Preskočiť na obsah
  |  

V Keni pribúdajú prípady eboly. Nakazili sa aj zdravotníci

Keňa potvrdila ďalšie štyri prípady eboly, čím sa celkový počet nakazených zvýšil na sedem. Medzi novými pacientmi sú traja zdravotnícki pracovníci, ktorí ošetrovali prvého infikovaného muža, a jeho príbuzný. Pôvodný pacient pricestoval začiatkom októbra z Konga cez Ugandu do Nairobi a krátko nato zomrel.

Kenské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že všetci štyria noví pacienti boli v karanténe ešte pred objavením príznakov. Úradom sa podarilo vypátrať 128 zo 130 identifikovaných kontaktov, pričom pátranie po zvyšných dvoch pokračuje.

Napriek pribúdajúcim prípadom ministerstvo tvrdí, že neexistujú dôkazy o komunitnom šírení vírusu a riziko pre verejnosť zostáva nízke. Krajina preto nezaviedla cestovné ani obchodné obmedzenia.

Nákaza súvisí s rozsiahlou epidémiou v Kongu, kde podľa Reuters zaznamenali viac ako 9-tisíc prípadov a vyše 4-tisíc úmrtí. Proti variantu Ebola Bundibugyo zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani špecifická liečba.

(reuters)

  |  

Opozícia protestovala v Bratislave, lídri na pódiu chýbali

Na bratislavskom Námestí SNP sa v sobotu večer zišli odporcovia vlády Roberta Fica. Na spoločnom proteste s názvom Sme tu stále vystúpili predstavitelia piatich opozičných strán – Progresívneho Slovenska, SaS, KDH, Hnutia Slovensko a Demokratov. Predsedovia strán však na pódiu chýbali.

Ako informovala Pravda, na zhromaždenie prišli stovky ľudí. Organizátori neskôr odhadli účasť na približne päťtisíc osôb. Tento údaj však nie je nezávisle overený.

Jedným z hlavných odkazov protestu bola výzva na spoluprácu opozície. Primátor Trenčína Richard Rybníček vyzval opozičných lídrov, aby sa pred parlamentnými voľbami spojili, predstavili spoločný plán a vytvorili tieňovú vládu. Zhromaždení ľudia na jeho slová reagovali skandovaním „Konečne“.

Na pódiu vystúpili Michal Truban za Progresívne Slovensko, Mária Kolíková a Alojz Hlina za SaS, Michal Šipoš za Hnutie Slovensko, Marián Čaučík za KDH a Michal Kiča za Demokratov. Rečníci kritizovali hospodárenie vlády, jej zahraničnú politiku aj smerovanie Slovenska.

Protest nasledoval po štvrtkovom nevydarenom spoločnom vystúpení opozície, na ktorom sa z piatich avizovaných strán napokon zúčastnili iba zástupcovia SaS a Hnutia Slovensko. Hlina vtedy ostro kritizoval nejednotnosť opozičných partnerov.

Predseda SaS Branislav Gröhling ešte v sobotu v diskusii STVR avizoval, že opoziční predstavitelia budú stáť na jednom pódiu. Na protest síce prišiel, no s prejavom nevystúpil.

Hlina zároveň oznámil ďalšie opozičné zhromaždenia na 17. novembra. Vyjadril nádej, že na nich už spoločne vystúpia aj predsedovia opozičných strán.

(pravda)

  |  

Smer chce prerokovať zákony, ktoré vetoval Pellegrini

Prezident Peter Pellegrini vetoval tri zákony, koaličný Smer ich však chce opäť dostať na rokovací stôl. Strana potvrdila, že návrhy sú zaradené do programu aktuálnej 61. schôdze Národnej rady SR a má záujem ich prerokovať.

Poslanci by sa mali vrátiť k zákonu o takzvaných covidových amnestiách, novele zákona o hazardných hrách a úprave potravinovej legislatívy. Prvé dva zákony vrátil prezident do parlamentu ešte vlani. Novela zákona o potravinách čaká na ďalšie rozhodnutie poslancov od mája.

Smer vo svojom stanovisku pre TASR zdôraznil, že všetky tri návrhy sú súčasťou programu schôdze.

Otvorenou otázkou zostáva, ako sa vládna koalícia postaví k prezidentovým výhradám. Strana zatiaľ neuviedla, či chce zákony presadiť v pôvodnom znení, alebo pristúpi na zmeny. Zaradenie návrhov do programu pritom ešte neznamená, že parlament o nich definitívne rozhodne počas aktuálnej schôdze.

(tasr)

  |  

Protesty v Albánsku silnejú, premiér Rama odmieta odstúpiť

Albánsko zažíva rozsiahlu vlnu protivládnych nepokojov. Tisíce študentov a ďalších demonštrantov požadujú odchod premiéra Ediho Ramu, ktorého vláda čelí obvineniam z korupcie. Protesty sprevádza násilie a polícia v Tirane podľa agentúry Reuters zrejme strieľala do davu gumové projektily. Zasiahli aj dvoch novinárov.

Situácia sa vyostrila po tom, ako demonštranti začali podpaľovať budovy a útočiť na policajtov kameňmi. Bezpečnostné zložky použili slzný plyn a vodné delá. Úrady hlásia viac ako tisíc zatknutých a takmer 400 trestne stíhaných. Sedem policajtov už čelí disciplinárnemu vyšetrovaniu.

Hnev verejnosti posilnil aj spor o luxusný rezort na albánskom pobreží, ktorý podporuje Jared Kushner, zať Donalda Trumpa. Miestni obyvatelia tvrdia, že ich pozemky boli neoprávnene predané. Reuters však nenašiel dôkazy o Kushnerovom pochybení.

Rama napriek rastúcemu tlaku odstúpenie odmieta. Jeho vláda chce pokračovať v integračnom procese a dostať Albánsko do EÚ do roku 2030. Protesty sú pritom najvážnejšou skúškou jeho dlhoročnej vlády.

(reuters)

  |  

Katolíckych kňazov vo svete po piatich rokoch pribudlo

Po piatich rokoch stagnácie sa počet katolíckych kňazov vo svete opäť zvýšil. Podľa štatistík vatikánskej agentúry Fides ich ku koncu roka 2024 pôsobilo 407 421, čo predstavuje medziročný nárast o 425, informuje EWTN News.

Vývoj sa však výrazne líši podľa regiónov. Afrika získala 1 676 kňazov a Ázia 1 065, zatiaľ čo Európa ich stratila 2 483. Napriek celkovému nárastu sa zvyšuje aj počet veriacich pripadajúcich na jedného kňaza, ktorý dosiahol 3 491.

Katolícka cirkev zároveň evidovala približne 1,42 miliardy veriacich, teda 17,8 percenta svetovej populácie. Ich počet medziročne vzrástol o takmer 16,7 milióna.

Menej priaznivý je vývoj v kňazských seminároch. Počet bohoslovcov vo vyšších seminároch klesol o 2 891 na 103 604. Jediným kontinentom s nárastom bola Afrika.

Správa poukazuje aj na rozsiahlu vzdelávaciu a charitatívnu činnosť cirkvi. Tá po celom svete prevádzkuje desaťtisíce škôl, viac ako 5 300 nemocníc a tisíce zariadení sociálnej starostlivosti.

(mja)

  |  

Portugalsko v uliciach. Ľudia protestujú proti rastúcim nákladom

Desaťtisíce ľudí v sobotu zaplnili centrum Lisabonu na protest proti drahému bývaniu a rastúcim životným nákladom. Demonštráciu zvolal najväčší portugalský odborový zväz CGTP, podľa ktorého sa na pochode zúčastnilo niekoľko desiatok tisíc ľudí. Polícia vlastný odhad nezverejnila.

Portugalsko čelí jednej z najvážnejších kríz dostupnosti bývania v Európe. Ceny nehnuteľností sa od roku 2017 viac ako zdvojnásobili a nájomné pri nových zmluvách sa takmer zdvojnásobilo. Septembrová inflácia dosiahla 3,6 percenta, pričom pohonné hmoty medziročne zdraželi o 15 percent.

Protestujúci upozorňujú, že mzdy nedokážu držať krok s výdavkami. Situácia je obzvlášť náročná vo veľkých mestách, kde aj vzdelaní a pracujúci ľudia zápasia s dostupnosťou bývania.

Napätie rastie aj po policajnom zásahu proti stanovému táboru bytových aktivistov v Porte. Stredopravá vláda však odmieta ustúpiť. Minister Carlos Abreu Amorim vyhlásil, že kabinet sa „nepoddá kriku z ulice“ a na riešení problémov už pracuje. Podobné protesty proti životným nákladom zasiahli aj Francúzsko a Belgicko.

(reuters)