Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Carney navštívi Turecko, chce prehĺbiť obchodnú spoluprácu

Kanadský premiér Mark Carney navštívi od 21. do 23. októbra Ankaru a Istanbul. Pôjde o prvú samostatnú bilaterálnu návštevu Turecka kanadským premiérom, oznámil v utorok jeho úrad.

Carney sa v Ankare stretne s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Rokovať majú o prehĺbení spolupráce v energetike, ťažbe, obrane, bezpečnosti a klimatickej politike. V Istanbule sa kanadský premiér stretne s podnikateľmi a investormi.

Návšteva je súčasťou Carneyho úsilia znížiť ekonomickú závislosť Kanady od Spojených štátov a počas nasledujúceho desaťročia zdvojnásobiť obchod s ostatnými krajinami.

Kanada a Turecko začali rokovania o dohode o voľnom obchode na júlovom samite NATO v Ankare. Bilaterálny obchod dosiahol v roku 2025 približne 4,3 miliardy kanadských dolárov.

Turecko sa zároveň pridalo k iniciatíve Kanady na vytvorenie multilaterálnej banky zameranej na financovanie obrany, bezpečnosti a odolnosti.

Agentúra Reuters o plánoch návštevy informovala štyri dni pred oficiálnym oznámením, hoci v tom čase nebolo jasné, akým témam okrem obchodnej vojny so Spojenými štátmi sa majú venovať.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Rusko podľa Zelenského pripravuje rozsiahly útok na Ukrajinu

Najnovšie spravodajské informácie naznačujú, že Rusko pripravuje rozsiahly útok na Ukrajinu, povedal v utorok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Máme aktualizované spravodajské informácie, ktoré naznačujú, že Rusko pripravuje rozsiahly útok,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore.

Ukrajinské bezpečnostné zložky a vzdušné sily sú podľa prezidenta pripravené reagovať v rozsahu, ktorý im umožňujú dostupné prostriedky protivzdušnej obrany.

Zelenskyj zároveň zdôraznil, že schopnosť Ukrajiny brániť sa prípadnému novému ruskému útoku vo veľkej miere závisí od vojenskej pomoci spojencov.

Za mimoriadne dôležitú označil politickú vôľu krajín disponujúcich potrebnými obrannými prostriedkami poskytnúť ich Ukrajine. Osobitne pritom spomenul Spojené štáty, európske krajiny a ďalších partnerov Kyjeva.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump: Protesty vo Francúzsku spôsobila nelegálna migrácia

Americký prezident Donald Trump v utorok reagoval na protesty vo Francúzsku, ktoré sa začali ako demonštrácie za lepšie podmienky v školstve. Neskôr však prerástli do násilností a vandalizmu, ktoré podľa dostupných informácií páchali najmä potomkovia migrantov zo severnej Afriky (Maghreb).

„To, čo sa deje vo Francúzsku, nie je nič menej ako masová migrácia, ktorá sa vymkla spod kontroly,“ vyhlásil Trump v príspevku na svojej sieti Truth Social s tým, že nejde o školy, „tu ide o islam, ktorý sa snaží ovládnuť kedysi veľkolepú krajinu“.

Podľa francúzskeho premiéra Sébastiena Lecornua utrpelo od začiatku nepokojov zranenia najmenej 215 tínedžerov a 85 zamestnancov škôl. Zranilo sa tiež viac ako 700 policajtov. Od septembra polícia zadržala približne 6 100 ľudí, prevažne maloletých.

Mladistvých potomkov migrantov druhej či tretej generácie od začiatku protestov podporujú ľavicoví radikáli združení okolo prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona a jeho volebného zoskupenia Nepoddajné Francúzsko (LFI).

Podľa francúzskych médií sa očakáva vystúpenie prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v priebehu dňa sledoval úspešné odpálenie prvej francúzskej balistickej rakety schopnej niesť jadrové hlavice.

(sab)

Minúta  |  

Polícia postrelila ozbrojeného muža pri paláci v Štokholme

Švédska polícia v utorok postrelila ozbrojeného muža pred kráľovským palácom v centre Štokholmu. So závažnými zraneniami ho následne previezli do nemocnice.

Polícia dostala približne o 18.30 h hlásenie o agresívne sa správajúcom mužovi so zbraňou. Privolaná hliadka ho následne postrelila, uviedla hovorkyňa štokholmskej polície Susanna Rinaldová.

Podľa nej muž utrpel vážne zranenia, ktoré však nie sú život ohrozujúce. Polícia bezprostredne nespresnila, aký druh zbrane mal pri sebe.

Denník Expressen informoval, že muž sa údajne priblížil k strážcom pri paláci s nožom a vyzýval ich, aby ho zastrelili. Motív jeho konania zatiaľ nie je známy.

Policajti po incidente zostali na mieste. Podľa polície verejnosti nehrozí nebezpečenstvo.

(afp, tasr, sab)

Minúta  |  

Rusko doviezlo z Južnej Kórey státisíce ton palív, tvrdí Kyjev

Rusko v júli a auguste doviezlo z juhokórejských prístavov viac než 176-tisíc ton ropných produktov, uviedol v utorok ukrajinský splnomocnenec pre sankčnú politiku Vladyslav Vlasiuk. Dodávky podľa neho pomohli zmierniť nedostatok palív spôsobený ukrajinskými útokmi na ruské rafinérie.

Vlasiuk tvrdí, že v auguste tvorili dodávky z juhokórejských prístavov 31 percent ruského dovozu palív. Odvolal sa pritom na dostupné údaje a správy, podľa ktorých sa na preprave podieľali aj tankery sankcionované západnými krajinami.

Denník Guardian predtým na základe prístavných záznamov a údajov o pohybe lodí uviedol, že palivá naložilo sedem tankerov, z ktorých niektoré podliehajú sankciám EÚ a Británie.

Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii uviedlo, že Soul podporuje medzinárodné úsilie o ukončenie vojny a dôsledne uplatňuje vývozné obmedzenia voči Rusku.

Vzťahy medzi Soulom a Kyjevom sú zároveň napäté pre spor okolo presunu dvoch zajatých severokórejských vojakov do Južnej Kórey.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Gröhling: Dôležité je, čo budeme robiť deň po Ficovi

Úlohou opozície nemá byť iba kritika premiéra Roberta Fica (Smer), ale aj predstavenie programovej alternatívy, podotkol predseda SaS Branislav Gröhling s tým, že jeho strana ju ponúka v programe zverejnenom v pondelok.

„Nie je dôležité iba to, kto hlasnejšie kričí alebo stále hovorí Fico, Fico, Fico. Pre mňa je dôležité, čo budeme robiť deň po Ficovi, ak na to dostaneme mandát od občanov,“ poznamenal šéf liberálov.

Program označil za pravicový, propodnikateľský a nepopulistický. SaS v ňom navrhuje obmedziť výdavky štátu a zrušiť niektoré opatrenia vrátane trinástych dôchodkov, bezplatných vlakov či obedov. Počíta tiež so znížením počtu ministerstiev. Podľa Gröhlinga bude potrebné „utiahnuť opasok štátu“, aby sa podarilo naštartovať ekonomiku.

SaS chce do parlamentných volieb kandidovať samostatne, aby si zachovala vlastnú politickú identitu. S ďalšími opozičnými stranami však plánuje spolupracovať v komunálnych a regionálnych voľbách.

Gröhling zároveň upozornil na tesnú väčšinu vládnej koalície v parlamente. Pri 76 poslancoch podľa neho už absencia jediného zákonodarcu komplikuje schvaľovanie vládnych návrhov.

(tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.