Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Magyar predstaví rozpočet, chce znížiť deficit a prijať euro

Maďarský premiér Péter Magyar plánuje v pondelok predstaviť parlamentu návrh štátneho rozpočtu na rok 2027. Jeho vláda chce znížiť výdavky na fungovanie štátu a zároveň výrazne zvýšiť investície financované z fondov Európskej únie.

Magyar podľa svojich slov presmeruje viac financií na rodiny, dôchodcov, školstvo, zdravotníctvo a podporu domácich podnikov. Uvoľnené európske prostriedky majú podporiť výstavbu bývania, dopravu a vodné hospodárstvo.

Rozpočet bude dôležitou skúškou hospodárskej politiky vlády, ktorá po aprílovom volebnom víťazstve nad Viktorom Orbánom sľúbila ozdravenie verejných financií. Magyar chce postupne znížiť deficit pod hranicu troch percent HDP a splniť podmienky na prijatie eura do roku 2030.

Podľa prieskumu agentúry Reuters však ekonómovia očakávajú, že schodok v roku 2027 dosiahne ešte 5,3 percenta HDP. Analytici preto vidia vstup Maďarska do eurozóny skôr v rokoch 2032 alebo 2033.

Investori zatiaľ na reformné plány reagujú priaznivo. Do maďarských dlhopisov podľa Deutsche Bank tento rok do konca septembra smerovalo 13,5 miliardy dolárov zahraničného kapitálu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Umelá inteligencia rozlúštila Napoleonov tajný list

Umelá inteligencia pomohla rozlúštiť viac ako 200 rokov starú zašifrovanú vojenskú správu z čias Napoleona Bonaparta, informuje France24.

Dvadsaťsedemročný odborník Carter Church pomocou modelu od spoločnosti OpenAI dešifroval za šesť hodín list z roku 1809, ktorý opisoval rozmiestnenie francúzskych a spojeneckých vojsk pred konfliktom s Rakúskom.

AI však mení historický výskum aj v ďalších oblastiach. Vedci vďaka röntgenovému zobrazovaniu a umelej inteligencii dokážu čítať zuhoľnatené papyrusy z Herculanea, ktoré pochoval výbuch Vezuvu v roku 79.

Francúzski výskumníci zároveň vyvíjajú nástroje na dešifrovanie historickej diplomatickej a vojenskej korešpondencie. Ďalší projekt pracuje na prepise desiatich miliónov strán hebrejských rukopisov.

AI pomáha aj pri skúmaní archívov parížskej katedrály Notre-Dame. Dokázala spracovať 14 600 strán stredovekých latinských záznamov s úspešnosťou rozpoznávania znakov 88 až 94 percent.

Historici zdôrazňujú, že nejde iba o úsporu času. Technológia umožňuje odhaľovať súvislosti a skúmať dokumenty, ktoré boli doteraz prakticky neprístupné.

(mja)

Minúta  |  

Prezident Zelenskyj chce vyvážať obilie aj cez Slovensko

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Slovensko, Poľsko, Rumunsko a Maďarsko o umožnenie tranzitu ukrajinského obilia cez ich územia. Dôvodom sú ruské útoky v Čiernom mori, ktoré takmer zastavili vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez tamojšie prístavy. Informoval o tom maďarský premiér Péter Magyar.

Magyar po piatkovom rokovaní so Zelenským uviedol, že Budapešť nemá námietky proti preprave obilia cez Maďarsko, pokiaľ zásielky nebudú určené pre domáci trh. Ukrajina podľa neho navrhuje aj prepravu kukurice v uzavretých železničných súpravách do západnej Európy.

Podobné tranzitné riešenie sa využívalo po začiatku ruskej invázie v roku 2022. Ukrajina pritom patrí medzi významných svetových producentov pšenice, kukurice a slnečnicových semien.

Obaja lídri sa zároveň dohodli na obnovení ukrajinsko-maďarských vzťahov. Magyar vyjadril Kyjevu solidaritu v súvislosti s ruskou agresiou, no zopakoval, že Maďarsko nebude Ukrajine dodávať zbrane a naďalej bude požadovať pokrok v ochrane maďarskej menšiny.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina posilní ochranu práv niektorých skupín aj komunity LGBT

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj schválil novú Národnú stratégiu v oblasti ľudských práv, ktorá počíta aj s posilnením ochrany LGBT osôb pred diskrimináciou. Dokument sa zameriava na skupiny obyvateľstva, ktoré môžu byť vystavené zvýšenému riziku porušovania svojich práv, informuje web 1News.

Stratégia predpokladá jasnejšie zakotvenie sexuálnej orientácie, rodovej identity a ďalších charakteristík v ukrajinskej legislatíve. Týka sa to najmä postihovania trestných činov motivovaných nenávisťou a účinnejších mechanizmov ochrany pred diskrimináciou.

Počíta tiež so zlepšením prístupu k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, sociálnym službám a právnej pomoci. Súčasťou plánovaných opatrení je dôslednejšie vyšetrovanie nenávistných trestných činov a odborná príprava policajtov či sudcov.

Dokument však nezahŕňa iba LGBT komunitu. Zameriava sa aj na deti, vojnových veteránov, ľudí so zdravotným postihnutím, národnostné menšiny a osoby zasiahnuté ruskou agresiou.

Schválenie stratégie súvisí aj s približovaním ukrajinskej legislatívy k európskym štandardom v rámci prístupových rokovaní s Európskou úniou.

(mja)

Minúta  |  

Babišovo ANO utrpelo v senátnych voľbách porážku

České vládne strany nezískali v senátnych voľbách ani jeden mandát. Najvýraznejší neúspech zaznamenalo hnutie ANO premiéra Andreja Babiša, ktorého všetkých 13 kandidátov v druhom kole prehralo. Podľa TASR sa hnutiu po prvýkrát nepodarilo získať jediné senátorské kreslo.

Výsledky druhého kola senátnych volieb sú pre hnutie ANO podľa Babiša katastrofálne. Povedal to v sobotu na krátkom tlačovom brífingu. Podľa jeho slov nečakali, že v hornej komore parlamentu nezískajú ani jeden mandát. Dodal, že aj na základe výsledkov komunálnych volieb sa preto musia zamyslieť nad reštartom hnutia.

Najúspešnejšie bolo opozičné hnutie Starostovia a nezávislí (STAN), ktoré získalo desať mandátov, z toho dva už v prvom kole. Občianski demokrati (ODS) obsadili sedem kresiel a posilnia svoj senátorský klub.

Medzi nových senátorov sa zaradil aj bývalý náčelník českého generálneho štábu Karel Řehka. V obvode Plzeň-mesto kandidoval za STAN a súperku z ANO porazil so ziskom takmer 60 percent hlasov.

Hnutie chce byť podľa jeho predsedu Víta Rakušana hlavným vyzývateľom hnutia ANO v budúcich rokoch a chce dokázať, že mu je schopné konkurovať aj vo voľbách do Poslaneckej snemovne českého parlamentu.

Piráti naopak prišli o svoje jediné zastúpenie v hornej komore. Ich senátorka Adéla Sucharda Šípová prehrala v Kladne o 723 hlasov.

Účasť v druhom kole dosiahla po spočítaní viac ako 99 percent okrskov 21,12 percenta. Podľa priebežných údajov išlo o najvyššiu účasť od roku 2010.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Lev XIV. opustil nemocnicu štyri dni po operácii

Pápež Lev XIV. v sobotu popoludní opustil rímsku nemocnicu Gemelli, kde sa pred štyrmi dňami podrobil operácii rakoviny pľúc. Sedemdesiatjedenročný pontifik sa do Vatikánu vrátil po tom, ako lekári na základe krvných testov a zobrazovacích vyšetrení hrudníka potvrdili, že jeho zdravotný stav umožňuje prepustenie.

Pápež vyšiel z nemocnice bez cudzej pomoci a pred nastúpením do auta sa pristavil pri ľuďoch, ktorí ho prišli pozdraviť.

V utorok mu lekári odstránili dolný lalok pravých pľúc pre diagnostikovaný adenokarcinóm, najčastejší typ rakoviny pľúc. Podľa ošetrujúceho tímu operácia prebehla úspešne a bez komplikácií.

Nie je však známe, aký veľký bol nádor ani či sa ochorenie rozšírilo do okolitých lymfatických uzlín. Tieto informácie sú dôležité pre stanovenie prognózy.

V nedeľu napoludnie by mal Lev XIV. viesť pravidelné modlitby s pútnikmi na Námestí svätého Petra. Pôjde o jeho prvé verejné vystúpenie od operácie.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.