaniami doteraz neriadila a krajina namiesto stagnácie čelí hlbokému úpadku.

Andrej Danko priznal, že koaličná SNS nemôže podporiť tento dokument, keďže kopíruje program PS. Líder národniarov zároveň vyhlásil, že je scestné, aby premiér Robert Fico (Smer) nemal informácie o tom, čo vo vízii je alebo nie je.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.