Preskočiť na obsah
  |  

Žiga: Fico porušil koaličnú zmluvu, Tarabu by mal odvolať

Premiér Robert Fico (Smer) podľa podpredsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas) porušil koaličnú zmluvu, keď odmietol vymeniť ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) na žiadosť SNS. Podľa Žigu by mal návrh na jeho odvolanie podať.

Predseda SNS Andrej Danko o odvolanie Tarabu premiéra požiadal. Fico návrh najprv predložil prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, v pondelok ho však stiahol.

Žiga vyzval koaličných partnerov na dohodu. Hlas podľa neho nebude pri odvolávaní ministra spolupracovať s opozíciou. Jeho poslanci sa pravdepodobne zúčastnia na hlasovaní o prednostnom prerokovaní návrhu, pri samotnom odvolávaní by však zrejme odišli zo sály.

Žiga zároveň tvrdí, že návrat Tarabu do parlamentu ani prípadný odchod Petra Slyška z klubu Hlasu by automaticky neznamenali stratu koaličnej väčšiny.

Progresívne Slovensko chce o 17:00 presadiť okamžité rokovanie o odvolávaní. Podporu avizovali SaS, KDH a časť SNS, Hnutie Slovensko chce zabezpečiť čo najvyššiu účasť svojich poslancov. Podľa Martina Dubéciho (PS) bude hlasovanie tesné, za má byť 76 alebo 77 poslancov. Tvrdí tiež, že na opozičných poslancov je vyvíjaný tlak. Žiga o tom podľa svojich slov nevie.

(tasr, bak)

  |  

Talin viní z podpaľačského útoku na obrannú firmu Rusko

Estónske úrady v utorok oficiálne oznámili, že augustový požiar v priestoroch domácej obrannej spoločnosti Milrem Robotics bol výsledkom úmyselného podpaľačského útoku. Firma je kľúčovým dodávateľom bezpilotných pozemných vozidiel pre ukrajinské ozbrojené sily.

Estónsky premiér Kristen Michal spresnil, že za diverznou akciou stála zákazka od ruských bezpečnostných služieb, čo vyplýva zo zistení národnej bezpečnostnej služby KAPO.

Aj keď Talin konkrétne spravodajské dôkazy s ohľadom na ochranu utajovaných informácií nezverejnil, zdôraznil, že incident presne zapadá do širšieho vzorca hybridných a sabotážnych aktivít vykonávaných v Európe pod taktovkou Ruska.

Švédsky premiér Ulf Kristersson označil tento prípad za mimoriadne závažný a vyjadril pobaltskému partnerovi plnú solidaritu.

Kremeľ obvinenie odmietol ako nepodložené a nezodpovedajúce realite.

(reuters, max)

  |  

ZMOS: Obce čaká drahší odpad aj neistota pri rozpočtoch

Mestá a obce sa budú musieť koncom roka venovať zavedeniu mechanicko-biologickej úpravy zmesového komunálneho odpadu, ktorá bude od roku 2027 povinná.

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik vo Zvolene upozornil, že o tejto povinnosti treba otvorene hovoriť aj s občanmi a kandidátmi v komunálnych voľbách.

Úprava zvýši náklady, ktoré sú samosprávy zo zákona povinné premietnuť do miestnych poplatkov. Božik nepredpokladá ďalší odklad, hoci v minulosti už termín odložili. Podľa neho nie je možné dotovať odpadové hospodárstvo z podielových daní, dane z nehnuteľností či poplatku za psa.

Nové zastupiteľstvá zároveň čaká príprava rozpočtov na nový kalendárny rok. Samosprávy stále nevedia, ako sa bude uplatňovať ústavný zákon o dlhovej brzde. Božik preto žiada jasné stanovisko a čaká na rozhodnutie Ústavného súdu SR. Nevylúčil ani stretnutie s jeho zástupcami, aby zistil, kedy možno verdikt očakávať.

(tasr, bak)

  |  

Šutaj Eštok chce po útoku v Staškove urýchliť zákon o mládeži

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) vyzval predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas), aby návrh zákona na ochranu pred radikalizáciou mládeže zaradil na rokovanie už v utorok podvečer. Výzva zaznela v Staškove, kde v utorok ráno došlo k útoku na základnej škole. Rokovanie o návrhu je zatiaľ naplánované na stredu ráno.

Minister chce, aby zákon čo najskôr prešiel prvým čítaním. Verí, že jeho posunutie do druhého čítania podporia koaliční aj opoziční poslanci. Členovia vlády sú potom podľa neho pripravení navrhnúť skrátené legislatívne konanie.

Na príprave návrhu takmer rok pracovali rezorty vnútra, školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí a spravodlivosti spolu s odborníkmi. Vládny návrh zavádza koordinované vyhodnocovanie rizík radikalizácie a mobilizácie k násiliu, ako aj reguláciu sociálnych sietí pre deti mladšie ako 16 rokov. Vláda ho schválila koncom augusta.

(tasr, bak)

  |  

Fico a Wadephul riešili ceny energií aj rozšírený formát V4

Predseda vlády Robert Fico (Smer) prijal v utorok ministra zahraničných vecí Nemeckej spolkovej republiky Johanna Wadephula. Obaja skonštatovali, že medzi krajinami nie sú otvorené otázky a vzájomné vzťahy sú na dobrej úrovni.

Témou spoločného rokovania boli aj ceny elektrickej energie a ich vplyv na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Diskutovali tiež o ďalšom rozširovaní Európskej únie.

Obe strany zároveň zdôraznili význam regionálnej spolupráce. Rozšírený formát stretnutí V4+ sa podľa nich ukazuje ako efektívny nástroj na diskusiu o spoločných európskych témach. V tomto kontexte Slovensko prejavilo záujem usporiadať stretnutie V4+ Nemecko.

S Wadephulom sa v utorok stretol aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Rokovali o bilaterálnych vzťahoch, obchode aj spolupráci v rámci NATO. Témou stretnutia bola aj situácia na Ukrajine či Blízkom východe.

(tasr, max)

  |  

EÚ pridá milióny eur na výskum, chce prilákať špičkových vedcov

Európska komisia v utorok oznámila navýšenie financií pre svoj kľúčový vedecký a výskumný program Horizont Európa o 500 miliónov eur. Dodatočné financovanie je určené na roky 2026 a 2027, čím celkový rozpočet programu na toto obdobie vzrastie na približne 14,8 miliardy eur.

Cieľom je udržať a prilákať špičkových vedcov a výskumníkov do Európy. Európska únia sa pritom snaží prilákať aj akademikov zo Spojených štátov, z ktorých časť je nespokojná s administratívou prezidenta Donalda Trumpa.

Reuters vlani oslovil 13 európskych univerzít a výskumných inštitúcií, ktoré zaznamenali zvýšený záujem pracovníkov pôsobiacich v USA o presun do Európy. O takomto kroku uvažovalo aj šesť akademikov pôsobiacich v Spojených štátoch.

Do programu Horizont Európa sa zároveň pripája Austrália, čo podľa Reuters odráža zbližovanie vzťahov medzi Austráliou a Európskou úniou.

(reuters, max)