Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Elektrické vedenie pomenujú po Trumpovi

Plánované vysokonapäťové elektrické vedenie medzi Moldavskom a Rumunskom dostane názov „Trump Liberty Line“ podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa. V pondelok to oznámilo veľvyslanectvo USA v Kišiňove.

Spojené štáty podľa ambasády podporia projekt investíciou vo výške 130 miliónov dolárov. Nové vedenie má posilniť energetickú bezpečnosť a nezávislosť Moldavska.

Moldavská vláda uviedla, že podporuje iniciatívy, ktoré sú prospešné pre občanov a posilňujú bezpečnosť a energetickú infraštruktúru krajiny. Rumunskí predstavitelia sa bezprostredne nevyjadrili.

Moldavsko, ktoré je kandidátom na členstvo v EÚ, dováža väčšinu elektriny prostredníctvom existujúcich prepojení s Rumunskom a Ukrajinou. Dodávky v minulosti narušili ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Trumpovo meno nesú alebo majú niesť aj ďalšie plánované projekty, napríklad dopravný koridor cez Arménsko či vojenská základňa v Poľsku.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Pentagón zriaďuje Úrad pre náboženské záležitosti

Pentagón zriaďuje Úrad pre náboženské záležitosti, ktorý bude priamo podliehať ministrovi obrany Peteovi Hegsethovi a vedeniu rezortu. Má dohliadať na náboženskú slobodu, vojenskú duchovnú službu a starostlivosť o príslušníkov ozbrojených síl všetkých vierovyznaní.

Pentagón tvrdí, že žiadne náboženstvo nebude uprednostňovať a účasť na náboženských aktivitách zostane dobrovoľná. Hegseth však pri predstavení úradu zdôrazňoval svoju kresťanskú vieru a vyhlásil, že ministerstvo si „oblieka plnú Božiu zbroj“.

Úrad má zabezpečiť kaplánom priamy prístup k vedeniu Pentagónu, podporovať vojenské rodiny a podieľať sa na prevencii samovrážd. Rezort chce zároveň viac hodnotiť „duchovnú pripravenosť“ a „duchovnú odolnosť“ vojakov ako súčasť ich celkovej pripravenosti.

Hegsethove kroky však vyvolávajú kritiku organizácií presadzujúcich odluku cirkvi od štátu. Pentagón zároveň znížil počet oficiálne uznávaných náboženských vyznaní z viac ako 200 na 31.

(red)

Minúta  |  

Čína a Laos budujú nové vojenské stredisko

Satelitné snímky spoločnosti Vantor z konca septembra ukazujú osem ľahkých útočných a cvičných lietadiel K-8 a viac ako dve desiatky podporných vozidiel na rozostavanej pristávacej dráhe v laoskom Ban Keune neďaleko hlavného mesta Vientiane.

Čínske ministerstvo obrany koncom septembra oznámilo, že v lokalite vzniklo spoločné čínsko-laoské výcvikové zariadenie. Niektorí bezpečnostní analytici sa domnievajú, že by sa mohlo stať prvou plnohodnotnou čínskou vojenskou základňou v juhovýchodnej Ázii. Pozorovatelia preto sledujú, či tam pribudne protivzdušná obrana, sklady munície a paliva alebo sledovacie zariadenia.

Ban Keun má aj historický význam. Počas vojny v Laose v 60. a 70. rokoch ho pod označením „Lima Site 44“ využívala spoločnosť Air America, ktorú tajne vlastnila americká CIA. Z letiska prepravovala vojakov podporovaných Spojenými štátmi a zásoby.

Analytici upozorňujú, že pristávaciu dráhu by v budúcnosti mohli predĺžiť, čo by umožnilo prevádzku väčších lietadiel vrátane strojov na signálne a elektronické spravodajstvo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Carney navštívi Turecko, chce prehĺbiť obchodnú spoluprácu

Kanadský premiér Mark Carney navštívi od 21. do 23. októbra Ankaru a Istanbul. Pôjde o prvú samostatnú bilaterálnu návštevu Turecka kanadským premiérom, oznámil v utorok jeho úrad.

Carney sa v Ankare stretne s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rokovať majú o prehĺbení spolupráce v energetike, ťažbe, obrane, bezpečnosti a klimatickej politike. V Istanbule sa kanadský premiér stretne s podnikateľmi a investormi.

Návšteva je súčasťou Carneyho úsilia znížiť ekonomickú závislosť Kanady od Spojených štátov a počas nasledujúceho desaťročia zdvojnásobiť obchod s ostatnými krajinami.

Kanada a Turecko začali rokovania o dohode o voľnom obchode na júlovom samite NATO v Ankare. Bilaterálny obchod dosiahol v roku 2025 približne 4,3 miliardy kanadských dolárov.

Turecko sa zároveň pridalo k iniciatíve Kanady na vytvorenie multilaterálnej banky zameranej na financovanie obrany, bezpečnosti a odolnosti.

Agentúra Reuters o plánoch návštevy informovala štyri dni pred oficiálnym oznámením, hoci v tom čase nebolo jasné, akým témam okrem obchodnej vojny so Spojenými štátmi sa majú venovať.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Rusko podľa Zelenského pripravuje rozsiahly útok na Ukrajinu

Najnovšie spravodajské informácie naznačujú, že Rusko pripravuje rozsiahly útok na Ukrajinu, povedal v utorok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Máme aktualizované spravodajské informácie, ktoré naznačujú, že Rusko pripravuje rozsiahly útok,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

Ukrajinské bezpečnostné zložky a vzdušné sily sú podľa prezidenta pripravené reagovať v rozsahu, ktorý im umožňujú dostupné prostriedky protivzdušnej obrany.

Zelenskyj zároveň zdôraznil, že schopnosť Ukrajiny brániť sa prípadnému novému ruskému útoku vo veľkej miere závisí od vojenskej pomoci spojencov.

Za mimoriadne dôležitú označil politickú vôľu krajín disponujúcich potrebnými obrannými prostriedkami poskytnúť ich Ukrajine. Osobitne pritom spomenul Spojené štáty, európske krajiny a ďalších partnerov Kyjeva.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump: Protesty vo Francúzsku spôsobila nelegálna migrácia

Americký prezident Donald Trump v utorok reagoval na protesty vo Francúzsku, ktoré sa začali ako demonštrácie za lepšie podmienky v školstve. Neskôr však prerástli do násilností a vandalizmu, ktoré podľa dostupných informácií páchali najmä potomkovia migrantov zo severnej Afriky (Maghreb).

„To, čo sa deje vo Francúzsku, nie je nič menej ako masová migrácia, ktorá sa vymkla spod kontroly,“ vyhlásil Trump v príspevku na svojej sieti Truth Social s tým, že nejde o školy, „tu ide o islam, ktorý sa snaží ovládnuť kedysi veľkolepú krajinu“.

Podľa francúzskeho premiéra Sébastiena Lecornua utrpelo od začiatku nepokojov zranenia najmenej 215 tínedžerov a 85 zamestnancov škôl. Zranilo sa tiež viac ako 700 policajtov. Od septembra polícia zadržala približne 6 100 ľudí, prevažne maloletých.

Mladistvých potomkov migrantov druhej či tretej generácie od začiatku protestov podporujú ľavicoví radikáli združení okolo prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona a jeho volebného zoskupenia Nepoddajné Francúzsko (LFI).

Podľa francúzskych médií sa očakáva vystúpenie prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v priebehu dňa sledoval úspešné odpálenie prvej francúzskej balistickej rakety schopnej niesť jadrové hlavice.

(sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.