Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Babiš odmieta nové zdroje rozpočtu EÚ, neverí v skorú dohodu

Návrhy Európskej komisie na nové zdroje rozpočtu sú pre Česko „absolútne neprijateľné“, vyhlásil premiér Andrej Babiš pred štvrtkovým zasadnutím Európskej rady v Bruseli.

Pre obrovské názorové rozdiely pochybuje, či sa lídri dohodnú na rozpočte na roky 2028 až 2034 do Vianoc, ako požaduje predseda Európskej rady António Costa. Dovtedy sú naplánované tri samity.

Babiš chce vybojovať maximum prostriedkov pre český rozpočet a zabrániť škrtom v kohéznych a poľnohospodárskych fondoch. Upozornil, že české príspevky rastú a tento rok dosiahnu 82 miliárd korún. Krajina sa podľa neho približuje k pozícii čistého platcu.

Kritizoval zámer komisie získať tri percentá z príjmov spotrebnej dane z tabaku, ktoré patria českému rozpočtu. Odmieta tiež presmerovanie príjmov z emisných povoleniek a uhlíkového cla do rozpočtu únie.

Podľa premiéra treba tieto požiadavky posudzovať spolu so základnými príspevkami členských štátov odvodenými od hrubého národného dôchodku a s nákladmi na emisné povolenky. Celkovú záťaž považuje za neprijateľnú.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rada Európy ocenila ochranu menšín, kritizuje segregáciu Rómov

Slovensko vytvorilo právny a inštitucionálny rámec na ochranu národnostných menšín, problémy však pretrvávajú najmä vo vzdelávaní, bývaní, zdravotnej starostlivosti a zamestnávaní Rómov. Konštatuje to poradný výbor Rady Európy.

Ocenil rozšírenie ochrany na goralskú a vietnamskú menšinu aj zníženie požadovaného podielu menšinového obyvateľstva na používanie menšinových jazykov v úradnom styku z 20 na 15 percent. Počet dotknutých obcí vzrástol na 763. Odporučil posilniť antidiskriminačné inštitúcie, zjednodušiť podporu menšinovej kultúry a umožniť viacročné financovanie.

Vzdelávanie vo väčšine menšinových jazykov zostáva obmedzené alebo chýba. Pri rómskych žiakoch výbor kritizuje segregáciu, dvojzmenné vyučovanie, nízku dochádzku, predčasné odchody zo škôl, nadmerné zastúpenie v špeciálnych školách aj nedostupnosť teplého jedla pre mnohých žiakov. Žiada ich začlenenie do bežného vzdelávania.

V rómskych osadách upozorňuje na nedostatočnú infraštruktúru, chýbajúcu pitnú vodu, sanitáciu a nevyriešené vlastníctvo pozemkov. Ocenil projekt Zdravé komunity, ktorý však výrazne závisí od európskeho financovania.

Zároveň žiada rovný prístup k zdravotnej starostlivosti, prijatie zákona umožňujúceho odškodnenie všetkých nútene sterilizovaných žien a informačné kampane. Pri nenávistných prejavoch, najmä proti Rómom na internete, požaduje účinné vyšetrovanie nahlásených nenávistných trestných činov a v odôvodnených prípadoch aj trestné stíhanie a tresty.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Pápež strávil pokojnú noc a naraňajkoval sa

Pápež Lev XIV. strávil v nemocnici pokojnú noc a naraňajkoval sa, oznámil vo štvrtok Vatikán. Sedemdesiatjedenročnému pápežovi v utorok popoludní odstránili dolný lalok pravých pľúc po diagnostikovaní adenokarcinómu, najčastejšej formy rakoviny pľúc.

Zákrok bol úspešný a bez komplikácií. Stredajšie krvné testy a röntgen hrudníka ukázali výsledky zodpovedajúce normálnemu pooperačnému priebehu. Vatikán zatiaľ nezverejnil veľkosť nádoru ani to, či sa ochorenie rozšírilo do okolitých lymfatických uzlín. Ide o dôležité údaje pre stanovenie prognózy. Patologická správa môže byť dostupná až o niekoľko dní.

Skoré uzdravenie zaželal pápežovi aj americký prezident Donald Trump, ktorý s ním mal viaceré názorové spory. K želaniam sa pripojil viceprezident JD Vance, ktorý sa za pápeža modlí a odkázal, že naňho myslia milióny amerických kresťanov.

Verejné podujatia pápeža sú zrušené do 20. októbra. Diagnóza vyvolala prekvapenie aj otázky o ďalšom priebehu jeho pontifikátu.

Cesta do Uruguaja, Argentíny a Peru od 6. do 17. novembra zatiaľ zostáva v pláne. Peruánska prezidentka Keiko Fujimoriová však pripustila zmenu termínov vzhľadom na potrebný čas na zotavenie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Politico: Slovensko a Rusko prerokujú energie aj šport

Slovensko-ruská medzivládna komisia má rokovať o plyne, rope, jadrovom palive, kultúre či obmedzeniach pre ruských športovcov. Informuje o tom Politico s odvolaním sa na dokument ruskej vlády. Jeho pravosť nezávisle neoverilo, podľa magazínu však nesie znaky autentického materiálu.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár podľa dokumentu súhlasil so zasadnutím v Moskve počas videohovoru s ruským ministrom Valerijom Falkovom 20. augusta. Slovenský rezort vtedy potvrdil prípravy jesenného rokovania a zdôraznil pragmatický dialóg so všetkými štátmi.

Premiér Robert Fico oznámil termín 25. novembra. Dokument z 10. septembra pôvodne uvádzal 26. a 27. október. Posledné zasadnutie sa uskutočnilo v novembri 2021 v Bratislave. Obnovenie komisie dohodli Fico s Vladimirom Putinom v roku 2025.

Blanár podľa materiálu odmietol snahu únie odstrihnúť sa od ruského plynu a žiadal zaradiť dodávky do programu. Slovenskí predstavitelia mali zdôrazniť význam ropovodu Družba a privítať dodávky jadrového paliva.

Ďalšími témami majú byť cestovný ruch, poľnohospodárstvo, životné prostredie a Ruské centrum vedy a kultúry v Bratislave. Dokument pripisuje Blanárovi aj nesúhlas s „diskrimináciou ruských športovcov“.

Ministerstvo podrobnosti zatiaľ nepotvrdilo, oznámi ich neskôr. Ruská diplomacia nereagovala. Politico prirovnáva rozsah plánov k spolupráci Moskvy s Maďarskom za Viktora Orbána.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kyberútok ochromil stavbu tunela medzi Nemeckom a Dánskom

Kybernetický útok výrazne narušil výstavbu tunela pod Fehmarnským prielivom, ktorý má spojiť Nemecko s Dánskom. Hekeri vyradili počítačové systémy medzinárodného stavebného konzorcia Femern Link Contractors (FLC), v dôsledku čoho sa práce na rozsiahlom stavenisku pri dánskom Rødbyhavne z veľkej časti zastavili.

Incident potvrdila 13. októbra dánska štátna spoločnosť Sund & Bælt. Zamestnanci dostali pokyn nezapínať počítače, nepoužívať firemnú sieť ani e-maily. Nefungovala ani elektronická kontrola vstupu na stavenisko, preto pracovníkov registrovali ručne. Podľa dánskych médií zostalo mimo prevádzky aj niekoľko stavebných plavidiel závislých od digitálnych systémov.

Zatiaľ nie je známe, kto za útokom stojí, akým spôsobom bol vykonaný ani ako dlho potrvajú jeho následky.

Približne 18-kilometrový tunel pod Baltským morom má prepojiť dánsky ostrov Lolland s nemeckým Fehmarnom. Bude obsahovať štvorprúdovú diaľnicu a dve železničné koľaje. Cesta autom má trvať desať minút, vlakom sedem.

Projekt už pred kybernetickým útokom čelil približne dvojročnému meškaniu pre technické problémy a ďalšie obmedzenia. Pôvodne plánované otvorenie v roku 2029 preto odložili, nový termín zatiaľ neurčili.

(red)

Minúta  |  

Britskí vojaci nacvičovali znovudobytie Falklandských ostrovov

Britskí vojaci absolvovali na Falklandských ostrovoch rozsiahle cvičenie zamerané na ich znovudobytie v prípade nepriateľského obsadenia. Približne 150 výsadkárov sa zapojilo do šesťdňového výcviku spolu s asi stovkou miestnych záložníkov, informuje Telegraph.

Cvičenie simulovalo obojživelnú operáciu podobnú britskému vylodeniu počas vojny o Falklandy v roku 1982. Vojaci sa z hliadkovej lode HMS Medway presunuli na pobrežie v nafukovacích člnoch, následne absolvovali približne 32-kilometrový presun a zaútočili na komunikačný uzol. Podporovali ich stíhačky Typhoon.

Výcvik sa uskutočnil v čase zvýšeného napätia s Argentínou. Prezident Javier Milei minulý mesiac vyhlásil, že jeho krajina môže konať rýchlo s cieľom „získať späť“ ostrovy, ktoré Buenos Aires považuje za svoje územie pod nezákonnou britskou okupáciou.

Britský premiér Andy Burnham následne uviedol, že Londýn urobí „čokoľvek, čo bude potrebné“, aby rešpektoval vôľu obyvateľov Falklandov zostať pod britskou správou. V referende v roku 2013 za zachovanie štatútu britského zámorského územia hlasovalo 99,8 percenta účastníkov.

Na ostrovoch je trvalo umiestnených približne 150 príslušníkov britskej armády. Ich obranu zabezpečujú aj štyri stíhačky Typhoon, systém protivzdušnej obrany Sky Sabre a hliadková loď.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.