Preskočiť na obsah
  |  

Fico a Wadephul riešili ceny energií aj rozšírený formát V4

Predseda vlády Robert Fico (Smer) prijal v utorok ministra zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky Johanna Wadephula. Obaja skonštatovali, že medzi krajinami nie sú otvorené otázky a vzájomné vzťahy sú na dobrej úrovni.

Témou spoločného rokovania boli aj ceny elektrickej energie a ich vplyv na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Diskutovali tiež o ďalšom rozširovaní Európskej únie.

Obe strany zároveň zdôraznili význam regionálnej spolupráce. Rozšírený formát stretnutí V4+ sa podľa nich ukazuje ako efektívny nástroj na diskusiu o spoločných európskych témach. V tomto kontexte Slovensko prejavilo záujem usporiadať stretnutie V4+ Nemecko.

S Wadephulom sa v utorok stretol aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Rokovali o bilaterálnych vzťahoch, obchode aj spolupráci v rámci NATO. Témou stretnutia bola aj situácia na Ukrajine či Blízkom východe.

(tasr, max)

  |  

EÚ pridá milióny eur na výskum, chce prilákať špičkových vedcov

Európska komisia v utorok oznámila navýšenie financií pre svoj kľúčový vedecký a výskumný program Horizont Európa o 500 miliónov eur. Dodatočné financovanie je určené na roky 2026 a 2027, čím celkový rozpočet programu na toto obdobie vzrastie na približne 14,8 miliardy eur.

Cieľom je udržať a prilákať špičkových vedcov a výskumníkov do Európy. Európska únia sa pritom snaží prilákať aj akademikov zo Spojených štátov, z ktorých časť je nespokojná s administratívou prezidenta Donalda Trumpa.

Reuters vlani oslovil 13 európskych univerzít a výskumných inštitúcií, ktoré zaznamenali zvýšený záujem pracovníkov pôsobiacich v USA o presun do Európy. O takomto kroku uvažovalo aj šesť akademikov pôsobiacich v Spojených štátoch.

Do programu Horizont Európa sa zároveň pripája Austrália, čo podľa Reuters odráža zbližovanie vzťahov medzi Austráliou a Európskou úniou.

(reuters, max)

  |  

Komisárka žiada prezidenta, aby vetoval novelu zákona o rodine

Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská požiadala prezidenta Petra Pellegriniho, aby vrátil parlamentu novelu zákona o rodine. Schválená úprava má od 1. januára 2027 zvýšiť minimálne výživné z 30 na 100 percent sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa, teda na 134,80 eura mesačne na jedno dieťa.

Stavrovská upozorňuje, že povinnosť bez ohľadu na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča môže zasiahnuť najmä ľudí so zdravotným postihnutím a s nízkymi príjmami. Vyššie výživné podľa nej nevytvorí nemajetným rodičom dodatočné zdroje a môže viesť k narastaniu dlhov a exekúciám.

Žiada preto vytvorenie úzko vymedzenej výnimky pre prípady objektívnej nemožnosti platiť stanovenú sumu. Ak by parlament zákon opätovne schválil bez zmien, prezident by podľa nej mal zvážiť podanie na Ústavný súd SR.

Ministerstvo práce reagovalo, že prioritami úpravy sú ochrana dieťaťa a pomoc samoživiteľom. S komisárkou o probléme zdravotne znevýhodnených rodičov komunikovalo, riešenie s jasnými pravidlami pre výnimku však nenašlo.

Rezort pripomenul, že pri neplatení súdom stanoveného výživného štát vypláca náhradné výživné. Zároveň predpokladá, že súdy budú zohľadňovať aj objektívne príčiny jeho neplatenia.

(tasr, max)

  |  

Kríza núti EÚ ustúpiť, v hre je odklad metánových pravidiel

Európska únia zvažuje odloženie nových pravidiel týkajúcich sa emisií metánu pri dovoze ropy a plynu, ktoré majú začať platiť 1. januára 2027. Dôvodom sú rastúce obavy európskych vlád z vysokých cien energií a napätých dodávok počas zimy po tom, ako vojna v Iráne narušila globálne trhy s ropou a plynom.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen v Dubline uviedol, že poveril svojich pracovníkov preskúmaním možností odkladu časti pravidiel týkajúcej sa dovozu. Odklad by podľa neho mohol trvať rok, pričom zdôraznil, že nejde o zmiernenie samotných požiadaviek. Ročný odklad minulý týždeň podporil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Pozastavenie alebo zmiernenie pravidiel už skôr žiadala približne desiatka členských krajín a Spojené štáty, ktoré sú najväčším dodávateľom skvapalneného zemného plynu do Európy.

Šéf Medzinárodnej energetickej agentúry Fatih Birol na rovnakom stretnutí uviedol, že členské štáty by v prípade potreby mohli rokovať o ďalšom uvoľnení strategických zásob ropy. Agentúra podľa neho pozorne sleduje najmä trh s naftou a ďalšími ropnými produktmi.

Na otázku o možnom americkom zákaze vývozu nafty Birol povedal, že agentúra svojim členom odporúča kroky prospešné nielen pre nich, ale aj pre ich spojencov a partnerov.

(reuters, max)

  |  

Nemeckým firmám chýbajú manažéri, mladí strácajú záujem

Nemecké firmy čelia rastúcemu nedostatku pracovníkov ochotných prevziať riadiace pozície. Podľa štúdie Kompetenčného centra pre zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily pri Nemeckom ekonomickom inštitúte chýbalo vlani v krajine v priemere 28 180 kvalifikovaných pracovníkov na vedúcich miestach.

Problém prehlbuje odchod generácie baby boomerov do dôchodku. Výrazne sa prejavuje najmä v malých a stredných podnikoch. Vlani malo 57 percent ich majiteľov najmenej 55 rokov, kým pred dvadsiatimi rokmi to bolo 20 percent. Do konca roka 2029 bude podľa odhadov každoročne potrebných približne 109-tisíc nástupcov.

Zároveň klesá ochota mladších zamestnancov prevziať riadiace funkcie za súčasných podmienok. Len 14 percent pracovníkov bez manažérskych povinností si vie jasne predstaviť, že by takúto pozíciu prijali. Ďalších 40 percent by ju zvážilo za určitých podmienok.

Najčastejšie ich odrádzajú vysoké pracovné zaťaženie, veľká zodpovednosť a horšie zosúladenie pracovného a súkromného života. Takmer polovica považuje za nedostatočné aj finančné stimuly.

(red)

  |  

Takáč spúšťa 26-miliónovú výzvu na zelenú naftu

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) oznámil spustenie výzvy v rámci štátnej pomoci na takzvanú zelenú naftu.

Poľnohospodári v prvovýrobe zameraní na špeciálnu rastlinnú a živočíšnu výrobu si rozdelia minimálne 26 miliónov eur formou vrátenia časti spotrebnej dane z minerálnych olejov. Prihlasovanie štartuje 30. septembra a uzatvoria ho 14. októbra.

Všetky schválené finančné prostriedky vyplatia ešte do konca tohto roka. Maximálna výška podpory je stanovená na 100-tisíc eur pre jeden subjekt, pričom stanovený strop sa dotkne približne jedného percenta žiadateľov z minulého roka.

Pomoc je zameraná na podporu 201 plodín zo špeciálnej rastlinnej výroby a 17 kategórií hospodárskych zvierat. Oprávnenými žiadateľmi sú fyzické aj právnické osoby podnikajúce v agrosektore od mikropodnikov až po veľké podniky, ktoré sa nenachádzajú v ťažkostiach.

Žiadosti je potrebné podať výlučne elektronickou formou prostredníctvom systému ITMS2014+, pričom listinnú formu akceptovať nebudú.

(tasr, max)